V moci Ducha

V moci Ducha

I v novom roku slovo Tvoje
nech osladí nám žitia boje!…
Nuž žehnaj nám dnes, keď sa káže
a láskou srdce k srdcu viaže!

Ó, lebo pomazal ma zvetovať chudobným evanjelium, , Bože, nech nám mannou
a na kvet duší rosou rannou –
nech sýti nos a dvíha dennne!…
Tak ideme vpred v Tvojom mene! Amen ( M.R.)

Lk 4, 14 – 21:

” V moci Ducha vrátil sa Ježiš do Galiley a povesť o Ňom sa rozniesla po celom okolí. (15) Učil v ich synagogách a všetci Ho oslavovali. (16) Tak pišiel aj do Nazareta, kde bol vychovaný, a podľa svojho zvyku vošiel v deň sobotný do synagogy a vstal, aby čítal. (17) I podali Mu knihu proroka Izaiáša. A keď otvoril knihu, našiel miesto, kde bolo napísané:

(18) Duch Pánov nado mnou, lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium, uzdravovať skrúšených srdcom, poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie (19) a zvestovať vzácny rok Pánov. (20) Keď zavrel knihu a vrátil ju služobníkovi, sydol si. Oči všetkých v synagoge upierali sa na Neho. (21) A On začal im hovoriť: Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach. (22) A všetci Mu prisviedčali, obdivovali slová o milosti, ktoré vychádzali z Jeho úst, a hovorili: Či Tento nie je syn Jozefov?” Amen 

                      Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

     Povstali sme do nového dňa, do prvého dňa nového roku. V Božom mene chceme v ňom vykročiť a potom putovať cestami života. Nevieme, čo nás čaká, ale to nie je dôvod k obavám. Ako kresťania môžeme ísť pokojne v ústrety budúcnosti lebo vieme, že nie sme sami. Na ceste života je s nami Ten, ktorý tu bol od počiatku, ktorý je s nami “po všetky dni až do konca sveta” a ktorý bude s nami až naveky. Ten, ktorý je “ včera, dnes i naveky ten istý a ktorého roky nikdy neprestanú”- náš Pán Ježiš Kristus.

Pôjde len o to, či Mu my budeme verní, či Ho chceme a budeme verne nasledovať, či Mu budeme plne dôverovať. Je to otázka nielen tohoto prvého dňa nového roku. Mnohý majú so správnou odpoveďou trvalý “problém”.  Preto sa právom pýtame? Nezopakuje sa pri nás situácia z nazaretskej synagogy, pri pri Ježišovom verejnom vystúpení a oslovení tamojších ľudí ? Pán Ježiš tam jasne vyložil svoje poslanie, svoje povolanie a svoj program. Jeho obsahom bolo vyhlásenie trvalého “ milostivého roku Pánovho”.

Všetci Židia vedeli čo znamená milostivý rok Hospodinov. Bol ním každý siedmy rok –  v malej, a každý päťdesiaty rok vo veľkej amnestii. Obsahovala odpustenia dlhov,  prepustenie otrokov a neslobodných na slobodu. Ľudia v nazaretskej synagoge pochopili a počuli dobre, že “rok milosti”, ktorý vyhlásil Ježš začína práve “dnes”, čiže v tom okamihu, keď Jeho slovo zaznelo v ich ušiach. Pochopili, že Ježiš hovorí ako Mesiáš. Ako Pomazaný sluha Hospodinov (Iz 50 nn), ktorý hovorí v Božom mene nielen ako prorok, ale ako Mesiáš. Pochopili, že “generálna” milosť je ohromujúcou milosťou, ktorá nekončí jedným rokom, ale ktorá má trvať naveky. Bola to nesmierne zaujímavá situácia. Na jednej strane “obdivovali slová o milosti, ktoré vychádzali z Ježišových úst.” Obdivovali ich, ale ich neprijímali, lebo Mu neverili. V ich očiach nebol Mesiáš, ale “syn Jozefov”, alebo “syn toho tesára”.

