Boh je a hovorí

     Boh je a Boh hovorí

My slovo Tvoje chceme čuť,

ó, Kriste náš,

ráč prísť k nám, s nami pobudnúť,

však znáš nás, znáš.

Čím ťažší nášho žitia boj,

tým viac sme za ten príchod Tvoj

a Tvoju zvesť…

Dopraj nám vzdať Ti slávu, česť! Amen (M.R.)

 Žid 1,1-2: 

“Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy otcom skrze prorokov,(2) na sklonku týchto dní prehvoril k nám v Synovi,…”. Amen

Bohumilí kresťania!

    Dve dôležité správy nám hovorí Písmo sväté už na prvých stránkach v SZ: Boh je a Boh hovorí ! Keď Pán Boh hovorí, to súčasne znamená, že aj koná! V SZ jasne vidíme, že je to slovo najmä stvoriteľské, keď “Boh povedal a stalo sa, riekol a postavilo sa”. Keď povedal: “Buď svetlo – a bolo svetlo”.  Keď povedal: “Buď zem” a napokon: “Buď človek”, tak  stvoril zem i to, čo ju napĺňa i človeka na zemi.

Pán Boh teda nielen je, nielen existuje – ale sa aj vyjavuje! Dáva sa poznať. Aj novozmluvné svedectvo, ako ho vyslovuje list Židom, má hneď na úvod tieto dve radostné správy: Boh je a Boh hovorí. Hovorí so svetom, k svetu, k človeku a to aj potom, keď sa stvorený človek stal Božím nepriateľom. Keď upadol do hriechu a stratil Božie detinstvo a tak aj Božie dedičstvo. Človek, ktorý bol a mal byť korunou tvorstva sa stal skrze hriech človekom, ktorý sa skýva a je na úteku.

Pisateľ listu Židom pripomína, že Pán Boh človeka vždy hľadá, vždy chcel človeka zastaviť a pozvať k návratu. Niekedy i hrozbou, inokedy zase milosťou, ale najmä sľubom. Všetky Božie zasľúbenia sú vlastne  obnovením pôvodného Božieho zasľúbenia z raja. Sľubom o príchode dieťata ženy, ktoré na hlavu porazí diabla a navráti človeka do spoločenstva s Otcom. Advent je príhodný čas pripomínať si Božie sľuby, ako aj spievame: “Chvála Ti, Bože verný, že podľa zasľúbení, Spasiteľa si nám dal, v ľudskom tele Ho poslal. “ (ESP 10,1)

Zvlášť v advente smieme a môžeme počuť mnoho z tých slov Božích ktoré sú zasľúbením spásy, záchrany a vykúpenia človeka. Pretože Boh Otec hovorí nie preto, aby zničil hiešneho človeka, alebo hriešny svet, ale aby človeka, hriešnika zachránil, “vykúpil, zo smrti večnej a moci diabolskej”.

  “Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy k otcom skrze prorokov, na sklonku týchto dní prehovoril k nám v Synovi.” Toto Božie oslovenie v Synovi, znamená celkom konkrétne oslovenie v betlehemskom Dieťati. Je to oslovenie, ktorému rozumejú aj pohania. Nielen ženy – matky, ale aj tvrdí muži. Je to oslovenie cez plač novonarodeniatka, ktoré je naplno odkázané na milosť – či nemilosť človeka.

Človek, ktorý zhrešil, dokáže zničiť aj dieťa – a to aj svoje vlastné. Prečo by nemohol zničiť aj to betlehemské?! Ono však znova a znova prichádza k nám, aby sme sa rozhodli: prijme Ho, alebo nepríjmeme? Vypočujeme jeho plač?!  Je to paradox! Vyzerá to tak, ako by sme my robili milosť Bohu a nie On nám.

Čo sa stane, ak Ho človek nepríjme, nepočuje a nevypočuje, tak ako to urobili mnohí aj v Betleheme, ale aj inde? Čo sa stalo, ak človek nevypočul a nepočúva reč prorokov, patriarchov, Mojžiša? Zostáva človekom bez nádeje a bez radosti. Zostáva na úteku pred Pá nom Bohom ako pred nepriateľom. Pán Boh nepricháda k dobrým a dokonalým ľuďom. Stačí, keď spomenieme Abraháma, otca viery. Bol veriaci – no bol aj hriešnik. Ale v rozhodujúcej chvíli, predsa len sa spoľahol sa Božiu milosť a na budúcnosť, ktorú mu pripravil Otec nebeský.

