Povýšenie

Povýšenie

J 3, 14- 21: “A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, (15) aby každý veriaci mal v Ňom večný život. (16) Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. (17) Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. (18) Kto verí v Neho, nebude súdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. (19) A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, – ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. (20) Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. (21) Ale kto číní pravdu, ide na svetlo, aby jeho skutky boli zjavené, pretože sú v Bohu konané.” Amen

  Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!

   Nachádzame sa uprostred pôstnej doby. Nič iné si veriaci kresťania nestavajú tak naliehavo pred oči ako kríž Pána Ježiša Krista. Nič iné nemôže upútať našu pozornosť a záujem viac, ako Ten, ktorý bol za nás ukrižovaný. Pritom je zaujímavé povšimnúť si, že evanjelista Ján označuje Kristovo ukrižovanie ako povýšenie.

Povýšenie? Ťažko by bolo možné toto Jánovo svedectvo pochopiť a prijať, ak by sme nepoznali z dejín ľudu Izraela udalosť, ktorá je predobrazom tohoto označenia. Spolu s evanjelistom myslíme aj my na Božie konanie s ľudom Izraela, ktoré smerovalo k jeho záchrane. Hospodin ho viedol do Kanaánu cez púšť a ľud po čase zmalomyseľnel a stratil odvahu ísť ďalej. Pre ťažkosti, s ktorými bola cesta k slobode spojená, oslabila sa dôvera ľudí v Božie vedenie. Ľud reptal proti vodcovi Mojžišovi i jeho bratovi Áronovi. Obviňovali ich zo všetkého možného, ale súčasne sa protivili aj samotnému Hospodinu. Vtedy Hospodin trestal ľud tým, že ich vydal smrti. Smrť k nim prichádzala v podobe “ohnivých hadov”. Ich uštipnutie spôsobovalo smrť a mnohí umreli. Vtedy prišli Izraelci za Mojžišom a prosili ho, aby sa za nich modlil a prihovoril u Hospodina. Mojžiš aj napriek osočovaniu pomodlil sa za ľud a Pán Boh mu dal pokyn: Zhotov medeného hada a vylož ho na stĺp. Kto z uštipnutých sa pozrie na vyvýšeného hada, bude zachránený.

Bratia a sestry!

Azda nikto z Izraelcov si nemyslel, že ich uzdravenie plynie zo samotného medeného hada (serafa). Všetci porozumeli, že cez tento znak chce konať sám Hospodin. To, čo malo a mohlo uštipnutých zachrániť bola viera, že “tu a teraz” koná sám Hospodin. Pán Boh práve takúto vieru hľadal a očakával. Neboli v tom žiadne čary, ani nijaká medicína, ale len púha Božia milosť. Ochota zmilovať sa nad tými, ktorí prepadli smrti pre svoju predchádzajúcu nedôveru. A tak sa v skutočnosti aj dialo. Každý, kto s vierou v odpustenie pozrel na vyvýšeného hada, bol uzdravený a nezomrel.

Evanjelista Ján myslí na túto udalosť z dejín národa a vzťahuje ju na dielo milosti, ktoré  vykonal Otec skrze svojho Syna. To, čo sa udialo na púšti, je predobrazom udalosti omnoho väčšej a slávnejšej, ktorá sa udiala na Golgote. Preto evanjelista Ján hovorí: “ Ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený ja Syn človeka, aby každý veriaci mal v Ňom večný život”.

Ukrižovanie, potupný spôsob popravy, obnaženie Ježišovho utýraného tela a Jeho zneuctenie vníma ľudský rozum ako poníženie najvyššieho kalibru. A predsa v Ježišovom vyzdvihntí na drevo kríža môžeme vidieť povýšenie, keď vidíme v ňom Jeho veľkú lásku a službu, ktorú koná ako najvyšší Kňaz, Prorok a Kráľ. On sa práve touto svojou pohanou a smrťou stal pre nás liekom proti hriechu, diablovi a smrti. Preto Ján svedčí: “Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho”. Svojím ukrižovaním sa stal liekom nesmrteľnosti pre nás.

Bratia a sestry v Pánovi!

Lekárnici dnes označujú lekárne s liekami a preparátmi znakom kríža, ale aj hadom, obvinutým okolo palice a tu ponúkajú chorým svoje služby. Had je v tomto označení nielen starý symbol pohanského božstva, ale aj symbolom o zasľúbenej a poskytnutej Božej pomoci v SZ.

