Naši predkovia písali piesne, v ktorých vyjadrili svoj vzťak k Bohu, napríklad: "na kolená klakám, na Tvoj povel čakám", svedectvá o Jeho práci a o tom, ako svoju vieru prežívali vo svojej dobe.
Keby sme na ne zabudli, chýbal by nám kus tváre a lásky k rodičom.
Keby sme takéto piesne nepísali o našom vzťahu s Bohom, o našom prežívaní viery dnes, chýbalo by nám kus srdca a charakteru.
Keby sme ich iba spievali len so strachu pred vrchnosťou, či zo zákonníctva a nežili by sme vzťah s Bohom, ako ich autori, chýbalo by nám všetko.