Slávime (ešte) Vianoce(?)

Preto slávme sviatky nie v starom kvase, ani v kvase zlosti a nešľachetnosti,
ale ako nenakvasení v čistote a v pravde. (1.Korintským 5;8) 

Prichádzajú sviatky, kde mnohí ľudia si znova dajú masku dobrých, pokojamilovných, prajných, šľachetných, milých, spravodlivých, svätých.
Prichádzajú sviatky, kde čistota bude tiež, ale len na povrchu, nie však v srdciach, vzťahoch a pravda o Ježišovi, nielen narodenom, ale aj ukrižovanom pre naše hriechy a zmŕtvychvstalom, sa radšej taktne obíde (žiaľ, aj v evanjelických rodinách sa stane, že nevieme prečo sú Vianoce, v mnohých domácnostiach opäť bude chýbať Oslávenec, Ten, kvôli ktorému Vianoce vôbec existujú).
Prichádzajú sviatky, kde stretnúť sa s Bohom znamená otvoriť srdce Bohu. Vyčistiť ho od každého prejavu sebectva, pokrytectva, ľahostajnosti, hnevu, lži. Znamená to nastúpiť cestu zápasu o plnú dôveru Bohu. To nie je ľahká cesta.

 

Znovuzrodenie a obrátenie – táto zmena nie je možná bez narodenia sa Krista v našich srdciach. Viďme sa v realite svojej viny, do ktorej vstupuje odpúšťajúca Božia láska v narodenom Kristovi. Nezabudnime na svoju nedokonalosť, omylnosť, a najmä našu vzájomnú rovnosť v hriechu pred Bohom. Hriech je niečo hrozné, ťažké, ale nie najhoršie; najhoršie je, ak nenastúpime na cestu opravdivého pokánia. A súčasne poznávajme, ako Boh nás všetkých vedie napriek hriechu do cieľa, ktorým je Jeho kráľovstvo pravdy, spravodlivosti Jeho lásky a nového života. Kristus prišiel do nášho sveta kvôli nám. Hospodin zvolil skutočne tie svoje cesty, ktoré prevyšujú naše cesty a myšlienky, aby pripravil pre svoj, dobre stvorený, ale do hriechu a bludov, modlárstva a zvráteného myslenia, padnutý svet. Jeho narodenie je jedinečné, zvláštne, zázračné. Originálnym, ľudsky nenapodobiteľným spôsobom prišlo Svetlo do tmy tohto sveta. Máme ho prijať do srdca, aby v nás našiel domov, nie cudzinu. Chce sa v nás udomácniť, chce v nás prebývať a žiť. My Mu musíme pripraviť kolísku v nás. On nás premení a pretvorí v Božie dietky. Všetci Ho môžeme prijať, len musíme chcieť. To nie je možné bez pevnej viery a pokorného príchodu k betlehemským jasliam. Naša spása závisí od toho, či sa Kristus narodil v srdciach, alebo nie – ak sa nenarodí a neostane tam, isto zahynieme. Keď príde Pokušiteľ- Diabol, začne sa dobíjať do našich sŕdc, aby doň vošiel, Pán povie: – Nie, nie diabol, v tomto srdci bývam ja, ty tu nemáš miesto, prac sa preč! Komu sa v srdci narodil Kristus, ten z plnosti srdca hovorí o Božích veciach, svedčí o narodenom Spasiteľovi. O takom človeku platí slovo Kristovo: „Dobrý vynáša dobré z dobrého pokladu a zlý vynáša zlé zo zlého pokladu“  (Mt 12,34-35). Všetko závisí od toho, kto prebýva v našom srdci. Dovoľme, aby sa v nás narodil Kristus, potom budeme žiť pre Božiu slávu aj pre dobro svojich blížnych. Iného nečakajme.

Prajem nám, aby sme sa dokázali v pokání prepracovať k tomu najpodstatnejšiemu posolstvu a odkazu Vianoc a svätili ich nie povrchne, ale v čistote a pravde, a zvestujme s radosťou narodenie Dieťaťa.

Požehnané Vianoce všetkým čitateľom, prispievateľom, adminkovi a ich rodinám tohto bohumilému serveru a všetkým ľuďom dobrej vôle.

Pokoj Boží nech je s Vami!!

Komentovať