F 3, 7-9: “Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu. A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácnu známosť o Kristu Ježiši, svojom Pánovi, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal a aby som aj sám bol v ňom ako taký, ktorý nemám vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, založenú na viere”. Amen
Sviatok Obrátenie Pavla (25.január) nie je síce v našich zboroch bohoslužobne zakotvený, ale je známy medzi ľuďmi najmä pre viaceré pranostiky o zime a jej trvaní. Jedna z nich hovorí: ”Keď sa na Pavla vtáča z koľaje napije, bude pozdná jar.” O samotnom obrátení Pavla ľudia vedia málo, alebo aj nič. V nasledujúcom zamyslení bude preto reč o obrátení nielen Pavlovom, ale aj o našom.
V našej cirkvi je to dosť zriedkavá téma. Často býva vnímaná kontroverzne. Jedným sa javí táto otázka dôležitá, iným zaváňa akýmsi falošným pobožnostkárstvom. Niektorí kresťania o ničom inom tak radi nehovoria, ako o svojom vlastnom obrátení. Ako každá samochvála, aj táto potom “zapácha”. Je známa však aj druhá krajnosť. Mnohí kresťania sú veľmi spokojní so svojím duchovným stavom a o obrátení nechcú nič počuť. Niektorí síce spokojní nie sú, ale rezignovane hovoria: Ja už iný nebudem!
Apoštol Pavol, pôvodne farizej Saul, bol tiež dlho spokojný sám so sebou, so svojím postavením v prítomnosti i so svojou budúcnosťou. Mal na to viacero argumentov. Hovorí o nich v predchádzajúcich veršoch: ” Ak si niekto iný myslí, že môže dúfať v telo, tým skôr ja. Bol som obrezaný ôsmeho dňa, som z rodu Izraela, z kmeňa Benjaminovho, Hebrejec z Hebrejcov, farizej čo do zákona, horlivý prenasledovateľ cirkvi a bez úhony, čo do spravodlivosti podľa zákona”. (F 3, 4b-6) Saul mohol byť spokojný so svojím pôvodom, vzdelaním, postavením i kariérou, ktorá ho ako žiaka uznávaného rabína Gamaliela zrejme čakala. Mal aj dobré spoločenské postavenie, lebo sa narodil ako rímsky občan. Toto občianstvo mu mnohí závideli. Napríklad veliteľ jeruzalemskej posádky sa Pavla zo závisťou opýtal: ”Povedz mi, si ty rímsky občan? – Ja za drahé peniaze som si zadovážil to občianstvo”. Pavol sa na rímske občianstvo aj niekoľkokrát odvolal a zaistil si tak spoločenskú ochranu.
Vieru otcov, príslušnosť k vyvolenému národu, vzdelanie i spoločenské postavenie právom mohol považovať za “zisk”.
Ale všetko toto uznal “za stratu a smeti”, keď spoznal hodnotu oveľa vyššiu. Totiž Ježiša Nazaretského ako vzkrieseného a živého Pána. Pre Krista všetko čo mal rád stratil a prehodnotil celý svoj život.
Saul sa na ceste do Damasku obrátil. Nebola to obyčajná cesta, ale cesta s cieľom bojovať proti Kristovi a Jeho cirkvi. Sám o tom podrobne hovorí na viacerých miestach, napríklad v reči k ľudu v Jeruzaleme. “Šiel som do Damasku, aby som i tamojších (kresťanov) priviedol do Jeruzalema zviazaných, aby boli potrestaní. Ale ako som šiel a okolo poludnia blížil sa k Damasku, obkľúčilo ma odrazu veľé svetlo z neba; i padol som na zem a počul som hlas, ktorý mi hovoril: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? A opýtal som sa: Kto si, Pane? A On mi odpovedal: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ:” – I povedal som: Čo robiť Pane? A Pán mi odpovedal: Vstaň a choď do Damasku: tam ti povedia všetko, čo ti je uložené urobiť”. (Sk 22)
Filipským kresťanom už mohol písať ako taký, ktorý vie, že “nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, (založnú) na viere”. Iba z viery a v nej môže mať nádej na dosiahnutie konečného cieľa: “vzkriesnie z mŕtvych”.
