….a porodí Syna

„Hľa, panna počne a porodí Syna“ (Iz 7,14)

Životopis človeka sa obyčajne začína jeho narodením. V tomto prípade sa začína omnoho skôr. Už v raji. S príchodom Mesiáša počíta celá Stará zmluva.
Tento zasľúbený Syn prišiel. Ale Izrael má o svojom Mesiášovi celkom iné predstavy. Musí byť veľký, musí prísť v sláve, akože by to mohlo inak byť!? Keď pošle Boh svojho Syna, to musí byť rozhodne čosi neobyčajné, čosi nadprirodzené. On však prišiel neuveriteľne jednoduchým a skromným spôsobom.

Mária, panna z Nazareta urobila v ľudstve toľko zmätku. Buď sa zbožňuje, stavia na úroveň Boha, alebo sa stavia veľmi nízko (dokonca niekto o nej napísal ako mravne padlú- že pri kolíske kresťanstva stojí cudzoložnica). Evanjeliá nám ju neidealizujú. Vidíme, že aj ona tu i tam zaváhala, ale predsa len bola výnimočná, lebo stále rástla a naplnením úloh sa dostávala ďalej. Stále viac sa stávala služobnicou Pánovou. Ani nám iné nezostáva. Nemáme inej cesty, ako vždy pokorne sa od nej učiť.
Vieme, že stavanie Márie na úroveň Božiu nemá v Písme opodstatnenie, ale vieme aj to, že druhá strana- protestantizmus sa vo svojich dejinách dopustil voči nej krivdy. Od jednej krajnosti zašiel do druhej a nepostavil Máriu do pravého svetla. Tejto osobe určil Boh také miesto, ako nikomu inému, a to sa jej nesmie brať a zamlčiavať. Je nesporné, že Máriu vyzdvihol Boh nad všetky ostatné ženy. Najslávnejšie, čo môže na zemi byť, sú Ježišove dejiny. No, a v tých má Mária veľký podiel.

Vieme, že patrila do domu Dávidovho, teda mala kráľovský pôvod, a ako dievča bola zasnúbená s mužom, ktorý bol tiež z Dávidovho rodu.
A to je v skratke vari všetko. Sám Duch Svätý sa postaral, aby sa viac nehovorilo o jej pôvode. No ľudia sa s tým neuspokojili. Podľa rímskokatolíckeho učenia (špekulovania!) počala bez hriechu a po celý svoj život zostala nedotknutá mužom a bola na konci s telom a dušou vzatá do neba. Božie slovo však o tomto všetkom mlčí!! Jasne vieme len to, že bola pannou, všetko ostatné zostáva v tme.
Pánov Duch nám chcel povedať, že panenstvo našich synov a dcér má v Božích očiach svoju dôstojnosť a pre zdravý vývoj ľudstva veľký význam. To je vzácny Boží dar, je to hodnota , s ktorou musíme sväto a rozumne zaobchádzať. Ňou chce náš Pán pripraviť naše telo i dušu ako stánok svojej svätosti. Panenstvo možno pripodobniť k prázdnej a čistej nádobe, ktorá čaká na to, aby sa mohla naplniť vzácnou hodnotou. Mária bola pannou, ktorá chce byť našou sestrou.

Keby sme my písali Bibliu, podľa tej by Mária vyzerala celkom inak, ako ju opisujú evanjeliá. Boli by sme ju vyvyšovali do nebies, chválili jej zbehlosť v Písmach, jej neobyčajné nadanie a neporovnateľnú rozumnosť s neobyčajne krásnou dušou, veď si ju sám Boh pripravoval na jej vznešené poslanie. Keby nebola bývala taká šľachetná, rozumná a pokorná, také povýšenie by nebola zniesla. My ľudia ťažko znášame povýšenia. Ešte aj Bohu úplne oddaný apoštol Pavel musí vyznávať, že pre dar výrečnosti Božím zjavením bolo treba, aby ho zauškoval satan, a udržal sa tak v pokore.
Mária bola zasnúbenou pannou a svätý Boh ju takouto chcel mať. Pre svojho Syna si vybral zaľúbenú a zasnúbenú devu. Mária chcela byť ženou jedného šľachetného muža a matkou jeho detí. Zostala aj ako snúbenica presne pod Božími zákonmi, kde mohla a musela s čistým svedomím povedať anjelovi: „Ako to, veď ja muža nepoznám. Som zasnúbená, ale som panna.“

