Pôst ako život každým slovom Božím

Pôst ako život každým slovom Božím

Lk 4, 1-13: „Ježiš, plný Ducha Svätého, vrátil sa od Jordánu a Duch vodil Ho po púšti štyridsať dní, (2) kde Ho diabol pokúšal. Nič nejedol v tie dni; a keď sa pominuli, zlačnel. (3) Vtedy povedal Mu diabol: Ak si Syn Boží, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom. (4) Ale Ježiš mu odpovedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude žiť človek ale každým slovom Božím. (5) Nato vyviedol Ho hore, ukázal Mu odrazu všetky kráľovstvá sveta a (6) povedal Mu diabol: Dám Ti všetku túto moc a slávu; lebo dostal som ju a dám ju, komu chcem. (7) Ježiš mu odpovedal a riekol: Preč odo mňa, satan, lebo napísané je: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu budeš slúžiť. (9) Potom viedol Ho do Jeruzalema, postavil Ho na okraj nástrešia chrámu a povedal Mu: Ak si Syn Boží, zhoď sa odtiaľto. (10) Veď je napísané: Anjelom svojim prikáže o Tebe, aby Ťa chránili, (11) a zachytia Ťa na ruky, aby si si nohu neurazil o kameň. (12) Odpovedal Mu Ježiš a riekol: Povedané je: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! (13) Keď diabol skončil všetko pokúšanie, odišiel na čas od Neho.“ Amen

Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

Vstúpili sme do pôstneho obdobia. Táto veta zaznie dnes snáď vo všetkých našich kostoloch. Zvláštne! V našej cirkvi temer nikto nezachováva pôst, ale všetci hovoríme o pôste a pôstnej dobe. Kedy sa evanjelik, alebo naše rodiny postia? Myslím na pôst konaný nie zo zdravotných dôvodov, ale z dôvodov náboženských. Možno niekto ešte zachováva pôst na Veľký Piatok. Ani to nie je spravidla pôst úplný, ale iba čiastočný. Dokonca aj v rímsko- katolíckej cirkvi je pôst predpísaný iba na dva dni: Popolcovú stredu a na Veľký Piatok.

Bol čas, keď boli pôstnymi dňami všetky piatky a dokonca aj soboty. V prvých storočiach však mnohí kresťania brali pôst vážne a dôsledne. Nebolo to iba pod vplyvom židovstva, alebo rôznych pohanských kultov, ktoré vyzdvihovali význam askézy. K pôstu viedli cirkev najmä príklady zo SZ zmluvy: 40 dňový pôst Mojžiša, ale aj Eliáša. Tiež 40 ročné putovanie Izraelcov po púšti do zeme zasľúbenej. No najmä 40 dňový pôst Pána Ježiša, ktorý nasledoval po Jeho pokrstení.

Všetci vieme a uznáme, že pôst je niekedy vec zdraviu prospešná, ba môžeme si jeho dodržiavaním cvičiť a posilniť našu vôľu. Možno by sme našli v Písme argumenty, ktoré by hovorili aj v prospech jeho duchovného významu, ale sotva by to našlo dnes hlbšiu odozvu medzi ľuďmi. Pre prvotných kresťanov slúžil pôst, odopretie si jedla k plneniu napr. sociálnej služby – aby z ušetreného jedla udelili núdznym a hladným. Z našich cirkevných dejín poznáme pekný príklad, keď študenti Evanjelického lýcea v Bratislave držali pôst a z ušetrených potravín odniesli Daniel.J.Bórik a Jozef M.Hurban pomoc evanjelickým študentom do Budapešti, ktorú postihla povodeň. Zrejme by sme našli aj iné biblické dôvody, ktoré nás povzbudia k tomu, aby sme napriek tomu, že sme dnes v pokušení pôstnym časom pohrdnúť, či dokonca ho opustiť, predsa len boli opatrní a uvážliví.

Ako evanjelici vieme, že pôstny čas je nielen tichý a „smutný čas“(ESP 112,1) po stránke formálnej. Pred akýmkoľvek formalizmom nás varuje sám Ježiš, keď hovorí: „Tí, čo sa iba zamračeno a vážne tvária (znetvorujú si tvár) aby ľudia videli, že sa postia- hovorím vám: majú svoju odplatu.“(Mt 6, 16) Podobne brojili proti falošnému pôstu bez pokánia srdca aj proroci SZ. K tomuto zamysleniu nad pôstom samotným v treba však zdôrazniť nasledovné: Pôstna doba nám slúži k častejšiemu modlitebnému stíšeniu a k možnosti sústredenejšie počúvať Božie slovo. A keďže sám Pán Ježiš Kristus hovorí: “Pokánie čiňte a verte v evanjelium“, možno povedať, že každý pokrstený kresťan má konať trvalé, každodenné pokánie.

