Počujme hlas pravdy

Počujme hlas pravdy

Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, od Pána Ježiša Krista! (Zjav. 1, 4-5) Amen

Ján 18, 36 -37 “A Ježiš odpovedal: Moje kráľovstvo nie je z tohoto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohoto sveta, moji služobníci bili by sa za mňa, aby som nebol vydaný Židom. Ale moje kráľovstvo nie je odtiaľto. (37) Spýtal sa Ho teda Pilát: Tak predsa si kráľ? Odpovedal Ježiš: Ty hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy čuje môj hlas”. Amen

    Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!

Stojíme opäť v bránach adventu a súčasne v bránach nového cirkevného roku. Prajem Vám preto milosťou Božou požehnaný adventný čas. Súčasne pripomínam overenú pravdu: Aký advent, také Vianoce! Ak totiž prijímame a prežívame už adventný čas ako čas vzácny, posvätný a čas nových možností a darov, také budú pre nás aj Vianoce. Ak tento čas nepríjmeme ako čas vzácny a požehnaný, nestanú sa nám takými ani samotné vianočné sviatky.

Je pozoruhodné, že dnes už nielen kresťania, ale aj nekresťania pripisujú adventu určitú hodnotu a zvláštne čaro. Adventný čas prináša zvláštnu dynamiku a napäté očakávanie do mnohých rodín. Aj adventná výzdoba už pomaly zapustila korene i u nás na Slovensku, hoci jej pôvod nachádzame skôr v Nemecku a v alpských krajinách. Najmä však si mnohí ľudia uvedomujú, že je tu čas prejaviť viac lásky a dobra voči našim blížnym. Usporadúvajú sa dobročinné akcie, koncerty a rôzne zbierky. Ich motivácia, žiaľ, nie je vždy čistá a šľachetná. Nájdu sa špekulanti, ktorí sa síce tvária ľudomilne, ale využívajú dobročinnosť len na vlastnú sebaprezentáciu, alebo reklamu.

Adventné dni prinášajú aj dva zvláštne sviatky. Je to sviatok sv. Mikuláša a Lucie. Prvý je spomienku na dobročinného biskupa Mikuláša z Miry. Jeho pamiatku si pripomínajú aj tí, ktorí inak biskupský úrad neuznávajú. Lucia bola mladá kresťanská mučenica, ktorá nezaprela Krista ani zoči-voči hrozbe smrti. Jej meno, voľne preložené ako “nositeľka svetla”, odkazuje na potrebu pravého svetla, ktoré prichádza od Toho, ktorý povedal: “Buď svetlo” , i od Toho, ktorý povedal: “Ja som svetlo sveta, kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života”. Sviatok sv. Lucie majú radi evanjelici v škandinávskych krajinách už preto, že zimné dni sú veľmi krátke a ľudia  často trpia depresiami z nedostatku svetla. V Nórsku idú žiaci ráno do kostolov a dievčatá majú na hlavách korunky zo svietiacimi sviečkami, spievajúc pieseň o sv. Lucii.

Dnešná starocirkevná epištola nám prináša výzvu ap. Pavla: “A toto čiňte, keďže vidíte príhodnú chvíľu, že vám je už čas prebudiť sa zo sna”. Apoštol tým myslí na sen a spánok plynúci z duchovnej letargie a ospalosti. Upozorňuje veriach: ” Noc pokočila, deň sa priblížil. Odložme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. “

    Kresťanská adventná príprava nie je iba prípravou na prichádzajúce Vianočné sviatky, ale je súčasne prípravou na večnosť, na stretnutie s Kristom ako Pánom pánov a Kráľom kráľov. Je prípravou na približujúci sa príchod nebeského Kráľa a Jeho kráľovstva. V tom je advent príhodnou chvíľou, ktorá nás má motivovať k privítaniu Toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde.

