Pomazanie nemocných

     Táto katolícka sviatosť sa pred 2.vatikánskym koncilom nazývala "posledné pomazanie". Bola uďeľovaná umierajúcim. Po koncile dostala nové meno "pomazanie nemocných". Tým je povedané, že sviatosť sa má udeľovať v ťažkej nemoci vôbec a nie až pri umieraní. Udeľuje sa pomazávaním nemocného olejom na čelo a na ruky. Takéto pomazanie nemocných sa v prvotnej cirkvi skutočne konalo, ako vidieť z Jak 5, 14-15. Je však otázka, či to nebol len spôsob liečenia nemocných v tej dobe (por. Mt 6, 13), a  nie že by to bola sviatosť. V poslednej dobe v niektorých evanjelických pietistických skupinách v zahraničí sa robia pokusy obnoviť tento rítus, ale ako spôsob uzdravovania nemocných modlitbou. Nejde teda o pomazávanie zomierajúcich na ich poslednú cestu smrti, ale o vyliečenie nemocného na základe modlitby za neho. Ak sa nemocný uzdraví a zase onemocnie, môže sa sviatosť opakovať. Doporučuje sa prijať túto sviatosť pred ťažkým chirurgickým zákrokom. Túto sviatosť má predchádzať spoveď a hneď po nej sa má prijímať eucharistia, takže sa vytvára trojica sviatostí pri odchode z tohto sveta.