V ktorej oblasti života cirkvi je potrebné aktuálne pokánie? Spomeniem aspoň jednu. Pokrstená mládež sa pripravuje v tomto čase ku konfirmácii a mala by sa plne sústrediť na prípravu, lebo slávnosti konfirmácie sú hneď po Veľkej noci a my ostatní im v tom máme pomáhať našimi modlitbami i príkladom života.

V dnešné prvú pôstnu nedeľu si môžeme povzdychnúť: Kiež by boli naši prarodičia v raji, Adama a Eva radšej zachovali pôst a nejedli z ovocia stromu z ktorého im Boh zakázal. Ale oni uverili slovu pokušiteľa viac ako slovu Božiemu. Ich neposlušnosťou a pádom sme aj my stratili plný život, slobodu a vôľu k dobrému. Stratili sme spoločenstvo s Bohom a podobne ako oni zisťujeme, že sami sme iba prach a popol. „Si prach a do prachu sa vrátiš“. Aké šťastie, že práve v pôstnom čase smieme nanovo počuť a uvažovať nad Božou milosťou v Kristu. On ako druhý Adam a pravý človek, ale aj pravý Boh prišiel, aby nám otvoril cestu k návratu k Bohu a k víťazstvu nad pokušiteľom, vlastnými slabosťami a smrťou.

Niet divu, že od takejto cesty chcel diabol Ježiša odvrátiť hneď na začiatku Jeho cesty k vykupiteľskej smrti na kríži. Ten istý nepriateľ, ktorý úradoval už v raji a tešil sa tu zo svojho zisku, chcel rýchlo zmariť Boží plán spásy. Biblia tohto starého nepriateľa menuje rôznymi menami. Ukazuje, že jeho spôsoby sú mnohé, vždy sofistikované a preto nebezpečné. V dnešnom evanjeliu je menovaný ako „diabol“( gr. ten, čo trhá). Inokedy sa spomína ako „satan“, (hebr. protivník), inokedy ako pokušiteľ, alebo aj starý had.

Trojnásobné pokušenie s ktorým pristúpil k Ježišovi by iste nepoužil voči nám ľuďom. Iste nikomu z nás nepovie: „…povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom“. Rýchlo by odkryl svoju pravú tvár. Nikto z nás nedokáže premeniť kameň na chlieb, aj keby sme chceli. Ale Ježiš to urobiť mohol. Podobne nikto z ľudí nemá neobmedzenú moc a slávu na zemi, aj keď po nej mnohí túžili a túžia aj dnes. Lenže márne! Ale Ježiš ju má ! To, že ju na čas dobrovoľne opustil neznamená, že Mu nepatrí dnes i na veky vekov. Napokon nikto z nás by len tak bez všetkého neskočil z veľkej výšky bez úrazu a hrozby smrti. Ježiš to urobiť mohol. Neurobil ani jedno, ani druhé, ani tretie z jasného dôvodu. Neprišiel plniť vôľu diablovu, ale Božiu. Je Boží Syn a Boží služobník. Je dokonca aj náš služobník, ale nikdy nie diablov.

Ježiš dokázal svoju prevahu nad pokušiteľom a zvíťazil nad ním už tu na začiatku, i na Golgote a napokon otvoril i brány záhrobia. Je však dôležité uvedomiť si, že diabol pokúša a zvádza k hriechom všetkých ľudí. Koná v rovnakých oblastiach i keď iným spôsobom ako u Ježiša.

Predovšetkým otázka potravy, jedla a chleba je pre náš život zásadná. Tak sme boli stvorení. To, čo Boh stvoril, dal človeku, aby jedol. V raji to boli semenoplodné byliny a ovocie stromov.(1 M 1,29) Pôvodné určenie v raji zabraňovalo jesť iba mäso a krv. Dnes si mnohí myslia, že východiskom z našej smrteľnosti je vegetariánska strava. Pôstna doba hovorí: To nestačí! Svet a človek potrebuje Spasiteľa!

Pokiaľ ide o otázku chleba, my žijeme dnes nie v nedostatku, ale priam v nadbytku. Aká je diablova práca a sejba v našom prostredí ? Vidíme, ako ľudia pripisujú tento dostatok chleba, jedla a potravín iba sebe. Svojej múdrosti, svojej práci a vynaliezavosti. Vieme o umelých spôsoboch zvýšenia výnosov, vieme geneticky upravovať mnohé plodiny a všeličo iné. Nie je to vždy múdre a dobré. Ale čo je najhoršie je to, že človek pripisuje zásluhy za chlieb iba sebe. Mnohí nevidia Darcu. Stvoriteľa ani neprosia, ani Mu neďakujú! To je cieľ, ktorý pokušiteľ chce dosiahnuť. Aby človek uveril v seba a zabudol na Božiu dobrotu a požehnanie.

