Nebeská hostina na zemi
1 Kor 10, 16- 17:
“Či kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, nie je spoločenstvom krvi Kristovej? A chlieb, ktorý lámeme, či nie je spoločenstvom tela Kristovho? (17) Keďže je jeden chlieb, jedno telo sme, čo aj mnohí, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe”. Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Od Ježiša Krista sme dostali významný dar: ponuku Božej milosti v Jeho svätej Večeri. Skôr, ako si hodnotu Pánovho daru a pozvania sprítomníme, spomeniem aj iný dar, ktorý sme prijali od našich nábožensky starších bratov, ľudu SZ.
V úvodnom čítaní sme počuli Boží pokyn pre Mojžiša a ľud Izraela. Príkaz o ustanovení hodu baránka, ktorý sa nazýva aj Pascha( Pesah). (2 M 12, 1. 2-5,11-14) Ide v ňom o pripomínanie si Božieho činu záchrany z “domu služby”, z egyptského otroctva. Bol to dar slobody, dar vlastnej krajiny a požehnania pre budúce generácie. My ako kresťanie nesvätíme síce paschu a nezachovávame tento hod.
Jedno je však na ňom významné. To, čo vyplýva z Božieho slova. Pán Boh hovorí: ” Keď sa ťa zajtra opýta syn a povie: Aký význam majú svedectvá, ustanovenia a právne predpisy, ktoré vám prikázal Hospodin, náš Boh? – odpovedz svojmu synovi: Boli sme faraónovými otrokmi v Egypte, ale Hospodin nás vyslobodil z Egpta silnou rukou”. (5 M 6,20-21) Hod baránka sa svätil vždy v domácnostiach, ako rodinná večera, prípadne aj v širšom spoločenstve viacerých rodín. Nebol viazaný na synagogu, ale bola to rodinná slávnosť. Zúčastňovali sa na nej rodičia, deti i príbuzenstvo. Každý z prítomných mal pri tom určitú povinnoť a službu: od privítania, cez prípravu darov, čítanie textov, ale aj úlohu položiť otázky: Čo to znamená? Tu bol povinný odpovedať otec, ako predsedajúci. Dodnes sa to tak v židovských rodinách deje. Túto slávnostnú večeru nazývajú sederová večera, alebo seder (poriadok).
Pre nás, zvlášť na Zelený štvrtok ostalo z nej povedomie, že k Večeri Pánovej by mali ísť spolu manželia, alebo ešte lepšie – celá rodina. Veď tu je pozývajúcim a predsedajúcim sám Pán Ježiš Kristus. Je to tak, ako pred ustanovením Večere Pánovej povedal Ježiš učeníkom: “Túžobne som si želal jesť s vami tohoto veľkonočnho baránka prv, ako by som trpel”.(Lk 22)
Úlohou rodičov je, aby svoje deti pripravili k spoločenstvu Pánovho stola poukázaním na hodnotu Pánovej Večere. Čo znamená táto Večera? Pomôckou je pre nás Malý Katechizmus Dr.Martina Luthera, v ktorom nás učí, že: “ Večera Pánova je pravé telo a pravá krv Ježiša Krista, nám kresťanom pod spôsobom posväteného chleba a vína k jedeniu a pitiu podávaná”.
Tak sme sa tu zišli opäť na základe pozvania nášho Pána.
On je tu predsedajúci, On je hlavu tohoto spoločenstva v chráme v dnešný večer. On je Hostiteľom, ktorý svoju svätú Večeru ustanovil, pripravil a pozýva nás k jej prijatiu. Chce nás sýtiť jedinečnými darmi, ktoré nie sú určené na prvom mieste pre naše telo, ale pre našu dušu a ducha. Majú však dosah aj na naše telá, ktoré sa stávajú takto chrámami Ducha Svätého a sú povolené k službe Kristovi Pánovi a našim blížnym.
Na základe prečítaného slova, ale aj iných slov Písma svätého o hodnote Večere Pánovej si uvedomujeme, že:
Táto nebeská hostina na zemi:
1. spoločenstvo s Pánom umožňuje a
2. spločenstvo medzi nami obnovuje.
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Apoštol Pavel korintským kresťanom pripomína hodnotu Večere Pánovej ako slávnosť spoločenstva. To prvé spoločenstvo, ktoré je jedinečné a ktoré sa tu deje, je spoločenstvo s Ježišom Kristom, ukrižovaným Božím Baránkom, ale aj vzkrieseným, nebeským a živým Pánom. Už som pripomenul, že On je Hostiteľ! On pozýva každého k svojmu stolu a chce, aby človek Jeho ponuku prijal a aby jedol a pil z kalicha. Dary telesné, dary zeme, ktorú sú síce tiež Jeho, lebo On ich stvoril, požehnal a On ich rozmnožuje na poliach tohoto sveta, sú však iba viditeľnými darmi, s ktorými je tu spojený On sám. Jeho sväté telo, ktoré bolo počaté z Ducha Svätého, zostalo bez hriechu, potom trpelo na kríži, bolo pochované, a slávne vzkriesené, je osláveným a nebeským telom. Svojou Božskou mocou je spojený s obomi viditeľnými darmi v jednotu. Pán Ježiš chce byť s nami v najužšom možnom spojení a preto hovorí: Vezmite a jedzte – a pite z neho všetci…
Pri poslednej večeri, skôr, ako ustanovil svoju svätú Večeru, ďakoval a dobrorečil Otcovi za telesné dary zeme, ktoré boli pripomenutím nebeskej manny na púšti, i chleba, ktorého sa ľudu SZ dostalo v novej zemi. My však vieme o ešte väčšej ponuke Božej milosti. Je to ponuka odpustenia hriechov, ponuka ospravedlnenia našich vín a všetkého, čo narušuje náš vzťah s nebeským Otcom. Tým viac a tým skôr máme my ďakovať dnes Bohu za pravý pokm i nápoj.
