Druhotriedni evanjelici

 Pred cca 25 rokmi si u nás doma zvykli podávať kľučky Štb-áci. Nečakané návštevy, kontrolné telefonáty, „náhodné“ cestné kontroly spojené s prehliadkou auta vždy, keď sa šlo na biblickú hodinu. „Zábava“ gradovala, keď sa postupne všetci mládežníci museli dostaviť na výsluch – ja som bol ešte mladý, tak česť výsluchu ma minula. Bolo to obdobie strachu. Ako mladí sme o tom hovorili s dávkou vzrušenia. No dospeláci si uvedomovali, že tu ide o život. Tešia ma dve veci: 1: všetci obstáli – mladí aj rodičia. Menovite som hrdý na svojich rodičov, ktorí sa nedali zastrašiť a nepodpísali spoluprácu. 2: dôvodom, prečo obstáli bolo isto vzájomné zomknutie a 24-hodinová modlitebná reťaz. Dodnes sa spomína na „starú mládež“ a väčšina týchto „starých mládežníkov“ dodnes aktívne slúži v cirkvi.

Vtedy som netušil, že 22 rokov po páde totality, v slobodnej spoločnosti a demokratickej krajine tu stále bude existovať prenasledovanie – a to od vlastných. Že tu niekto bude kastovať evanjelikov na prvotriednych a tých druho a treťotriednych až po tých podradných a sabotérov.

Čo sa udialo:

Od ohnivých článkov v EPST z leta t.r. pretieklo v Dunaji dosť vody a udialo sa zopár vecí:

– Ukončená téma a diskusia v EPST vôbec ukončená nebola, pretože od vyhlásenia redakčnej rady o uzatvorení tejto témy, vyšli mnohé články, ktoré sa tejto istej téme venovali. Buď niekto klame, alebo len jednoducho nie je schopný konať podľa vlastného slova. 

– Vyšiel pastiersky list jediného biskupa. Tradícia také už dávno nepamätá, ALE možné to je. Rovnako je možné zdvihúť ruky, či pokľaknúť na evanjelických bohoslužbách – obvyklé to síce nie je, ale možné to je, lebo nikde to nie je zakázané. Niekto sa môže správať neobvyklo, iný nie? 

– Mali sme teologickú konferenciu na tému Misia a charizmatické hnutia. Zvláštne spojenie, ale nebol som, nehodnotím. Pozrel som si program a profily prednášajúcich a musel som sa smiať nad skutočnosťou, že hlavní prednášajúci vôbec neboli evanjelici, a teda už vôbec nemali ani evanjelickú ordináciu, ani kanonickú misiu, ale zrejme to nevadí. Referencie, ktoré som počul, boli pozitívne, takže super. ALE prichádza mi na um pár otázok, lebo sa mi zdá, že je tu zjavný rozpor medzi vyhláseniami a činmi niektorých vedúcich predstaviteľov. Tak na jednej strane úplne neslušne útočia na TC Kompas a iných, na druhej strane sami pozvú cudzo-veriacich, aby učili našich farárov. Logiku to iste má, len ju stále hľadajú J

Takže: 1: Prečo by malo byť v poriadku, čo v tomto prípade urobilo vedenie, ale rozhodnutie farárov o spolupráci s TC Kompas by malo byť nesprávne? Kto to určil, rozhodol? Na základe čoho?

2: Prečo by malo byť v poriadku nechať sa poučovať neevanjelikmi, ktorých navyše mnohí nepoznajú (nehodnotím prednášajúcich, ale rozhodnutie vedenia), ale spolupracovať s evanjelikmi pracujúcimi v TC Kompas, ktorých život, vieru a službu osobne mnohí poznajú by malo byť zlé? Majú snáď vo vedení inú ordináciu? Iné vysoké školy? Iné schopnosti, ktoré bežní farári, rodičia a prebyteri nemajú? Nedáva mi to zmysel. Práve naopak, je logické, že ak si cirkevné zbory niekoho pozvú, tak ide o ľudí, ktorých poznajú a dôverujú.

 Extrémisti

Nenávisť a agresivita s akou sa niektorí pustili do zdanlivo svätej vojny mi pripomína extrémistov. Tiež majú svoju „pravdu“, dôvody, názory, tiež vykrikujú a delia ľudí na pravých, podradných a parazitov/škodcov. V slušnej spoločnosti však patria na okraj záujmu. Zdá sa, že v ECAV je to inak. (Ja viem, v prípadoch, keď cirkevné politikárčenie zatemní mnohým rozum, viac sa riešia zákulisné vzťahy a rôzne konšpirácie, a verejnosti sú ponúknutí už de facto zvolení jedno-kandidáti, potom sa to dá málokedy reálne ovplyvniť.) Len potom nebuďme prekvapení, že sme považovaní za hlupáčikov, za ktorých musia rozhodnúť tí mudrejší a osvietenejší, a ak nám po čase bude niekto predpisovať, ktorý toaletný papier je luteránsky a ak náhodou používate iný, tak už nie ste dobrým evanjelikom.