Čo je obsahom tohoto “programového vyhlásenia” Pána Krista, ktoré On nikdy nezmenil, ani nezrušil? Sú ním citované slova z knihy proroka Izaiáša: “DuchPánov nado mnou…” ( Iz 61, 1-2). Pán Ježiš ich plne vztiahol na seba a dal na vedomie, že hovorí v moci  Ducha Svätého. Ježiš prišiel “ zvestovať chudobným evanjelium”. Ako tieto slová správne pochopiť? Ľudia môžu myslieť na hmotne chudobných a núdznych, nemajetných a žijúcich niekde pod hranicou chudoby. Ale ak by Kristovo evanjelium platilo iba pre takých, neplatilo by pre ostatných a teda ani pre mnohých z nás.

Nebo sa na prvé Vianoce neotvorilo iba pre tých, ktorí si možno aj vlastným pričinením premárnili majetok, ako márnotratný syn z podobenstva. Evanjelium by nebolo zaujímavé pre tých, ktorí žijú vo väčšom, či menšom blahobyte. Je zrejmé, že Ježiš má na mysli inú, oveľa rozšírnejšiu chudobu ľudí. Chudobu tých, ktorí stratili ten najväčší poklad, totiž život večný.

Všetkých, ktorí stratili raj a svoju nebeskú vlasť. Takí sú skutoční bezdomovci a chudáci. Takí, ktorí stratili pre hriech spoločenstvo s Otcom, ktoré sami nikdy nemôžu obnoviť a nájsť.(ESP 30:  ..človeku On vrátil raj, čo Adam stratil.) Touto chudobou sme však postihnutí všetci.Lepšie povedané, boli sme ňou postihnutí, pokým neprišiel na svet Boží Syn a kým nezaznelo na betlehemských poliach posolstvo radostnej zvesti, “ktorá bude všetkému ľudu”. To, čo anjel hlásal na prvé Vianoce, to isté hlásal aj sám Ježiš v nazaretskej synagoge.

Tú istú zvesť oznamuje aj ďalším výrokom z knihy proroka: “Prišiel som uzdravovať skrúšených srdcom”. Prišiel, aby potešil všetkých smutných a zarmútených. Nielen tých, ktorí stratili nejaký majetok, možno prácu, zamestnanie, alebo svojho blízkeho. Prišiel aj pre všektých smutných, ktorí si uvedomujú nestálosť života a svoju pominuteľnosť. Preto možno povedať, že bez Krista Pána boli by sme boli trvale smutní všetci. Tí, čo majú hojnosť telesných darov, ktorí dnes vlastnia dokonca veľké bohatstvo sú často tí najsmutnejší, lebo ich bohastvo, rôznym spôsobom nadobudnuté, im bude nanič pri druhom príchode Krista, ak nemajú svoj poklad v nebi.

Pán Ježiš ponúkol riešenie všetkým, aj tým ktorí majú veľa majetku, ako to poznáme z jeho stretnutia s bohatým mládencom, alebo s colníkom Zacheom. Ten prvý získal veľký majetok ako dedičstvo a zrejme aj svojou vlastnou a poctivou prácou, a predsa odišiel smutný, lebo do nebeskej sporiteľne si neuložil nič.

Zacheus možno niekedy aj zneužil svoj úrad a postavenie, ale ochotne sa pre Krista dokázal vzdať toho, čo v skutočnosti ani nepotreboval. Aj v Nazarete zostali mnohí veľmi smutní. Okolo nás je tiež dosť smutných aj po radostných Vianociach, ktorí Ježiša v skutočnosti neprijali. Vďaka Bohu, čas Božej milosti nám ešte trvá aj v novom roku.

Tretia ponuka milosti v Nazarete znela nasledovne: “Prišiel som hlásať zajatým prepustenie”. Ak by sa Pánova zvesť týkala iba tých, ktorí sa dostali do nejakého ľudského zajatia, alebo “lágra,” bola by to iste pre zajatých a väznených veľmi potešiteľná zvesť. Ale pre tých, ktorí žijú na slobode by Ježišova zvesť zaujímavá nebola. Preto aj dnes mnohí, ktorí žijú v demokratickom štátnom zriadení sú voči Ježišovej zvesti ľahostajní. Pravda iba dotiaľ, kým si človek neuvedomí, že žije síce vo vonkajšej slobode, ale súčasne je “otrokom hriechu”.

