Čo urobíš s Ježišom?

Čo urobíš s Ježišom?

Ján 11, 47 – 57:„Preto veľkňazi a farizeji zvolali radu a vraveli: Čo robiť? Lebo ten človek činí mnohé znamenia.(48) Ak Ho necháme tak, všetci uveria v Neho; prídu Rimania a zaujmú nám aj toto miesto aj národ. (49) Ale jeden z nich, Kaifáš, ktorý bol toho roku veľkňazom, im povedal: Vy nič neviete, (50) ani neuvážite, že lepšie bude pre vás, keď jeden človek umrie za ľud a nezahynie celý národ. (51) To však nepovedal sám od seba, ale – ako veľkňaz toho roku – prorokoval, že Ježiš má umrieť za národ (52) a nielen za národ, ale aj aby zhromaždil rozptýlené dietky Božie. (53) Od toho dňa boli rozhodnutí, že Ho zabijú. (54) Preto Ježiš nechodil už verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta menom Efrajim a pobudol tam s učeníkmi. (55) A bola blízko židovská Veľká noc, a mnohí z krajiny šli pred Veľkou nocou do Jeruzalema očistiť sa. (56) Hľadali Ježiša a stojac v chráme, zhovárali sa: Čo myslíte? Že by ozaj neprišiel na slávnosti? (57) Ale veľkňazi a farizeji vydali rozkaz: Keď sa niekto dozvie, kde je, nech to oznámi, aby Ho zlapali.“ Amen

 

Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Kristu Pánu!

Iste viete, čo je to „prezumpcia neviny“. V modernej demokratickej spoločnosti sa snažia súdy zachovať objektivitu rozsudku tak, že až do riadneho súdneho výroku o odsúdení sa obžalovaný považuje za nevinného. Z tohto dôvodu by mali napr. novinári a iní verejní činitelia konať podobne. Preto sa o obžalovanom a vyšetrovanom človeku nemá hovoriť plným menom, ale sa označuje iba iniciálkami. Nie vždy sa to darí zachovávať. Hlad po senzáciách, ale aj obyčajná ľudská zloba a hriech človeka vie urobiť svoje. Neraz k tomu prispeje záujem a zámer poškodiť protivníka.

V prípade Pána Ježiša Krista nebolo o prezumpcii neviny ani náznaku. Napriek tomu, že Ho čakal až dvojnásobný súd. Prvý pred židovskou radou a druhý pred Pilátom, zástupcom štátnej správy. Lenže o výsledku v Jeho súdnom procese bolo rozhodnuté už vopred. Skôr, ako bol vypočúvaný, skôr, ako by sa mohol obhajovať, brániť, alebo čokoľvek vysvetliť . Preto sa dnešná nedeľa sa menuje po latinsky: Judica – Nedeľa súdu. Súdna rada vyniesla nad Pánom Ježišom odsudzujúci výrok v tajnosti. Veľkňazi a farizeji vyhodnotili správu o vzkriesení Lazara ako nebezpečnú, preto sa rozhodli pre radikálne riešenie a potom už len hľadali spôsob, ako rozhodnutie vykonať. Evanjelista svedčí: “Od toho dňa boli rozhodnutí, že Ho zabijú“. (v.53)

Otázka: „Čo robiť?“ – nie je iba názov istého Leninovho spisu, – ale bola a je to stále otázka mnohých, ktorí sa podobne stretajú s Ježišovým dielom. Žiaľ, mnohí aj dnes, skôr ako by Ježiša vypočuli a snažili sa pochopiť Jeho slová a zámery, sú vopred rozhodnutí odmietnuť Ho.

