Delegácia Uhorska na kostnickom sneme (1414-1418) ktorej sme sa venovali naposledy, bola zameraná proti Jánovi Husovi a jeho učeniu. Nemožno preto obísť tých Slovákov, ktorí Husa a jeho učenie osobne poznali a ktorí sa k nemu aj pozitívne postavili. Boli zo skupiny asi 50 – tich Slovákov, ktorí študovali na Karlovej univerzite v dobe Husovej, alebo sa osobne priamo s ním poznali. Z tých, ktorí sa jednoznačne postavili do radov jeho žiakov možno spomenúť aspoň troch.
Takým bol Slovák Ján Laurini (Vavrincov) z Račíc, Husov žiak. Bol nitriansky kanonik a od roku 1408 magister slobodných umení v Prahe. Tu sa tak nadchol Husovým učením, že ho otvorene vyznával a propagoval. Roku 1417 dokazoval vo zvláštnej rozprave o cirkvi, že Hus mal pravdu. Bol za to obžalovaný magistrom Pavlom z Dolan u biskupa Hynka v Nitre. Keď olomúcky biskup vyhlásil, že Lauríni je veľký heretik Česka, zastavil mu pán biskup všetky kanonické dôchodky. Preto ušiel späť na Moravu, kde napísal sedem polemických spisov proti Pavlovi. Podľa rímsko-katolíckeho podania sa po tomto „napomenutí“ údajne vrátil do „správneho“ ovčínca.
Prirodzene, úplne iný meter mal biskup Hynek na svoj úrad. Za biskupa ho ako benediktínskeho opáta na Zobore vymenoval – nám už dobre známy kráľ Žigmund! A dodatočne ho dal zvoliť aj nitrianskou kapitulou. Podľa cirkevných zákonov taký biskup bez pápežovho schválenia nemal právo riadiť diecézu ani poberať cirkevné dôchodky. Vidíme, že aj tu si Žigmund počínal ako skutočný kacír. Hynek je pamätný aj tým, že je autorom najstaršej zachovanej slovenskej listiny písanej českým jazykom, pretože bol Čech.
Inak to bolo s horlivým Husovým stúpencom, Slovákom Lukášom z Nového mesta nad Váhom. Pôsobil v Čechách ako táborský kňaz. Napísal trakát o eucharistii a napokon zomrel ako mučeník, upálený na hranici.
Tretí známy Slovák , ktorý pôsobil v Čechách bol Matej zo Zvolena, Husov žiak, od roku 1411 licenciát filozofickej fakulty. Napísal filozofický slovník „Rosarium sacrae Theologiae“.
Za všetkých ostatných spomeňme ešte pekný príklad farára B. Kokanivusa z Veľkého Šariša, ktorý si dal syna pokrstiť na meno: Ján Hus. Omen-nomen, hovorievalo sa v stredoveku. Všetko (dôležité) je v mene. Heslo Jána Kollára bolo: Keď povieš Slovan – nech sa ti ozve človek! Parafrázou dnes povedzme: Keď povieš husita – nech sa ti ozve verný kresťan!
Slovak