Iba zdanlivo má človek svoj časný život vo svojich rukách. Tým menej má vo svojich rukách nájdenie cesty k životu večnému. Človek niekedy veľa získa, ale život večný pri tom stratí. Preto Ježiš pripomína: „Nielen samým chlebom bude žiť človek!“ To je však tvrdá reč nielen pre diabla, ale aj pre tých, čo sa mu dali zviesť.

  1. Bratia a sestry!

Druhé pokušenie sa týka moci a slávy. Túžba po moci a z nej plynúcej slávy je dobre známa. Iste, človek dostal moc nad všetkým, čo Boh stvoril. Ale ak by ktokoľvek z toho vyvodzoval, že ľudská moc je neobmedzená či už smerom k nebu, voči Bohu, ale aj voči zemi a tomu, čo ju napĺňa, je a bude vždy usmernený do správnych medzí! Ale diabol hovorí o tom, že sa človeku nič nestane! Dejiny sveta a ľudstva hovoria však jasnou rečou. Sú plné dokladov o tom, že túžba po osobnej, či politickej moci a sláve tých, čo urobili komplot s diablom za zdanlivú maličkosť – za úctu a poklonu jeho moci, sa skončila vždy katastrofou a Božím súdom!

Pán Ježiš preto aj nám chce povedať pravdu: „Pánovi, svojmu Bohu budeš sa klaňať a len Jemu budeš slúžiť“. (v.8- cit. SZ 5 M 6, 13, 14) Apoštol Peter neskôr vyznal zoči- voči mocným: “Viac sluší poslúchať Boha ako ľudí“! To je cesta, na ktorú nás volá Ježiš Kristus!

  1. Bratia a sestry!

Ak chceme my počuť Božie slovo, zneje nám z Písma svätého. Písmo je živým Božím slovom. Niet divu, že toľko trpelo a trpí aj dnes výsmechom, zaznávaním, urážkami, alebo prekrúcaním napísaného. Aj v cirkvi bol vždy úporný zápas o správne pochopenie Písma, ako slova Božieho. Preto túto zbraň “ono slovíčko“ – ako spievame v hymne s Martinom Lutherom, chce využiť a zneužiť aj diabol. Ak ho nemôže zničiť, chce svojím vlastným výkladom zmeniť jeho význam a hodnotu.

My si musíme dávať veľký pozor nie iba na tých, ktorí hovoria: Niet Boha, ale najmä na tých, čo by nás chceli vyučovať, poučovať a vychovávať ich vlastným výkladom Božieho slova. Výkladom Božích slov o láske, o zákone, o morálke, o manželstve, o rodine, o výchove, o dobre a zle. Nebezpečnejšia ako lož je polopravda. To je diablova taktika a zbraň. Ježišovi povedal:“ Zhoď sa, veď je napísané : Anjelom svojim prikáže o Tebe, aby Ťa chránili, a zachytia Ťa na ruky, aby , aby si si nohu neurazil o kameň“.

Ak sa to deje a my sa s niečím podobným stretáme aj dnes, odpoveď a pomoc je jediná. Nie pohŕdať Písmom, ale lepšie ho poznať, lepšie ako doteraz slovo Božie počúvať a premýšľať o ňom, aby sme správne spoznali a pochopili Božie zámery a cesty. „Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ Božie slovo je a má zostať najvyššou autoritou v cirkvi i v našom živote.

Diabol sa  vždy chváli svojou mocou, hoci si je vedomý, že aj on ju iba dostal a je mu prepožičaná. My ju nemáme podceňovať, ale ani preceňovať. Je obmedzenou a je iba na čas a do času. Neprevyšuje moc Božiu ani Kristovu.

Pôstny čas nám popri prežívaní hlbokého poníženia Pána Ježiša a Jeho cesty na smrť kríža, ba až do ríše podsvetia pripomína, že On je a zostáva Víťazom nad pokušiteľom, hriechom i smrťou. Jemu je daná všetka moc na nebi i na zemi. Nech nám aj tento pôst poslúži k tomu, aby sme z Božieho slova žili časne i večne. Amen

 

1.pôstna nedeľa 2015   – Brezová pod Bradlom –        Ľ.Batka st.

Komentovať