„Čo robiť?“- tak sa pýtala židovská rada keď Ježiš vykonal mesiášsky skutok a vyvolal veľké nadšenie medzi ľudom. „Lebo ten človek činí mnohé znamenia. Ak Ho necháme tak, všetci uveria v Neho“. (v.47b -48) Rada pod vedením veľkňaza Kaifáša videla iba jedno riešenie – odstrániť nepohodlného proroka a možného vodcu, či dokonca kráľa národa, ktorý získaval sympatie ľudu. My v našej reči menujeme dnešnú nedeľu Smrtnou nedeľou. Tým je naznačený výsledok tejto tajnej porady i údel, ktorý mu židovská rada pripravila.

Čo urobíme s Ježišom? To bola zásadná otázka pre židovskú veľradu, lebo sa vskutku týkala celého národa. To je však zásadná otázka, ktorá sa týka aj každého človeka a každého národa. Čo urobíme s Ježišom? Kladieme si túto otázku aj my nanovo s novou naliehavosťou.

Bratia a sestry!

Je isté, že našu odpoveď by mala predchádzať „prezumpcia neviny“. Mali by sme nanovo vážne skúmať Ježišove slová, skutky a celý Jeho život. Nemali by sme Ho vopred „odpísať“. Najmä nie na základe mnohých povrchných ohováraní, žalôb, závisti i nenávisti niektorých ľudí, ktorým čelí aj dnes. Nemali by sme sa Ježiša vzdať ľahkovážne a vopred sa v duchu podpísať rozsudok smrti nad Ním. Nemali by sme nikdy nad Ním a Jeho dielom „urobiť kríž“ a vzdať sa Jeho diela.

Vypočuli sme nanovo pašiové udalosti, počnúc od svedectva apoštola Petra pri Cezarey Filipovej. Počuli sme žiadosť gréckych prozelytov ,reč zástupu i iné svedectvá. Čo urobíš teda s Ježišom ty osobne, milý brat, milá sestra? Vyhlásiš súdny výrok a zavrhneš Ho?

Nemali by sme stratiť zo zreteľa ani proroctvo veľkňaza Kaifáša. Bol to síce nehodný Boží služobník, ale aj jeho nehodné ústa použil Pán Boh k tomu, aby oznámil svoj úmysel Židom a svetu. Ten Boží úmysel je stály a trvalý! Skrze jedného človeka chce Boh zachrániť celý národ židovský, ba ešte viac. Všetky národy! Boh skrze svojho Syna chce zhromaždiť do svojho kráľovstva všetky rozptýlené deti Božie. Ako predpovedal už prorok Izaiáš: “Skrze Neho zdariť sa má, čo chce Hospodin. Pre námahu svojho života uzrie svetlo. Svojím poznaním môj spravodlivý sluha dá spravodlivosť mnohým a ich neprávosti vezme sám na seba“. (Iz 53, 10b-11)

Kaifáš sa napriek svojmu proroctvu dokázal iba ako krátkozraký a úzkoprsý nacionalista. Nehovorí o Božom ľude, ale iba o národe, o zemskej ríši a krajine. Ako nacionálny vodca hovorí o Ježišovi iba ako o nastrčenej obeti Rimanom, ktorá môže poslúžiť ako zastierací manéver ich úmyslov, ich nenávisti a skrytého odporu proti Rímu.

Pán Boh však myslel a myslí na všetky národy a na všetkých ľudí. A ten Jeden sa skutočne stal obeťou za všetkých. Skrze Neho chce priviesť k sebe, do svojho kráľovstva aj nás. Židovskí predstavitelia boli rýchlo rozhodnutí zbaviť sa Ježiša. Skôr, ako bol Pán Ježiš súdený a ukrižovaný, pripravili mu smrť vo svojich srdciach.

My ich však nenasledujme. Urobme to inak. Pripravme mu v našich srdciach skutočný azyl a príbytok, aký našiel Pán s učeníkmi v Efrajime. Potom budeme mať aj my účasť na Jeho živote a na Jeho večnom kraľovaní. Amen

 

Smrtná nedeľa   – Sobotište 95 – Ľubomír Batka st.

Komentovať