Pred nami ide… v slnka zatmení.
On svieti- Jeho kríž! Pred nami ide…Bo sa nemení!
Duša, či pochopíš?
Popri nás ide…vystiera ruku. Roztápa hriechov ľad.
Popri nás ide…Púšť mení v lúku.
Duša, On má ťa rád!
Za nami ide…. Krížom nás chráni a počuť Jeho hlas.
Za nami ide…Na Jeho dlani Spasenia skvie sa jas!
Nad nami ide…Podobu kríža má cesta k nebesám.
Nad nami ide…Bôle sa tíšia. Ó duša, tu je Pán! Amen.
J 19,16-3O:
„Pod kríž Tvoj padám, Kriste môj,
potupne zbičovaný,
Ty vedieš za mňa smrti boj,
krv svätá prúdi z dlaní,
Ty trpíš, hoc ja som zhrešil,
Ty mrieš, aby som večne žil.“
Známa nábožná pieseň výstižne vyjadruje pocity každého veriaceho kresťana v tento dnešný pamätný deň Veľkého piatku.
V duchu sme na Golgote a preciťujeme to, čo pre mnohých znamená iba „divadlo“. Drámu o ľudskom vnútri, srdci a hriechu. Hľa, čoho je schopný človek! Je to pastva pre oči ľudí, ktorí majú radi horory, lebo k ich tvrdým, kamenným srdciam nevie prehovoriť a preniknúť láska.
Možno je takýchto ľudí viac ako vyznavačov Ježiša ako Pána a Kráľa, ako Syna Božieho. Kto chce poznať hĺbku pádu a hriechu človeka, pozerá do skutočne hlbokej studne a priezračnou vodou. Na Golgote sa stretajú spodné prúdy ľudskej úskočnosti, vychytralosti, samospravodlivosti, slepej poslušnosti a drzého výsmechu. To všetko sa koncentruje do slov, ktoré napísali evanjelisti. Ján, najmladší z nich sucho poznamenáva:
„Nato im Ho (Pilát) vydal, aby Ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša. I niesol si sám kríž a šiel na miesto, ktoré sa menovalo Lebečné miesto a po hebrejsky Golgota.“
Ľudská spravodlivosť a snaha Piláta prepustiť Ježiša ako nevinného, skončila pri jeho osobných záujmoch na politickej moci, v dobre platenej štátnej službe. Nie že by to mal Pilát jednoduché vládnuť v Judsku, ale bol to akoby odrazový mostík k ďalšej kariere. Pre historickú pravdu však treba povedať, že jeho kalkulácie mu nevyšli. Skončil ko pomätený vyhnanec kdesi pri Čiernom mori a potom v pekle….
Kto sú „oni, ktorí prevzali Ježiša“? To sú všetci tí, ktorí už dávno usúdili, že Ježiš je hoden smrti. Hľadali dlho zámienku získať Ježišovu hlavu bez prítomnosti ľudu, bez tých, ktorých možno označiť ako mlčiaca väčšina.
Židovskí veľkňazi sa veľmi usilovali o to, aby Ježišova smrť nevyzerala ako náboženská pomsta a trest. Ak by iba toto chceli, stačilo odsúdenie Ježiša ako bohorúhača na smrť kameňovaním. Oni chceli viac. Chceli dosihnuť, aby za smrť bol zodpovedný pohanský štát a cudzia mocnosť s jej právnmym poriadkom. Boto to veľké sklamanie, keď po zdanlivom úspechu nad ustráchaným Pilátom, ktorého „zahnali do kúta“ tvrdením: „Ak tohto prepustíš, nie si priateľ cisárov“!, prišlo vytriezvenie.
Pilát im ho vydal do rúk a odsúdil podľa rímskeho práva, ale nápis viny ich usvedčoval zo zrady na svojom kráľovi. Nápis viny v troch rečiach hlásal: Ježš Nazaretský, kráľ židovský! Darmo žiadali:“ Nepíš kráľ židovský, ale že On povedal: kráľ židovský som“ Pilát chladne odvetil: „Čo som napísal, napísal som.“ Je to rozsudok, ktorý nezmenil a ktorý nebol nikdy zrušený.
„Ježiš si sám niesol kríž“! Je v tom veľká symbolika. Nikto nemôže k Ježižovej ceste, k Jeho dielu ničím prispieť. Ani skutočnosť, že v situácii, keď vysilený padol pod krížom a prinútili okolidúceho človeka vyniesť Jeho kríž na Golgotu nič nemení na tom, že Pán Ježiš sám, ako syn Boží a ľudský niesol svoj kríž a vypil kalich utrpenia do dna. On sám nám vydobyil vykúpenie a spasenie.