Z biblického posolstva tak jasne vidíme, čo znamená obrátenie. Predovšetkým môžeme vidieť, že nie Saul (Pavol) sa obrátil, ale bol Kristom obrátený! To je prvý predpoklad každého skutočného a pravého obrátenia. Nejde o záslužný akt, či náboženský výkon človeka, ale ako Pavol hovorí, ide o Božie dielo, skrze vieru v Krista. Na začiatku obrátenia je vždy svetlo a slovo Kristovo, ktoré mocne pôsobilo a pôsobí na myslenie a vôľu človeka. Tak začína postupná, ale radikálna zmena života. Dokázala sa aj u Saula najprv pokáním, ktoré bolo konkrétne a zrejmé. V zbore verejne vyznával svoje hriechy, počnúc od účasti pri kameňovaní Štefana vo svojej mladosti, ale i to, že “zúril proti učeníkom Pánovým, dychtiac po ich vyvraždení.” (Sk 9, 1)Taká bola jeho cesta ako cesta “starého Adama”. Kristus však pred Damaskom Saula zastavil a zmenil smer jeho životnej cesty.
Obrátenie Saula neznamenalo, že mal ísť nazpäť do Jeruzalema. Naopak, Kristus ho viedol a poslal do Damasku. Tu Pánovo pôsobenie pokračovalo cez službu celého cirkevného zboru, cez služobníka Ananiáša, cez vyučovanie slovom Kristovým a cez prijatie Jeho sviatostí. Tu Saul prijal Krst svätý a Večeru Pánovu. Tu sa duchovne vzdelával a učil, aby bol neskôr aj sám poslaný do sveta. Obrátenie sa nedeje mimo cirkev a jej vernú službu, uloženú Pánom. Tak sa mohol zo Saula stať neskôr apoštol nielen Židov, ale aj pohanov. Zo Saula sa stal Pavel (lat.Paulus značí malý, nepatrný). Nepovažoval sa za “veľapoštola”, ale nepriečil sa Duchu Svätému a dokázal byť verný Kristu až po svoju mučenícku smrť. O tomto novom živote vyznáva: “Nie že by som už dosiahol, alebo bol už dokonalý, ale snažím sa, či ozaj uchvátim, na čo ma aj Ježiš Kristus uchvátil” (F 3,12)
Tak nám zanechal dôkaz, že ľud Boží sa vždy poddáva slovám prorokov: “Zvábil si ma, Hospodine, a ja som sa dal zvábiť” ( Jer 20,7). Dovoľujme Duchu Svätému neustále pôsobiť v nás cez slovo a sviatosti a neprotivme sa Mu. Nepohŕdajme službami Božími a službou svojej cirkvi. Lebo práve cez vernú službu cirkevného zboru môžeme byť aj my Kristovým slovom obrátení, znovuzrodení a ospravedlnení. Sú to v podstate rôzne pomenovania pre cestu pokánia a nového, posväteného života. Obrátenie, ktoré začína už v Božom diele Krstu svätého môže a má v našom živote pokračovať. Kto sa vyhýba, alebo bráni tejto duchovnej kultivácii, zostáva starou, neúrodnou a nerodiacou pôdou. Podobne ako zem a pôda pôvodne mŕtva a neúrodná má bez neustálej kultivácie tendenciu vrátiť sa do pôvodného stavu, tak aj pôda ľudských sŕdc a duší.
Pán cirkvi nám na našu otázku “Čo robiť ?”, hovorí podobne ako Pavlovi: “tam (v cirkvi) ti povedia všetko, čo ti je uložené urobiť”. (Sk 22,10) Naše obrátenie je možné preto, lebo aj pri nás koná Pán to, o čom spievame v piesni: Nebeský Bože….(ES 628, 2): “Aj ku mne skláňaš svetlo svojich očí, aj na mňa kladieš milostivú dlaň.” Z našej strany potom stačí, aby sme boli ” ako kvet, čo k slnku hlávku točí, či tichých vôd si žiadajúca laň”. Tak si zachováme správny smer života a dosiahneme cieľ: večnosť s Kristom Pánom. Amen
Ľubomír Batka st.
Slovak