24. NOVEMBER
Veď ako nebo vysoko je nad zemou, tak mocná je Jeho milosť nad tými, čo sa Ho boja.
Žalm 103, 11
Trápny je zlozvyk našej prirodzenosti, že i keď Kristus so svojou milosťou a útechou až k nej príde, ona sa Ho štíti a uteká, za ktorým by predsa mala bežať holá a bosá až na kraj sveta. Moce sa i zápasí, hľadá nejaký skutok a rada by si sama najprv čistá a dôstojná zaslúžila milosť Božiu a Kristovu, aby človek našiel pokoj a ušiel hriechu, keď od Krista odišiel.
Najprv chce nájsť niečo, i keď Mu bol tak cenný, že k Nemu prišiel, a padá predsa hlbšie do strachu a neistoty, kým Ho Kristus poznove svojím slovom nevytrhne z neistôt. Preto Mu nesmieš spôsobovať hanbu tým, že Ho od seba odháňaš, lebo útechu, ktorú ti prináša chceš sám zameniť strachom a zúfalstvom, ale máš sa vinúť k Nemu s najväčšou dôverou, a čoskoro ti zaznie radostné, potešujúce slovo: Neboj sa!
Týmto slovom sa Tebe a všetkým skormúteným svedomiam do srdca prihovorí a udelí odpustenie všetkých hriechov.
Martin Luther: Smerovník kresťanskej cesty