Dobrorečiť úprimne a radostne znamená, že nie iba sluchom prijímamme Pánovo pozvanie, ale priamo ústami: jedením z posväteného chleba a pitím z jedného kalicha tu prijímame pravý pokrm a nápoj k životu večnému. Je tu chlieb, s ktorým a pod spôsobom ktorého je Pán Ježiš s nami. Podobne pod spôsobom posväteného vína prijmame Jeho svätú krv preto, by sme mohli byť s Ním spojení, tu v časnom života a potom raz aj vo večnosti.
Večera Pánova je spoločenstvom cirkvi, ktorú si vytvoril, tvorí a obnovuje sám Ježiš Kristus. Pri oltári, pri ktorom o chvíľu pokľakneme, vidíme polovicu kruhu cirkvi, ktorou je Cirkev putujúca a niekedy aj bojujúca v tomto svete. Súčasne však máme myslieť aj na tú druhú, neviditeľnú polovicu kruhu, ktorú tvoria tí, ktorí sú už buď v nebi, alebo v blahoslavenom očakávaní vzkriesenia. To je totiž ten najväčší a najvýznamnejší dôsledok jedenia a pitia a prijímatím Ježiša Krista, Pána. On je v strede tohoto kruhu, On sám spoločenstvo s nami obnovuje a udržuje, aby nebolo zničenené.
Vytvoril ho už v Krste svätom, chráni ho a ponúka nové dary milosti vo sviatosti svojej nebeskej Večere, ktorú tu smieme radostne prijímať. Spolu s nami radujú sa však aj všetci vykúpení a všetci anjeli Boží. Preto má Pánova Večera radostný a slávnostný charakter, i keď my k nej prichádzame v pokáni a v pokore. Vieme, že sme hriešni, že potrebujeme novú milosť, nové očistenie a opratie nášho krstného rúcha. Bolo totiž všelijako a všeličím zaprášené, zašpinené skutkami tela, zlými žiadosťami, nevernosťou, nestálosťou a konaním podľa spôsobov tohoto sveta.
Vieme, že ak by sme hovorili inak, nebolo by v nás pravdy a klamali by sme aj sami seba. My však, hoci slabí a hriešni ľudia, predsa sme ospravedlnení Kristovým dielom, prijatím Jeho svätej obete na Golgote, vyliatím Jeho krvi za nás a naše hriechy. Preto Večera Pánova spoločenstvo s Kristom umožnuje a to spoločenstvo časné i večné.
2./ Milí bratia sestry!
To druhé, čo nám ponúka Večera Pánova, ktorej základ bol položený v predvečer Pánovho ukrižovania a obetovania je: že ona spoločenstvo lásky medzi nami obnovuje.
Ježiš z lásky k nám šiel na kríž. Z Jeho Božského srdca “ vyšla krv a voda”. Padala na túto zem, a touto obetou bola ustanovená nová, večná zmluva. Už nielen jeden národ, ale každý veriaci z ktoréhokoľvek národa smie patriť k Jeho ľudu. Smieme mať účasť na Jeho diele vykúpenia. Tak, ako pri Večeri Ježiš lámal jeden chlieb, chce nám pripomenúť, že tam, kde Ho prijímame, tvoríme jedno telo a máme podiel na jednom chlebe, ktorým je On sám, lebo je Chlieb života.
Ak som na úvod povedal o sederovej večeri našich starších bratov, že zachovávajú tradíciu večere ako rodinné spoločenstvo, tradíciu, sláviť Boha v rodine alebo so susedmi, aj pre nás je tu čas k podaniu si rúk, k obnoveniu spoločenstva manželského, rodinného a medzi sebou navzájom. Učíme to už konfirmandov, aby sa pred Večerou Pánovou odprosili, aby požiadali o odpustenie a potom konali podobne vždy znovu – a čím častejšie. Tam, kde je prosba úprimá, tam sa má odpustenie udeliť a spoločenstvo lásky obnoviť. V rodine je iste vhodné aj objatie a bozk, ktorý nie je ako ten Judášov, ale je znakom skutočnej lásky. Bratom a sestrám je vhodné podať ruku k zmiereniu.
Bez zmierenia medzi sebou nemali by sme pristupovať k Pánovmu stolu, lebo On sa pýta, či sme ochotní a pripravení k pokániu. Je to tak, ako aj v Modlitbe Pánovej, v Otčenáši hovoríme: A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim.
Milí bratia a sestry!
Ak sú naše dlhy lásky v rodine i medzi blížnymi neraz veľké, väčšia je moc Kristovej lásky. Jeho láska, zmýva a prikrýva množstvo našich vín. Ak ich vyznáme, ľutujeme a veríme v odpustenie, vieme, že nám budú hriechy odpustené a nebudú sa viac pripomínať na poslednom súde.
Pán Boh chce, aby sme žili z Jeho milosti a aby sme Kristovu prijatú lásku ako veľký dar denne premieňali “na drobné”, aby sme v našich rodinách zotrvávali v každodnej službe lásky. Preto sme opäť tu. Je Zelený štvrtok, brána k najvýznamnješím sviatkom kresťanskej cirkvi sa otvára. Vieme, že Pán nás pozýva k svojmu stolu. Nie preto, že sme bez hriechu, ale preto, aby sme boli Jeho ľudom, Ním posvätení a viac milujúci blížnych a blízkych ako doteraz. Nech sa tak stane. Amen.
Zelený štvrtok 2012, Spoveď a V.P. – Sobotište – Ľ.Batka st.