Mojžiš počul Božie slová a stal sa Božím služobníkom. Preto sa stal veľkým služobníkom svojho národa, ale aj ostatných národov. Neskôr povolal Boh prorokov, z ktorých spomeňme aspoň Izaiáša, “evanjelistu SZ”. To že Boh hovorí, nie je samozrejmosť, ale prejav Božej milosti.

Bratia a sestry!

Všimnime si, čo sa deje tam a vtedy, keď človek preruší svoj vzťah k človeku, k svojmu blížnemu a blízkemu. Najbližší človek je ten, ktorý je nám je daný v manželstve. Manželstvo je obrazom jednoty Boha Otca, Syna a Ducha Svätého. Jednoty Trojjediného Pána Boha. Keď do manželstva vstúpi hriech, nastane “tichá domácnosť “, nehovorí sa v ňom. Keď do tohoto vzťahu vstúpi zrada, často prichádza až k narušeniu jednoty a samotnej podstaty manželstva. Hoci platí: “Čo Boh spojil, človek nerozlučuj”! , hriech môže viesť k úplnému odcudzeniu. Podobne si aj priatelia, neraz len pre nejaký zdanlivo malý hrieh zrazu nemajú čo povedať, prestanú sa priateliť a ich cesty sa rozídu.

Pán Boh je však iný ako človek. Aj koná inak ako koná človek. Pán Boh človeka hľadá! Ponížil sa v Ježišovi, znížil sa k nám a skrze Jeho slovo nás hľadá. List Židom nám pripomína: “Na sklonku týchto dní prehovoril k nám v Synovi! Vtelenie Syna bolo mocným oslovením panny Márie, potom Alžbety a Zachariáša, Jozefa a napokon mnohých im bližších i vzdialených ľudí.

On hovorí: “Hľa stojím pri dverách a klopem…kto počuje môj hlas, otvorí mi dvere…a budem stolovať s ním a On so mnou”. (Zjav.) Ak niekto neotvorí, stáva sa sám sebe sudcom. Človek sám seba trestá, keď odmieta to, čo Ježiš Kristus prináša a čo ponúka, čo daruje zadarmo.

Sami sa môžeme zbaviť darov, ktoré On nesie z neba: pokoja, radosti, lásky i nádeje v Duchu Svätom.

Preto, bratia a sestry, každé Ježišovo oslovenie prijímajme s dôverou. On prišiel v plnosti času, ale prichádza k nám aj “v slove danom a zvestovanom “ v Písme. Prichádza k nám aj vo sviatostiach. Opakovane vo sviatosti svojej svätej Večere, v chlebe a víne, v daroch, ktoré sa pre nás stávajú Jeho telom a krvou.

Áno, do našich radov, do našich evanjelických rodín potrebujeme jasne a znova povedať, že Pán Ježiš prichádza nie iba na Šedrý večer! Prichádza vždy, keď počujeme Jeho hlas a prijímame ho ako Spasiteľa a Vykupiteľa. S Ním prijímame aj Božie dary milosti, ktoré pre nás má a ktoré nám nikto iný nemôže dať a ktoré si nemôžeme kúpiť.

Pán Boh hovoril a hovorí k svetu a k ľuďom aj dnes. Prijímajme Jeho Slovo, ktoré je živé a mocné a ktoré koná v nás a pre nás dobro. Obnovuje a posilňuje lásku a spolupatričnosť. Prijímajme Ježiša aj v tomto novom cirkevnom roku a v tomto posvätnom adventnom čase s plnou dôverou. Tak, ako Mária svojím súhlasom: “nech sa tak stane” a po nej mnoho iných verných kresťanov, tak aj my. Lebo s Kristom Pánom príde aj Jeho požehnanie a plnosť darov Ducha Svätého, ktoré len On prináša. To je dôvod našej trvalej chvály Jeho svätého mena. Amen.

 

1.adventná nedeľa  – Prietrž 2017  – Ľubomír Batka st.

Komentovať