V tomto čase sa pomaly končí v Prahe veľmi zaujímavá výstava s názvom: Praha Husova a husitská. Oplatí sa ju navštíviť. Možno tam vidieť veľa zaujímavých vecí. Medzi nimi aj Lutherom vydanú zbierku Husových listov, ku ktorej napísal predhovor i doslov. V doslove napísal: ”Nepochybujem, že kto tieto listy prečítal, ten musí povedať, že v tomto mužovi, Jánovi Husovi, bol veľký duch”.
V kázni na deň Šimona a Júdu Luther svedčil: ”Keby svätý, zbožný martýr Ján Hus chcel teraz o sebe povedať: toto trpím pre moje hriechy, nemohol by to urobiť. Lebo on trpí pre meno Kristovo a vôbec nie pre svoje hriechy”. Luther mal iste na mysli slová Žalmu 122: ”V pamäti večnej bude spravodlivý”, i zasľúbenie Pánovo:” Blahoslavení, prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské”. (Mt 5,10) A apoštol Peter hovorí:” Blahoslavení ste, keď vás ľudia hanobia pre meno Kristovo, lebo Duch slávy, Duch Boží spočíva na vás. Len nech nikto netrpí ako vrah alebo zlodej alebo zločinec …( 1 Pt 4, 14-15) Luther stál na stanovisku cirkevného otca Cypriana:” Príčina robí mučeníka, nie mučeníctvo, alebo trápenie”.
29.júna 1525 napísal M.Luther stavom Českého kráľovstva aj takéto jasné slová: ” Ja iste so svojimi vernými prehlasujem, že aj keby celé Čechy, čo nedaj Boh, Jána Husa zapreli, ja sa predsa budem k nemu hlásiť ako k svojmu. Ujímam sa ho, aj keby ste vy sami svojho chránenca zavrhli”. Vidíme, aké jednoznačné stanovisko Luther k Husovi zaujal.
V Čechách zarezonovala Jánova smrť okamžite. Bol počítaný k mučeníkom a jeho pamiatka sa pripomínala už pri prvom výročí smrti. Medzi prvými J. Husa za svätého muža označil v kázňach kazateľ Ján Želivský. Neboli to slová nepremyslené. Pod vplyvom filmu “Husiti” sa o Želivskom mohla vytvoriť mienka, že kázal ako nejaký “letničný guľomet”. Na spomínanej výstave je ale možné vidieť úhľadným rukopisom písané kázne J.Želivského, ktoré sú pripravené a reagujú na aktuálnu situáciu. Silný to príklad do diskusie o tom, či kazateľ má kázať len voľne (“z ducha”), alebo si kázeň poctivo pripraviť!
Husova pamiatka sa dostala čoskor aj do kalendára. Keď majster Peter Codicillus v r.1585 vypustil pod nátlakom z kalenára Husov sviatok, pražský ľud spieval po uliciach posmešnú pesničku: ” Stal sa Čechom protivný kus – vyletela im z Prahy Hus – predal ju majster Codicillus”!
Jedným z unikátnych artefaktov výstavy je aj na univerzite v Edinburgu zachovaný originál protestného listu českej a moravskej šľachty koncilu s 452 pečaťami. Pôsobí naozaj monumentálne. Iný, veľmi pôsobivý dokument je výtlačok kalendára, ktorý vyšiel po porážke na Bielej hore a ktorý už nesmel pripomínať Husov sviatok. Statočný tlačiar však do neho na deň 5. júla rukou dopísal: Dnes je sviatok majstra Jána! Nezabudnime naň ani my, Lutherovi potomkovia.
Slovak