Počas V. Evanjelických cirkevných dní začiatkom júla minulého roku v Békešskej Čabe, v Maďarsku, tisíce Slovákov z našej krajiny, ale aj z Dolnej zeme (najmä z Vojvodiny v Srbsku) a z iných štátov, utužovali svoje náboženské a národné povedomie s pohľadom na blížiace sa jubileum 500 rokov od začiatku reformácie. Organizátorom tohto stretnutia patrí uznanie za vhodný výber miesta a hostiteľom za nesebecké poskytnutie priestorov. Mohli sme tak obdivovať impozantné budovy kostolov, škôl, fár a iných cirkevných objektov v tomto meste. Žasli sme nad odkazom hmotného a v tom i duchovného svedectva, čo na tomto priestore počas niekoľkých storočí po prisťahovaní zanechali naši Slováci-evanjelici. Dnes je pravda už situácia celkom iná.
Ako to bolo ale pred 100 rokmi?
Počnúc rokom 1718, sa tu usadilo niekoľko desiatok rodín slovenských evanjelikov. O dve storočia cirkevný zbor – podľa schematizmu. z r. 1913 – počítal už približne 28.500 duší (v meste s vyše 40 tisíc obyvateľmi s prevažnou slovenskou väčšinou), mal 3 kostoly, v službe piatich farárov a kaplána, 33 škôl a toľko aj učiteľov
Začiatkom roku 1917, v cirkvi békéščabianskej boli prečítané tieto štatistické údaje:
V roku 1916 – „narodilo sa (a pokrstených bolo) chlapcov 294, dievčat 305, spolu 599; (pred vojnou obyčajne 1300).
Umrelo 382 mužských, 342 ženských, spolu 724; úpadok je 143 duší. A keby sme vedeli počet tých, ktorí vo vojne umreli! (So vzdychom tíško dodal čítajúci farár).
Sobášených bolo 64 párov; (pred vojnou obyčajne 400 párov).
Konfirmandov bolo 500. K večeri Pánovej pristúpilo 9949, o 377 duší menej ako pred rokom.
Z učiteľov jeden padol v boji, dvaja sú zajatí. Z cirkevníkov je v zajatí asi 800, zväčša čeľadní otcovia“.
Podľa správy v Cirkevných listoch vo februári r. 1917, č. 2, na str. 61.
Podáva: O. Peťkovský
Slovak