Všimnime si, bratia a sestry, jednu dôležitú zaujímavosť z našej chrámovej liturgie. Tí, čo chodia na služby Božie pravidelne, vedia že dnešné spievané evanjelium je to isté, ktoré cirkev zvestuje aj v pôstnom čase, menovite na Kvetnú nedeľu. Nie je to náhoda, ale jasný zámer, ktorým cirkev upozorňuje, že Ten, ktorý prišiel v plnosti času do Jeruzalema ako Kráľ pokoja, príde a prichádza k svojej cirkvi aj dnes a príde aj na konci vekov ako Kráľ. Je tu teda vedomé spojenie pôstneho a adventného času. Cirkev chce svojim deťom povedať: Ten, ktorý prišiel v plnosti času ako Dieťa, je ten istý Ježiš, ktorý trpel a zomrel na Golgote ako kráľ Židovský (INRI), ako to dal napísať Pilát. Platí však aj opak. Na Golgote máme vidieť slávu a moc Božiu rovnako, ako ju vnímame cez Vianoce, keď s anjelimi spievame: “Sláva na výsostiach Bohu…”.  Ani na Golgote, napriek Ježišovej smrti nebola len tma, ale aj tam svietila sláva Pánova, podobne ako na Betlehemských poliach.

Aj dnešný svätý text z Jánovho evanjelia je vzatý z pašiových udalostí. Hovorí o Ježišovi, ktorý bol vydaný Pontskému Pilátovi, vladárovi. Pred ním potvrdil, že je Kráľ, ale zároveň dodal: ”Moje kráľovstvo nie je odtiaľto”. Pán Ježiš pri tom zdôraznil, prečo sa narodil a prečo prišiel na tento svet. To sú témy a otázky na výsosť adventné! Nad nimi sa v tomto čase vždy nanovo zamýšľame a hľadáme správnu odpoveď. Preto sa aj dnes pýtame: Prečo sa Ježiš narodil? Na čo prišiel tento nebeský Kráľ? Prečo opustil svoju slávu a prišiel do našej biedy?  Prečo prišiel na svet, kde vládne tma, smrť a kde mocní tak často zneužívajú svoju moc? Na tieto otázky nám dáva odpoveď priamo Pán Ježiš Kristus v dnešnom prečítanom texte:

Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde!

      Všimnime si teda svedectvo pravdy: 

 1. O Bohu – Otcovi

 2. o človeku

 3. o možnosti nášho vstupu do kráľovstva Božieho

    Bratia a sestry v Kristu Pánu!

 

Pisateľ listu Židom v úvode pripomína: “Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy otcom skrze prorokov, na sklonku týchto dní prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a Ním stvoril aj veky”. (Žd 1, 1-2)

      Mnohé z tých Božích vyjavení v SZ poznáme. Vieme, ako sa Pán Boh vyjavil Abrahámovi a praotcom, prorokom i Mojžišovi a skrze neho ľudu SZ i ostatným národom. Ďaleko by nás dnes viedlo, ak by sme všetky vyjavenia a oslovenia Božie spomínali. Možno stačí spomenúť slovo zákona zo Sínaja a jeho obsah: “Milovať budeš Pána svojho Boha a svojho blížneho ako seba samého”. Už ľud SZ vedel mnoho o Bohu ako Stvoriteľovi, Otcovi a svojom Vysloboditeľovi. Poznal Božiu prísnosť zo slova zákona, ale aj Božiu vôľu spasiť svet a človeka. Napriek tomu boli ľudské predstavy a poznanie Boha Otca nedostatočné. Často boli predstavy ľudí naivné, neraz aj deformované. Napríklad vedomie o tom, že Boh je Bohom lásky chápal Izrael často tak, že miluje iba svoj vyvolený národ a ostatným národom je iba Sudcom. Iste mnohé falošné predstavy by sme našli aj v kresťanskej cirkvi, nielen v minulosti, ale aj dnes.

Jedna z dôležitých vecí, ktorú priniesol a pripomínal Pán Ježiš je pravda o Bohu ako vernom Otcovi. Boh je verný vo svojom slove a zasľúbeniach. Pán Boh nemení svoje slovo a svoje sľuby. On ich plní a splní. Preto spievame aj my v cirkvi, zvlášť v adventnom čase piesne o Božej vernosti. “Chvála Ti, Bože verný, že podľa zasľúbení, Spasiteľa si nám dal, v ľudskom tele Ho poslal”.  (ES 10,1)

To, čo Boh Otec zasľúbil už v raji po páde prvých ľudí, to sa slávne splnilo. Toto prvotné evanjelium, opakované a upresňované prorokmi SZ sa naplnilo  práve v prvom príchode Pána Ježiša. Preto Ježiš tak často nadväzoval na slová SZ a pripomínal, že Boh je nielen Stvoriteľ, ale aj láskavý Otec národov a svojím časom splní všetky svoje zasľúbenia. Tie, dané o Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého, i tie vyslovené o nás.