Uvedomujeme si, že my všetci sme uštipnutí tým “starým hadom”, satanom (antikristom, diablom). Preto potrebujeme “protilátku”; potrebujeme účinný liek proti smrti, ktorej po tomto “uštipnutí“ podliehame. Pán Boh na naše volanie a túžbu po živote odpovedá svojou milosťou, ktorá je stelesnená v Ježišovi. Aby nikto nepochyboval o Božej milosti a láske, Ján opakovane zdôrazňuje: “Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil”. 

Teraz je už len jedno potrebné. Aby sme my, hriešni ľudia,  “uštipnutí starým hadom a nepriateľom”, ktorý chce našu smrť a zahynutie “, pozerali sa na povýšeného Ježiša Krista na kríž s dôverou.S vierou, že to, čo On na ňom pretrpel, pretrpel pre nás a za nás a za naše hriechy. Toto je to, čo môžeme označiť za vieru v Ježiša. Nie iba to, že Ho Boh dal svetu v Betleheme ako svetlo, alebo za učiteľa národov, ale dôvera, že Jeho smrť bola nevyhnutná pre našu spásu.

Takáto viera, ktorú dáva a pôsobí Duch Svätý skrze zvesť evanjelia, má veľkú hodnotu. Evanjelista Ján neváha napísať: ”Kto verí v Neho, nebude súdený”.  Našou spravodlivosťou nie je snaha o sebaočisťovanie, alebo nejaké sebazdokonaľovanie. Naše ospravedlnenie pôsobí iba jedno: oblečenie rúcha Kristovho. Oblečenie Jeho spravodlivosti, ktorú dáva každému, kto odkladá rúcho vlastnej spravodlivosti. Je falšovaním evanjelia tvrdiť, že Ježiš nás nespasí plnením cirkevno – právnych predpisov, ktoré tvorí človek, alebo spoločenstvo ľudí, ale len dôsledkom plnenia Božieho Zákona. Toho zo Sínaja, alebo z Ježišovho výkladu v kázni na vrchu.

Už starí Židia vedeli, že zákon neplnia dokonale a preto prinášali aj obete za hriechy, skrze svoje kňazstvo. Boh však v Ježišovi ukázal, že je iba jedna – jediná obeť, ktorá naozaj ospravedlňuje a tou je obeť Jeho Syna.

Evanjelista Ján nás upozorňuje aj na druhú stranu mince tohoto daru milosti. Ak totiž ktokoľvek neverí, “už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho”. Ak sa teda niekto spolieha na svoje skutky, na svoju osobnú spravodlivosť, a nie na tú, ktorú Pán Boh dáva v Slove a vo sviatostiach – vykonáva nielen súd nad svojimi blížnymi, ale sám na sebou! “Lebo v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé”.

Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

Tak ako tí Izraelci, ktorí pri putovaní na púšti odmietli pozrieť sa na vyvýšeného medeného hada, ktorého Mojžiš vztýčil na drevo na pokyn Boží a neboli zachránení, ale prepadli smrti, tak o našom spasení rozhoduje viera v povýšeného Ježiša na drevo kríža. O takúto vieru nám prichodí prosiť, žiadať a zápasiť. “Evanjelium Kristovo”, je dobrou správou pre nás hriešnikov, lebo “je mocou Božou na spasenie každému veriacemu.” ( R 1,16) 

       Záchranári hriešnikov a cirkvi z radov ľudstva síce vždy boli a sú aj dnes a ponúkajú svoje “bezchybné a dokonalé” služby, ale sú viac ako pochybní. Nemajú radi svetlo a neradi idú na svetlo, aby ich skutky neboli zjavené a odhalené. Keďže v našej cirkvi nemáme  úrad, ktorý by vyhlasoval niekoho za svätého, aby sme sa k nemu utiekali, robia to dnes niektorí tak, že sa za svätého vyhlásia a vyhlasujú sami! Ich tvrdá kázeň zákona je potom horším moralizovaním, ako bolo moralizovaie farizejov a zákonníkov.

Viera má vždy svoje ovocie už tu v časnosti, i keď vieme, že “úroda” nemusí byť vždy “stonásobná”. Niekedy je len “šesťdesiat, či dokonca tridsať násobná”, ako aj úroda na poli. Jej hodnotu však vidí správne iba Kristus, ktorému dal do rúk Otec všetko, aj terajší a aj posledný súd. My dnes ďakujme Bohu, Otcovi za to, že dal na drevo kríža svojho Syna aj za nás a za naše hriechy a povzbuďme sa chlebom evanjelia k dobrorečeniu a vďake Jeho menu svätému. Amen

4.nedeľa pôstna            Prietrž 2017              Ľubomír Batka st.

Komentovať