Kampaň?

Ako to uviedol pisateľ iného príspevku – blížia sa voľby. Tie ostatné boli postavené na boji proti vtedajšiemu vedeniu, zvlášť na démonizácii brata biskupa Fila. Vtedy sa ho málokto zastal, málokto sa ozval (hoci ich pár bolo) a vyšlo to. Keďže nič pozitívne a konštruktívne odvtedy nevymysleli a posilnení predchádzajúcim úspechom, zobrali si teraz na mušku väščie sústo – viacerých radových evanjelikov, ale aj kolegov farárov a snažia sa z nich urobiť druhotriednych evanjelikov, prípadne rovno záškodníkov a sabotérov rozkladajúcich cirkev, ktorú teraz títo prvotriedni evanjelici musia zachraňovať. Takže zjavne ani ordinácia ešte nie je zárukou, že si vás nepodajú.

V tomto predvolebnom čase by možno nezaškodila ani obsahová analýza oficiálnych evanjelických médií, aby sme videli, ktoré témy a ktorí ľudia aký priestor dostávajú. Myslím, že výsledky by boli zaujímavé.

Druhotriedni evanjelici

Akosi sa nehovorí o tom, že pravoverné evanjelické je, že cirkev neznamená ECAV, ale zbor – všetka moc pochádza zo zboru, tam sa evanjelium káže a sviatosti prisluhujú. Vyššie inštancie majú len odvodenú autoritu. Farár je „primus inter pares“ – prvý medzi seberovnými a to isté platí aj pre seniorov, biskupov a vedúcich výborov. Nie sú o nič viac – ani o nič menej.

Spochybňovanie dospelých členov ECAV, je vlastne spochybňovaním celých cirkevných zborov, lebo ide o spochybňovanie práce farárov, ktorí sa týmto druhotiednym evanjelikom venovali, je to spochybňovanie presbyterov, že nedokázali situáciu ustrážiť a zároveň spochybňovanie rodičov, že zo svojich detí vychovali sektárov. Preto verím, že evanjelická verejnosť už nenechá dlho po sebe šliapať, nadávať, robiť zo seba neschopných hlupákov, nerozumné ovce, druhotriednych evanjelikov, či dokonca sabotérov.

ECAV má bohatú, často pohnutú históriu. Na Slovensku jej patrí pevné miesto, ktoré si získala tým, že poznala správne, teda biblické princípy, pevne na nich stála a vedela ich zrozumiteľne podať ďalej, vedela pre vieru strhnúť ľud. Dnes sme bezzubí. A zároveň neschopní kriticky sa pozrieť do zrkadla Božieho slova. Namiesto toho za svoju neschopnosť viníme a okrikujeme všetkých naokolo. Klamanie a ohováranie – to je všetko, načo sa dnes ECAV zmôže? Takto využívame obrovský dar slobody, ktorý nám Pán Boh dal? To naozaj sme tak hlboko klesli?

Izraelcom trvalo 40 rokov, kým boli pripravení vojsť do zasľúbenej zeme. Zdá sa, že ani pre ECAV neexistuje skratka. 

 Vianoce

Idú Vianoce, kedy si pripomenieme narodenie Spasiteľa, Ježiša Krista. Toho Krista, ktorého vtedajší vedúci predstavitelia pod rúškom svätého boja o náboženskú čistotu označili za diabla, falošného učiteľa a nakoniec Ho mučili a zabili. Neostal v hrobe, ale víťazne vstal z mŕtvych. To je už však iný príbeh. Teraz nech nám je posilnením skutočnosť, že Ježiš Kristus vopred vedel, čo Ho tu čaká – a predsa prišiel.

Idú Vianoce, kedy si pripomenieme Štefana, prvého mučeníka pre vieru. Trpel a zomrel rukou vlastných, pod rúškom svätého boja o náboženskú čistotu, tak ako Kristus. Pre živú vieru niekedy treba trpieť a často aj od vlastných. Možno aj toto bude posilnením evanjelikom z TC Kompas aj pre všetkých, pre ktorých viera nie je akademickým / intelektuálnym cvičením, ale každodenným životným štýlom.