To je to najpodstatnejšie na dnešnom sviatku, na zvesti Veľkého piatku. Pán Ježiš sa stal Božím baránkom. Dokonalou obeťou Svätého za nesvätých, Spravodlivého za nespravodlivých, večnosť majúceho, za zatratených.To, že vojaci obnažili jeho telo, že Ho počítali medzi zločincov, ale i obrovské temnoty a hrôzy smrti v prežívaní opustenosti od ľudí i od samotného Otca nebeského, to všetko je výzvou a otázkou pre nás. Ako prijímaš smrť Pána Ježiša na Golgote? Ako jeden z účasníkov toho divadla, ako nezainteresovaný divák?!
Evanjelista Ján, bol osobne pod krížom a napriek tomu netvrdí ani v najmenšom, že by mal nejakú zásluhu na zmiernení utrpenia Ježiša Krista. Jeho duchovný zrak vidí nasledovnú pravdu:“ Tak Boh miloval svet..“.Tak, Boh miloval svet a hriešnika v ňom, že svojho jednorodeného, milovaného Syna dal za tento svet, za jeho hriechy, za každého z nás.
Nie Pilát a Židia dali primárne Ježiša na kríž, ale Boh Otec! Bez Jeho vôle by sa toto „divadlo“ nebolo odohralo. Dal – znamená vydal na smrť, aby zmyl vinu tohto sveta. Aby zatratený hriešnik, ktorý sa stal cudzincom pre nebo a bludárom na zemi, ako praotec Kain, ako potomok starého Adama, našiel v kríži Ježiša Krista cestu k nebesám. Aby sme našli otvorené dvere k večnej Láske, pokoju, zmiereniu a k životu. Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v neho!
Veľký piatok, na ktorý spomíname, ku ktorému sa v duchu vraciame, hovorí o tom, že my nemusíme zahynúť v pekle, v odlúčenosti od nášho domova, z ktorého sme vyšli. Nemusíme zahynúť vo vlnách večnej smrti a v osamelosti, v izolácii, do ktorej nás vedie každý jeden hriech.
My sme zhrešili a hrešíme. Ježiš svojou obeťou svätého a pravého života vyplatil naše dlhy. Dal dušu ako výkupné. Urobil to sám, dokonale a raz navždy. Na tomto Jeho diele vykúpenia a záchrany nemá zásluhu človek, ani žiaden jeho učeník, ani Jeho matka, či iné ženy, ktoré stáli pod krížom. Oni iba prijímajú požehnanie kríža. Krv, ktorá stekala z Jeho rán na túto zem…
Všetci, ktorí sme aj dnes sledovali toto dielo Božie v Kristu a skrze Krista, sme pozvaní k jeho prijatiu. Znamená to zároveň prijať v láske našich blížnych, tak ako Pán Ježiš hovorí z kríža:“ Žena, ajhľa tvoj syn“, a Jánovi: „Ajhľa, tvoja matka“. Od tej chvíle prijal Ján k sebe tú, „ktorej dušu prenikol meč“.
V posledých chvíľach pozemského života hovorí Pán Ježiš v úsečných vetách a slovách najdôležitejšie posolstvo. Patrí k nemu uistenie a potvrdenie o tom, že to, čo sa dialo s Ním, s týmto „zeleným stromom“ – je dielo záchrany sveta. Jeho dielo je Jeho smrťou „dokonané“ ! Vykonal všetko to, čo bolo potrebné. Priniesol dostatočnú, svätú a dokonalú obeť. K nej nikto nemôže nič pridať, ale ani z toho diela ubrať.
Veľký piatok je silnou a jedoznačnou výzvou: Čo urobíme my? Na čo sa chceme spoliehať my, na čom chceme budovať náš život? Na sebe, alebo na Ježišovi? PJ túži po našej pozitívnej odpovedi, tak ako žíznilo Jeho telo po občerstvení. Túži po nás „vzdychaním nevysloviteľým“ – vyznal neskôr ap.Pavel, ktorý v istej chvíli zmenil svoje zmýšľani i konanie a obrátil sa s dôverou ku Kristu. Hriech a smrť nie sú mocnosťami a silami väčšími ako moc nebeského Otca a láska nášho Pána. Posledné slovo bude mať vždy pravica Pánova. Tak, ako po onom pamätnom Veľkom piatku – i potom na konci vekov. Amen.
Rovensko a Sobotište -Veľký piatok 2OO9 Ľ.Batka st.
Slovak