Bola bytosťou, ktorá rada rozmýšľala a uvažovala. A práve v takej chvíli dostala raz neočakávanú návštevu. Evanjeliá nám nič nehovoria o tom, čo robila vo chvíli, keď k nej prišiel anjel Gabriel. Výtvarníci ju predstavujú s otvorenou Bibliou, ako práve číta Izaiáša, siedmu kapitolu, štrnásty verš. Lenže jednoduchí ľudia ako ona v tom čase by sotva boli mohli vlastniť písanú Bibliu. Isté je, že by anjel nebol navštívil pannu, ktorá si práve maľuje pery a venuje svoj čas i pozornosť len telu.
Návšteva anjela bola mimoriadna chvíľa. Anjel pozdravuje Máriu pozdravom, ktorým sa nám otvorila doba Novej zmluvy. Oslovenie je zvláštne. Mária sa zarazí a uvažuje nad týmto oslovením. Ja mám byť síce ženou, ale ešte ňou nie som. Nie je táto návšteva omyl? Božie návštevy vždy vzrušujú. Aj Mária sa zľakla a vo svojom strachu sa pýta, čo to všetko má asi znamenať. Pánov anjel ju ubezpečuje, že to rozhodne nie je omyl. Božie návštevy nešli a nikdy nejdú pomimo. Ty si našla milosť u Boha. Neboj sa! A dostávaš ju nie preto, že sú vypočuté tvoje modlitby, že si krásna a šľachetná panna, nie pre cnosti tvojej duše a pre pôvab celej tvojej bytosti, ale jedine pre milosť, ktorej sa ti dostalo. Bohu sa zaľúbilo v tebe vteliť svojho Syna- to je len jeho milosť, teda nezaslúžený dar. Ty si ho nehľadala, ale si ho našla pred Bohom. Boh koná v tebe svoje neopakovateľné dielo, chce ti dať účasť na svojom diele. Milosť je milosť, ale môže byť účinná len tam, kde nájde ozvenu viery.

Mária, neboj sa!
Táto výzva- Neboj sa!- nás presviedča, že ani Mária nebola nejakou nadzemskou bytosťou, ale našou skutočnou sestrou, ktorá tiež prežívala nepokoj v Božej blízkosti a aby nadobudla pokoj, potrebovala Božiu milosť. A Mária je zvedavá, z čoho sa má radovať. A čo jej anjel povedal , bolo prekvapivé. Nijaké rob to alebo ono, jednoduché: „Počneš a porodíš Syna a dáš mu meno Ježiš.“
Táto zvesť je radosť, ale čo na to povedia ľudia, veď nemám muža. Má byť matkou bez dotyku muža, bez pôžitku a rozkoše. Čo na to povie Jozef? Pánov anjel sa nepýta Márie, či je ochotná prijať takéto poslanie, on jej len oznámi, čo sa s ňou stane. Svätý Boh nerobí v tomto prípade pokusy. Má pripravenú a zabezpečenú pôdu. Mária poslúchne, a to bez najmenšej stopy neviery a pochybnosti. Nič, okrem úprimného priznania sa , že všetkému nerozumie. Dievča pozná tento Boží svätý poriadok a preto sa ho musí držať. Nepozná inú cestu k životu a chce sa jej pokorne podriaďovať.

„Duch Svätý zostúpi na teba!“ To je vianočná zvesť, to je prelom svetla do našej tmy. Ale pozor, Duch Svätý sa nerozlieva na celú zem ako svetlo, ktoré je všade a nakoniec nikde. Aj v takejto podobe ho poznáme, ale uvedomme si, že Duch Svätý si hľadá miesto, kde by sa udomácnil.
„Duch Svätý zostúpi na teba!“ – aká veľká je to veta! Duch ťa chce očistiť a pripraviť, aby si mohla byť nádobou Svätého, čo sa má narodiť. Chce ťa vyzbrojiť na tvoje poslanie. Je to naozaj milosť, keď Pánov Duch príde na nás! Beda nám a celej cirkvi, ak na nás nepríde. Bez toho vianočného zasľúbenia nám nemožno žiť.
„Duch Svätý zostúpi na teba a moc- dynamis- Najvyššieho ťa zatieni.“ To je tvorivá moc Božieho slova, ktoré povedalo: Staň sa a bolo.
„Slovo sa stalo Telom“ a boli Vianoce.
Božia návšteva sa mohla skončiť. Bohorodička je naozaj veľká pred nami. Pokorne stojí pred záhadou, ale nepochybuje. Verí. A my počujeme tie prvé dve krásne vety z jej úst: „Hľa som služobnica Pánova; staň sa mi podľa tvojho slova!“ Úplná a bezpodmienečná poslušnosť žiari z týchto viet. Pánov anjel neprišiel nadarmo.

Požehnaný čas adventu.

Pokoj Vám!!