Reakcia na Vyhlásenie Zboru biskupov a seniorov

Zverejnené na Facebooku:

Reakcia na Vyhlásenie Zboru biskupov a seniorov

Dôstojní bratia biskupi, vznešení bratia a sestry seniori! S veľkým sklamaním som si prečítal Vaše Vyhlásenie o mojej účasti v relácii TV Markíza FARMA. Bolí ma, že ste Váš postoj prezentovali bez akejkoľvek komunikácie so mnou, že ste nemali záujem o moje vysvetlenie, ale že ste to okamžite dali do pozornosti celej evanjelickej verejnosti, a to s tým, že ste u čitateľov vzbudili dojem, akoby som svojím správaním bol v našej cirkvi tým najväčším hriešnikom a zvrhlíkom. Bolí ma to aj preto, že ma dlhé roky poznáte ako kňaza, ktorému mimoriadne záleží na misijnej aktivite našej cirkvi a na šírení evanjelia aj medzi tými najbiednejšími a najzaostalejšími ľuďmi. Mrzí ma, že vo svojom Vyhlásení píšete, že ste pohoršení a že sa dištancujete od môjho správania, pričom len málokto z Vás všetkých zúčastnených spomínanú reláciu sledoval. Ak to z Vás však niekto predsa v televízii pozeral a sa mu moja účasť alebo moje správanie v relácii nepáčili, mohli ste sa najprv so mnou priateľsky resp. otcovsky porozprávať, napomenúť, a nie ma hneď pred všetkými odsúdiť, a to dokonca za priestupok cirkevného predpisu, ktorý vlastne ani neexistuje. Dodnes neviem, čo som porušil. A ani celý nasledujúci týždeň po Vašom Vyhlásení ste ma ani jeden z Vás bratov biskupov osobne nijakým spôsobom nekontaktovali a nežiadali odo mňa čo i len najmenšie vysvetlenie. Nechali ste ma tak až do chvíle, keď som si musel Vaše kruté slová prečítať sám v médiách po tom, ako ma moji žiaci na to upozornili a sa ma pýtali, čo zlé som urobil. V Evanjeliu podľa Matúša sa píše: „Keby tvoj brat zhrešil, choď a pokarhaj ho medzi štyrmi očami. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata; ak ťa neposlúchne, pojmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby všetko bolo zistené svedectvom dvoch alebo troch svedkov. Ak ich neposlúchne, povedz to cirkevnému zboru; ak neposlúchne ani cirkevný zbor, nech ti je ako pohan a colník.“ (Mt 18, 15-17). Toto je úprava, ktorú nám dal pre naše vzťahy samotný Pán Ježiš.
Vo svojej službe som nikdy neodmietal, keď ma niekto pozval zvestovať slovo Božie. Vždy som to robil s úctou voči evanjeliu, s pokorou, ale aj s radosťou, že môžem ľuďom prinášať tú najdôležitejšiu zvesť o spasení v Pánovi Ježišovi Kristovi. Tak to bolo aj vtedy, keď ma prišli pozvať zo štábu televízie Markíza do relácie Farmy, ktorá sa natáča na našich kopaniciach, len skok od mojej fary. Bol som milo prekvapený želaním televízneho štábu, „aby jeden deň na Farme bol iný, ako dni bežné“, aby som prišiel „blúdiacim ovečkám priniesť svetlo do temnoty ich života“. Niekto by možno takúto prosbu ihneď odmietol so slovami, že sa s takými hriešnikmi ani zaoberať nebude. Ale to nie je v mojej duchovno-pastierskej povahe. Moje svedomie sa riadi životom Pána Ježiša, ktorý neodmietol a neodsúdil ani lotra na kríži. Ani ja som neurobil iné. Zobral som Bibliu a išiel som. Nie preklínať ani súdiť. So štábom televízie sme sa ešte predtým spolu dohodli aj na konkrétnej téme mojej zvesti: Láska, odpustenie a zmierenie, a to s tým, že na konci by sa mohla navodiť tichá atmosféra Pamiatky zosnulých.