2. Bratia a sestry v Pánovi!

Všimnime si aj svedectvo pravdy vyslovené Pánom Bohom a Ježišom o človeku. Na jednej strane bol človek stvorený na Boží obraz a stal sa korunou stvorenstva. Bol povolaný do spoločenstva so svojím Otcom a k tomu, aby panoval nad dielom Božích prstov. Človek však spoločenstvo s Pánom Bohom stratil a prerušil vtedy, keď uveril diablovi: “Budete vedieť, čo je dobro a zlo”. Človek síce dobro od zla rozoznáva, ale ukazuje sa, že bez Pána Boha žiadne dobro konať nevie. Človek by dobre robiť chcel, ale hriech nás odcudzil a vzdialil od zdroja pravého dobra. Platí preto to, čo apoštol Pavel povedal o nás i o sebe: “Vôľu k dobrému mám, ale nemám silu, aby som to vykonal! Biedny ja človek, kto ma vytrhne z tohto tela smrti”? Jasným dôkazom tejto pravdy je aj samotný Pilát, ktorý na jednej strane vyznal a opakoval, že na Ježišovi nenechádza žiadnu vinu a predsa Ho dal zbičovať a odsúdiť na smrť ako zločinca.

Aj dnešný človek je rovnaký. Vie, čo je dobro i čo je zlo, a predsa sa nikto nedokáže nikto zlu vyhnúť. Zlo konajú ľudia aj svojim najbližším v manželstve, v rodine i v cirkvi. Preto ako kresťania, na rozdiel od tých čo svedectvo pravdy neprijímajú a preto klamú, zatĺkajú pravdu o svojich skutkoch a nechcú konať pokánie, prichádzame k Pánu Bohu ako tí, ktorí chcú napraviť vykonané zlo a zmeniť svoj život. Chceme ako kresťania aj dnes vyznať s M.Lutherom: “Sme iba žobráci Božej milosti”!  Advent je pre kresťana príhodnou chvíľou, vyznať a oľutovať svoje hriechy a poprosiť Pána o radostnú výmenu, ktorú nám ponúka. Ním oslovení k pokániu, chceme a môžeme Mu dať náš život a naše hriechy a prijať Jeho čistý a svätý život. On chce naše poškvrnené rúcho života zbieliť svojou krvou a očisiť nás tak, aby sme boli a zostali Božími deťmi.

3. Milí bratia a sestry!

Svedectvo, ku ktorému sa Ježiš narodil a ku ktorému prišiel sa týka aj tej tretej veci, ktorú sme v úvode spomenuli. Hovorí o spôsobe, ako môže hriešnik vojsť do Jeho kráľovstva. Dúfam, že nepoviem nič nové, čo by ste už nevedeli a nepočuli. Že smieme vojsť do kráľovstava Božieho a byť dedičmi večného života skrze vieru v Ježiša. Skrze dôveru v Jeho život a dielo, skrze Jeho svätú obeť a to, čo dokonal svojím ukrižovaním, ale aj zmŕtvychvstaním.

Dnes si však osobitne pripomeňme Pánovo slovo o Jeho vtelení pre nás. Už vo vtelení, v Jeho hlbokom ponížení a príchode k nám vidíme Jeho službu pre nás. Z Božej milosti, skrze Krista a dôveru v Jeho slovo máme otvorenú cestu k nebesám. Patrí k nej aj dôvera v Jeho tajomný príchod k nám v tele panny Márie a v narodenom Dieťati v Betleheme.

K spasiteľnej viere patrí však aj Jeho osobitný príchod pod spôsobom posväteného chleba a vína vo sviatosti Jeho svätej Večere. Tajomstvo Jeho  vtelelenia nám pomáha veriť, že aj tu – v daroch Jeho svätej Večere je s nami. Že aj tu, “stojí pri dverách a klope, aby vošiel k nám a stoloval s nami”  nielen ako vzácny Hosť, ale aj Hostiteľ.

Tam, kde mu otvoríme naše duše, kde Ho vítame a prijímame, tam je s nami už dnes a bude s nami aj v nebi, ako to zasľúbil. Preto aj nám dnes hovorí: “Ja som sa na to narodil a prišiel na svet – aby som vydal svedetco pravde”. Prišiel, aby nám vrátil stratený raj a priviedol nás k Otcovi už dnes, i zajtra, i naveky. Aby sme s Ním mohli byť v Jeho kráľovstve v časnosti i vo večnosti. Amen.

Ľubomír Batka st.

1.adventná nedeľa  – Prietrž – 2016

Komentovať