Súdení !

 Je kresťan trestaný tu na zemi za svoje hriechy? Veď predsa naše hriechy boli vynesené na drevo kríža a tam pribité spolu s Kristom. Alebo nie? Veď ja predsa už nemusím byť potrestaný, veď za mňa bol potrestaný Pán Ježiš… Ako je to vlastne s hriechom a s trestom za hriech?

Prečítaj si najprv texty z Písma, tak ako som ich vypísal, prípadne aj súvisiace texty.

Najprv vypíšem zopár veršov z Písma o tom, že všetci musíme prejsť súdom Kristovým:

Rimanom 14,10: Všetci sa postvíme pred súdnou stolicou Kristovou.

Matúš 25,32: Všetky národy budú súdené.

Skutky 10,42: Ježiš je sudca.

Nasledujú verše zdanlivo protirečiace:

Ján 3,18: Kto verí v Syna nebude súdený.

Ján 5,24: Veriaci v Syna nejde na súd, ale prechádza zo smrti do života.

Ako je to teda, budeme, alebo nebudeme súdení?  Myslím teraz na v Krista veriacich kresťanov. Naozaj sa všetci postavíme pred súdnu stolicu v posledný deň, alebo súd s kresťanmi už začal?

1.Petra 4,12-19: Už je čas aby sa začal súd od domu Božieho.

1.Korinským 11,29-32: Súd ako výchova.

Čudujeme sa a sme prekvapení, sklamaní, keď sa nám stanú nepríjemné veci. Ťažko pochopiteľné a neznesiteľné utrpenie v živote človeka je ťažkým orieškom a nedá sa ľahko rozlúsknuť. Je to zápas až do krajnosti, až do krvi.  Avšak ak si myslíme, že je to len náš zápas, tak sa veľmi mýlime. Je to v prvom rade zápas Boha o človeka.

Židom 12, 4 – atď: Utrpenie privádza človeka na hranicu možností.

Boh zvláštnym spôsobom zmiešava pre nás nepríjemný súd a výchovu kresťana, ale za tým všetkým vidíme Jeho cieľavedomú lásku. Výsledkom tohoto procesu, má byť naša záchrana pre večnosť s Ním.  Je to ťažko pochopiteľné a ešte ťažšie v našom osobnom živote prijateľné, lebo takáto výchova bolí. Musíme však s pokorou priznať, že bez tejto bolesti, by sme k zásadným rozhodnutiam nášho života nikdy nedospeli. Dôležité križovatky prechádzame práve v utrpení a práve tam sa najviac formuje náš charakter. Cez utrpenie k posväteniu.

Budeme teda ako kresťania súdení? Nie, lebo už sme súdení…