Jubilate

                                                                                Jubilate

____________________________________________________________

1 J 5,1-4: “Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, z Boha sa narodil – a každý, kto miluje rodiča, miluje aj toho, kto sa z neho narodil. (2) Podľa toho poznávame, že milujeme dietky Božie, keď milujeme Boha a plníme Jeho prikázania.(3) Lebo to je láska k Bohu, aby sme zachovávali Jeho prikázania – a Jeho prikázania nie sú ťažké, (4) pretože všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom – a víťaztvo, ktoré premohlo svet, je naša viera“. Amen
                     

                      Milí bratia  a sestry v PJK!

                                                                         

     Keď nejaký mestský hokejový klub získa  majstrovský titul, jeho fanúškovia oslavujú  víťaztvo na štadióne, v uliciach mesta a v krčmách do skorých ranných hodín. Bolo by však čudné, ak by takéto víťaztvo oslavovali ešte aj na druhý, alebo tretí deň a spievali po uliciach: sme majstríííí… !!

 

      My, ktorí poznáme Ježišovo víťaztvo a veríme, že On je Víťaz nad smrťou, oslavujeme Jeho víťaztvo prakticky po celý život! Pri každej  možnej príležitosti v radosti i v smútkoch spievame chorál víťaztva:

„Žije Ježiš, môj život...“(Sp.156,1) Lebo vieme, že nielen Ježiš je Majster a Víťaz, ale naša dôvera v Neho nám dáva plnú účasť na Jeho diele  vykúpenia a večnom živote. Aj v dnešnú tretiu nedeľu po výročnej  veľkonočnej oslave sa s radosťou pripájame k výzve  Žalmistu (66,1-3): “Zvučne  plesaj Bohu, celá zem, ospevujte slávu jeho mena…Povedzte   Bohu: Ako úžasné sú tvoje skutky!“ 

 

     Čudné by bolo, ak by sme zabudli na víťaztvo  takého rangu, ako je premoženie  moci hriechu, diabla a smrti. Čudné by bolo, ak by sme zabudli, že vierou v Ježiša, Mesiáša a Spasiteľa sme sa stali Vykúpenými Božími deťmi! Vierou v Ježiša ako Pána sme sa znova narodili v Krste a dostali sme dôkaz o najväčšeje možnej láske, ktorou je láska Boha Otca k nám, strateným ovciam a baránkom. Nie je možný iný vzťah k Pánu Bohu, ako vzťah vďaky, dobrorečenia a oslavy „Dňa víťaztva“ v našom Pánovi.

 

      Nedeľa s názvom Jubilate má však „odvahu“ nám pripomenúť, že  nedeliteľnou súčasťou našej oslavy nebeského Rodiča, má byť Jeho oslava nielen ústami, ale aj celým životom. My, ako Božie deti nechodíme po uliciach tohto sveta s transparetami a vlajkami, ani s hlasným vykrikovaním  :Sme majstri! Napriek tomu sa aj naša oslava má preniesť 

zo spoločenstva viery aj do všedných dní. Všade tam, kde žijeme a prebývame! Do všetkých vzťahov, ktoré tvoríme a v ktorých máme, alebo môžeme  ako kresťania existovať.

      Apoštol a evanjelista Ján tiež nikdy nezabudol na lásku Boha Otca, Syna i Ducha svätého k nám. Vedel o nej a vždy jasne svedčil: Boh je láska. Rovnako vedel o svojom detinstve Božom, a vedel, že ktokoľvek naozaj uveril v Ježiša , syna Márie, ako Syna Božieho, má túto vieru len skrze dar a pôsobenie Ducha svätého.  A toto  pôsobenie Ducha, sila skutku Božieho a sila lásky PJK sa vždy prejaví v novote živote každého veriaceho. Apoštol Ján o vďačnej láske kresťana nehovorí a neuvažuje ako o nejakej mystickej zahľadenosti do seba, alebo do neba. Ani nerozpráva o nejakých romantických citoch a vzdychoch smerom k Pánu Bohu, alebo k Pánovi Ježišovi. On však hovorí najmä o veľmi konkrétnom konaní. O  poslušnosti a o ochote prijať Božiu vôľu. O odvahe prijať Božie pravidlá pre život, ktorým sa neveriaci a nepoznajúci Božiu lásku buď vzpierajú, alebo vysmievajú.

 

Naše: Jubilate Deo, oslava Boha sa realizuje v tom, že Božie prikázania sú nám už nie jarmom a bremenom, ktoré nás oberá o radosť zo života, o slobodu a dôstojnosť. Sú spôsobom života, „ktorý nie ťažký“. Je vzťahom lásky k našim súrodencom vo viere i k tým, o ktorých chceme aby sa nimi skôr, alebo neskôr stali. “Lebo to je láska k Bohu, aby sme zachovávali Jeho prikázania“.

Pozrime sa dnes  na našu vieru vo svetle toho, či a ako prijímame a plníme Božie prikázania. Je Pán Boh našou najvyššou autoritou, ktorú rešpektujeme  a ktorého vôľu  prijímame v celom živote? Je On ten, ktorého milujeme a  ktorému dôverujeme ?  Alebo uznávame a hľadáme aj bohov s malým „b“? Je Jeho meno pre nás také, ktoré vo všetkých potrebách vzývame a chválime? Je kázanie svätého Božieho Slova pre nás prioritou vo sviatočné dni a sme ochotní sa ho učiť?  Ak tieto veci  sú pre kohokoľvek bremenom,  mal by začať  prosiť  Ducha Svätého o obnovenie svoje viery.

O dva týžde  si pripomenieme Deň matiek a tak aj dar časného života, ktorý sme prijali prostredníctvom našich matiek. 1.júna bude zase deň detí…Tak mi napadá, že svet má všelijaké dni, ale nemá: „deň súrodencov“.

Ap.Ján hovorí, že „kto miluje rodiča, miluje aj toho, kto sa z Neho narodil.“ Kresťania, na  rozdiel od sveta, na lásku k bratom a sestrám nechcú a nemajú nezabúdať! Vieme, že naše nebeské dedičstvo nie je  ani v najmenšom ohrozené prípadným záujmom oň aj zo strany našich „duchovných súrodencov“. Preto ani prikázania z druhej tabule Desatora nie sú neznesiteľným bremenom, ale spôsobom života, ktorý radi prijímame a ochotne plníme, tak ako sa o to usilujú a snažia naši bratia  a sestry po celom svete. Nie sme v láske síce dokonalí, ale iste nechceme ísť inou cestou. 

        Takto žitá a dokazovaná viera je „víťaztvom, ktoré premáha svet.“ Je víťaznou  cestou, ktorou sa uberajú a kráčajú mnohí. Vždy, keď sa životná cesta človeka skončí, ukáže sa ako rozhodujúca vec sila lásky. Lebo iba jej sejba má nádej zberu úrody vo večnosti. Preto aj my, oslavujme Boží skutok lásky a víťaztvo Ježiša Krista vždy slovami, chválospevom i pravým kresťanským životom podľa vôle nášho nebeského Rodiča. Amen.      

                 

                       3.nedeľa po Veľkej Noci    -Sobotište 25.4.2010-       Ľ.Batka st.