Viete, čo presne známená a odkiaľ pochádza, už nie veľmi známy rituál "žehnania" ? Žehnať svojim deťom, žehnať niekomu ? Prevádza sa ešte niekde v súkromí, v niektorych rodinách ? (v bežnom živote, to ešte vnímame, pri odobierke nevesty v svadobný deň, od rodičov, st.rodičov, krstn. rodičov, ale aj odobierky už vymierajú. Tiež, ak odchádza z domu dieťa, ku konfirmácií. )
V minulosti sa bežne v rodinách "žehnalo" v niektorych ešte stále pretrvavá tento milý, dobrý, úprimný a mnohovravný rituál, "žehnanie rodičmi" alebo starými rodičmi, svojim deťom, blízkym, či cudzím. Prevádzalo sa urobením krížika na čelo, s úprimnými a vážnymi slovami, nech ťa Boh žehná…..požehná…..opatruje…..ochraňuje…..je s Tebou,….. kam ideš.
Prečo všetko, čo je milé a dobré vymiera ?
Slovak
Grécke slovo pre žehnanie je eulogein, náš preklad Novej Zmluvy to všade prekladá: dobrorečenie, dobrorečiť (okrem jediného prípadu: L 24,51). Myslím si, že aj kvôli tejto voľbe prekladu sa v našej cirkvi vytratilo klasické žehnanie, známe je skôr z iných cirkví – najmä evanjelikálnych, kde sa dosť často používa ono známe: "žehnám ti", u nás ekvivalent "dobrorečím ti" neexistuje.
Robenie krížika je podľa miestnych zvyklostí, naša cikrev si nijako nepotrpí na symboly a preto sa aj robenie krížika už nenosí, ba ak ho niekto robí, iní na neho vedia zazerať. V jednom z uznesení konventu dun.-nitr. seniorátu z konca deväťdesiatych rokov bolo zaviesť toto žehnanie, no neujalo sa to. Je to škoda s tými symbolmi vôbec.
Ja moje deti žehnám každú noc, keď idem spať, tak kladiem ruku na ich hlavu, v modlitbe ich dávam do Božích rúk a neraz robím aj krížik na čelo. Aj v kostole požehnanie detí počas druhej piesne je robené krížikom na čelo (farár robí).
Za podrobné a odborné vysvetlenie. Škoda, že sa neujalo. Tvoj zvyk s deťmi je úžasný.
Je potrebné naďalej o tom rozprávať, upozorňovať, poukázovať, žiadať, a možno sa to ujme aj u nás.
Žehnať, isto nie je na škodu. Radšej žehnať, ako opačne ! To druhé nám ide ľahšie….!!!
heh, zaujimal by ma casovy sled nasej diskusie, ako je mozne, ze som odpovedal niekolko hodin prv pred polozenim otazky? 😉 otazka polozena po 12. hodine, ja som odpovedal pred 10. hodinou 😉 chyba v systeme, alebo de ja vu?
aj teraz vlastne dtto ..
No ???? Žeby, aj túto vladol a riadil ….. Fico ????
Hahaha….?
Mas pravdu ,niekde na teba pozeraju tak divne ked sa prezehnas,ale ja sa pred zacatim Sluzieb Bozich vecsinou prezehnam,robili to tak nasa babka.A este pri Aronovskom pozehnani bol zvyk poklonit sa pri kazdom osloveni Pan Boh….Niekto to v zbore este praktikuje ale je to mizive percento.Myslim ze by sa to mohlo zauzivat.Je to urcite vyjadrenje ucty.
Čo sa tak z úcty postaviť, keď hovoríš so svojím svätým Bohom? Deti v škole sa slušne postavia, keď chcú prehovoriť, na konferencii ak chceš položiť otázku, tak sa predstavíš a pri svojej otázke stojíš z úcty voči odpovedajúcemu, ale leď sa modlíme k nášmu svätému Bohu – paradoxne: sedíme, neráčime vstať.
Možností toho vyjadrenia úcty je podstatne viac … A niektoré mi pripadajú prirodzenejšie, no nerobíme ich..
Iste Adelfons, aj postaviť sa je vyjadrením úcty, tak ako píšeš, ale čo ak už sa ani postaviť nevládzeme poniektorí ? Vieš, treba myslieť aj na starších a chorých na kĺby. Ja osobne sa lepšie sústredím na rozhovor s Pánom, ak sedím….viac sa zahĺbim, vžijem, nie som rušená tou nepohodlnosťou a stabilitou boľavých nôh, ako keď stojim. Keď už je problém so zdravím. Úctu môžeme prejaviť rôzne, aj prežíť ju vo vnútri človeka.
Ten istý problém sa prejavuje, aj pri VP, pri pokľaknutí – sklonení sa pred živým Pánom.
Samozrejme, pri nemocných musíme brať ohľady. Predpokladám ale, že potom tí nemocní nevstávajú ani pri ostatných súčastiach služieb Božích – ako predspev, sláva, pozdrav a iné… Napokon, predspev je modlitba, pri ktorej stojíme … To je asi modlitba hodnejšia, ked pri nej stojíme a iné stačia aj tak, po sediačky. Samozrejme, postoj nie je to najdôležitejšie pri modlitbe. Ja som len odpovedal svojím názorom na predošlý komentár používania krížika na čelo, pre niekoho je to špeciálna možnosť na vzdanie úcty, v niektorých cirkvách je zase postavenie pri rozhovore s Najvyšším tiež dôvodom na vzdanie úcty .. u nás nie. Ide iba o zaužívanie pri modlitbách, nie o príkaz pre nemocných… U nás niektorí nemocní nekľačia pri VP… ani nestoja pri predspeve a inde.
O.K., je to jasne, hlavne Tomu hore….
On vie, prečo, dotýčny človek nevstal-nekľakol….