Reformácia nie je reforma

Reformácia nie je reforma

„K Tebe sa utiekam, ó Hospodine, kiež nikdy nie som zahanbený! Zachráň ma svojou spravodlivosťou! Nakloň ku mne svoje ucho, rýchlo ma vytrhni! Buď ochranným bralom a ohradeným domom, aby si ma zachránil! Lebo Ty si mi skalou a mojím hradom, pre svoje meno veď ma a sprevádzaj. Vyveď ma zo siete, ktorú mi tajne nastavili, lebo si mojím útočiskom. Do Tvojej ruky porúčam svojho ducha, Ty si ma vykúpil, ó Hospodine, Bože verný.“

Ž 31, 2-6

Reformácia nie je a nemôže byť jednorazová záležitosť. Nie je to uzavretá kapitola, na ktorú slávnostne spomíname. Reformácia – obnova začína tým, že človek spozná Ježiša Krista. Reformácia – to nie je akási kozmetická úprava, ale nový život. Reformácia značí: chcem sa dať Kristom sýtiť, na Ňom budovať, od Neho prijímať nový život, Jeho vyznávať, Jeho nasledovať. Reformácia preto nie je reforma, je to pokračujúci proces, kde niekde na začiatku nachádzame uvedomenie si chýb, nedostatkov a hriechu a jeho prirodzeným pokračovaním je túžba a potreba hľadať dobro, teda hľadať Hospodina. Z tohto dôvodu rovnako platí i to, že reformácia nie je revolúcia, ktorá ničí staré. Pamiatka reformácie nie je len o historickej udalosti, ale je o otázke: čo hovorí Písmo o našom živote, ako sa reformácia týka mňa a môjho života. Svojimi životmi, postojmi a názormi väčšina z nás nepotrebuje napomenutie Božím Slovom, nepotrebuje sviatosť Večere Pánovej, ale žijeme svojim vlastným životom.

 

Boh posiela v každej dobe svojich svedkov, aby svedčili o Tvojej pravde. V dejinách Pán Boh nenechal svoju cirkev blúdiť, ani nikdy neodstúpil od cirkvi, ale vždy posielal prorokov, ktorý pozdvihli hlas a hlásali pravdu. Človek ako vidíme od raja a v celých dejinách sa dá veľmi ľahko oklamať, človek je náklonný, aby uveril lži a polopravde a ako sa dá človek zviesť z tej dobrej cesty pravdy a poslušnosti Bohu. Dá sa zviesť na cestu, kde je klamaný, kde blúdi, kde sa uspokojí s falošným pocitom, že sám sa pred Bohom obháji, kde Pán Boh pochopí naše zlyhania – veď Pán Boh je dobrý, zhovievavý, milostivý a spravodlivý. Tak premýšľa dnešný človek. Tak sa zamotá do siete, aby sa utápal sám v klame, v ktorom bol chytený. Sám satan klame človeka a nepraje si, aby sme poznali pravdu; Boh je dobrotivý, všetko ti prejde, prepáči, neboj sa súdu, nemaj výčitky svedomia. Na každom kroku na nás číha, aby sme si Pána Boha predstavili a prispôsobili Jeho slovo po svojom, aby sme nehľadali aký skutočne je, aby sme nehľadali pravdu v Písme, ale v ľudských, často demagogických učeniach.

 

Aj dnes okolo nás je sieť zákonníctva , záslužníctva, samospravodlivosti, spokojnosti so sebou samým, kedy si zakladáme na tom čo sme dosiahli, kde mnohí sa ospravedlňujú: ja som dobrý človek, Boh je so mnou spokojný. Spasenie dáva Boh a nás vyzýva k pokániu. Sieť, ktorá bola tajne nastavená je aj to, že sme si urobili z Pána Boha kamaráta a nie prísneho Sudcu, aby sme prehliadali svoje hriechy, prehliadali, že Boh nás volá k pokániu, že žijeme deň čo deň z Jeho milosti, nemali falošné predstavy o našom spravodlivom, svätom Bohu, ktorý neznesie nič, čo je nečisté. Sieť, keď ľudia v týchto dňoch pália mŕtvym po hroboch sviečky. Pálenie sviečok pochádza z keltského pohanského rituálu, kde horiace sviečky mali privolať duše zomrelých, aby sa v plameni sviečok mohli očistiť od hriechov. Sieť, keď naše deti a vnúčatá namiesto spomienky na pamiatku reformácie oslavujú heloveen. Heloveen je pohanský sviatok, kedy sa Kelti v noci z 31. októbra na 1. novembra lúčili s letom, ktoré patrilo bohyni života, vítali vládu kniežaťa smrti, ktorý vládol zime. Sieť neúcty, nepoctivosti, nečestnosti, neplnení svojich povinností, nevšímavosti potrieb blížnych, neprijímania svojich bratov a sestry so všetkými ich slabosťami a obmedzeniami.

 

Prosme Hospodina, aby nás vyviedol z týchto našich sietí, do ktorých sme sa chytili, a voviedol nás do svojej pravdy, ktorá vyslobodzuje. Poďme k Nemu, On Jediný zachraňuje.

Pokoj Vám!!

Komentovať