Keď na inom mieste povedal Ježiš Židom:” Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní” ( J 8, 36), mnohí sa voči Ježišovým slovám ohradili a dokonca sa urazili, hovoriac: “Nikdy sme neslúžili nikomu…”. Skutočnosťou však je, že prijať vládu Ježiša Krista možno iba vtedy, ak sa súčasne “odriekneme” moci hriechu a panstva “toho zlého” a jeho skutkov. Keď za nového a skutočného Pána prijímame Ježiša. Preto kresťanská cirkev aj Krst svätý, Krst Ježišov nazývala: “výmenou pána”, alebo “panstva”. Krst znamená odmietnutie diabla a jeho skutkov a prijate Ježiša ako Pána.

Toto teda Ježiš pripomenul nazaretčanom aj slovami o navrátení zraku, keď povedal: “Prišiel som slepým hlásať navrátenie zraku”. Nie sú to slová o strate telesného zraku ktoré by sa týkali len slepcov z bielou paličkou v ruke, alebo bývajúcich niekde v ústave. Sú to slová o všetkých nás, ktorí bez Krista zostávame duchovne slepí a blúdiaci v tme hriechov, bludov, povier, alebo viery v človeka, možno viery v seba samého. Nepochybne v tomto zmysle veľmi mnohí sú ako “ľud bývajúci v temnej krajine a sediaci v tôni smrti”.

Keď nazaretčania napokon pochopili, že v Pánových slovách bola skutočne reč aj o nich, vzbĺkli hnevom a chceli Ježiša zhodiť do priepasti. Čas Jeho smrti však ešte neprišiel, preto prešiel pomedzi nich, ale ich dom zostal “pustý”. Nazaret neprijal Ježiša ako Mesiáša aj preto, že poznali Jeho rodinu už predtým celkom dôverne a vnímali Ježiša len ako syna Jpzefa a Márie. Naviac si zakladali sami na sebe, napriek zlej povesti Nazaretu, ktorú požíval v Izraeli.

Tam, kde Ježišova zvesť zneje, tam nastáva veľký deň. Deň “D”, v ktorom smieme prijať nový rok, nový čas milosti a rok Pánov. Začína sa aj dnes, v prvý kalendárny deň roku 2018. Nazaretčania sa iste považovali za dobrých ľudí a občanov, ktorí sa páčia Pánu Bohu aj bez viery v Ježiša ako Mesiáša. Na narážku o ich skutočnej kvalite boli precitlivelí, keďže sa už predtým hovorievalo:“Z Nazareta nikdy nepovstal prorok”. Tak vtedajší obyvatelia skutočne zostali bez svetla, bez radosti a bez Božej pomoci, ktorá k nim prišla v Ježišovi.

Je na nás, bratia a sestry, ako sa zachováme my dnes a v ďalších dňoch nového roku. Aj nám Kristus Pán ponúka svoje dary: pokoj, radosť, slobodu, zbavenie strachu a nádej. Ponúka nám ich nielen pre dnešný deň, ale trvalo.Ján Krstiteľ, ktorý sa dostal do vážnej skúšky a do pokušenia, bol sklamaný vtedy, keď nevidel okamžitý Ježišov prísny a definitívny súd. Neuvedomil si, že súd Kristov sa v skutočnosti deje, i keď iným spôsobom, ako si ho predstavoval on. Pretože stále platí: “Kto neverí – už je odsúdený, lebo neuveril v jednorodeného Syna Božieho”.

Pán Ježiš neprišiel preto, aby odsúdil svet, ale prišiel človeka zachrániť. Ak však človek odmieta Jeho pomoc, Jeho záchranu, odsudzuje sa sám, pretože zostáva v stave zlorečenia, zatratenia a odlúčenia od nebeského Otca, zostáva vo svojom hriechu, v duchovnej slepote, v moci Zlého a v moci smrti. Vstupujme pretoaj do tohoto roku s vyznaním, že našu nádejou, pomocou a istotou zostane Ježiš, nie syn Jozefov a syn tesára z Nazareta, ale jednorodený Syn Boží, ktorý je od večnosti. Stal sa naším Vykupiteľom a On sám je s nami časne, i na veky vekov. Amen

   

         Nový rok Pánov   – Prietrž 2018   – Ľubomír Batka st.

Komentovať