Vôbec netvrdím, že by moja zvesť alebo účasť na Farme bola skvelá a bezchybná, ale som sa snažil na ňu poctivo, s pokorou a najmä na modlitbách pripraviť. Vážil som si, že za približne 90 minút (vysielaných v televízii bolo z toho len asi 10 percent) som mohol pozorne načúvajúcim farmárom prečítať viacero biblických citátov najmä s obrazmi a prirovnaniami z pastierskeho resp. roľníckeho prostredia, ktoré je im blízke, pričom ústredným mojím textom boli slová Pána Ježiša z evanjelia Jána 10, 11: „Ja som dobrý Pastier. Dobrý Pastier život kladie za ovce.“ (to tam odvysielané nebolo). Vo svojom príhovore som sa konkrétne dotkol i nadávok, oplzlostí, intríg, závisti, klamstva, smilstva, sebectva i opilstva, ale i ostatných špinavostí, vlastne všetkého, z dôvodov čoho sa reláciám reality show vyhýbame. Poukázal som na kríž Pána Ježiša, ktorý ako jediný dokáže srdcu človeka i našim vzťahom dať celkom novú náplň i smer, ktorý svoje zranené a smutné ovečky s najväčšou láskou berie do svojho náručia a robí ich na tomto svete šťastnými. To všetko som podčiarkol i tromi duchovnými piesňami, ktoré sme si tam zaspievali (medzi nimi aj jednu detskú „Dávaj pozor, malé oko, kam hľadíš; dávaj pozor malá ruka, čo robíš; dávaj pozor, malý jazyk, čo vravíš…, Pán sa z neba pozerá, aká je tvoja viera…“)
Prehlasujem, že som na Farmu išiel s tým najlepším úmyslom priniesť hľadajúcim a možno aj blúdiacim ovečkám zvesť o láske, odpustení, o Božej milosti v Pánovi Ježišovi. Sám som človek slabý a s chybami, človek, ktorý potrebuje poučenie i bratské napomenutie, za ktoré som bol vždy vďačný, nie som si však ničím vedomý, žeby som svojou návštevou na Farme evanjelium alebo našu cirkev znevážil. Ak ste predsa mali taký dojem, odpustite.
Bol som vďačný Pánu Bohu, že pre mňa osobne mohol mať môj pobyt na Farme nielen pastorálny ale i misijný rozmer. Tam som si uvedomil, že ľahko je lámať palicu nad niektorými ľuďmi, tento krát nad tými, ktorí v reality show účinkujú, myslím nad samotnými farmármi- hosťami našich kopaníc. Určite sa nikomu nepáči, ako sa správajú, akú majú niektorí z nich svárlivú povahu, ale na druhej strane mi ich bolo ľúto. Možno im nemal v živote doteraz kto povedať, čo je dobré a zlé. Každý z nich má iste za sebou svoju vlastnú životnú cestu, ktorá bola doteraz možno plná problémov a ťažkostí spôsobených nielen ich vinou. Možno sami nemôžu za to, ako boli vychovaní, možno pochádzajú z rozvrátených rodín, možno ich nemal ani kto pohladiť, možno ešte nikdy nepocítili, čo je to skutočná láska a možno ich nemal doteraz ani kto naučiť, kto je živý a láskavý Boh a skutočný Pán neba i zeme. A možno im to evanjelium už viac nikdy nikto v živote neprinesie…
Dôstojní bratia biskupi, vznešení bratia a sestry seniori, je mi v tieto chvíle ťažko hlavne z toho dôvodu, lebo sa navzájom poznáme nielen ako najbližší spolupracovníci ale aj ako bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorí sa často krát stretáme, s úsmevom vítame a bratsky pozdravujeme. Tak to bolo napr. vtedy, keď sme sa naposledy videli pár týždňov pred Vaším Vyhlásením pri inom stretnutí vo Zvolene (stretnutie predsedníctiev našej cirkvi i seniorátov), kde sme všetci spolu sedeli a modlili sa pri tom istom stole, pri ktorom ste neskoršie bez mojej účasti a bez môjho vysvetlenia odhlasovali proti mne ponižujúce Vyhlásenie (2M 23,2).
Čakám, že ma budete teraz vyšetrovať, vyvodzovať dôsledky a ma rozličným spôsobom súdiť, ale vedzte, že ste ma svojím Vyhlásením už úplne odsúdili.
Napísal som Vám to úprimne všetko aj preto, aby ste v budúcnosti iným oltárnym spolubratom či spolusestrám takýmto spôsobom neublížili.

S bratským pozdravom

Vo Vrbovciach 17. novembra 2012 Miroslav Hvožďara
ev. a. v. farár vo Vrbovciach