Ako vstupovať do nového roku ?
V mene Tvojom, Bože, Pane,
v tomto našom milom chráme
dnes rok nový otvárame.
Ó, praj, nech ľud nádej zloží
v Tvoju lásku, v milosť Tvoju –
dôjsť k radosti, dôjsť k pokoju…
Posilni nás, žehnaj slovom
a veď k šťastiu v roku novom! Amen. (M.R.)
L 13, 6 – 9:
„A povedal toto podobenstvo: Ktosi mal figovník zasadený vo vinici. A prišiel hľadať ovocie na ňom, ale nenašiel. (7) Povedal teda vinárovi: Ajhľa, už tri roky prichádzam a hľadám ovocie na tomto figovníku a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo aj tú zem darmo kazí! On však odpovedajúc riekol mu: Pane, ponechaj ho za rok, až ho okopem a pohnojím, (9) či by azda potom nepriniesol ovocie. Ak nie, vytneš ho.“ Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!
Dnešným sviatočným dňom sme začali nový občiansky rok. Pre každého z nás táto skutočnosť znamená významný medzník v živote. Skúsenosť nás učí, že mnohé životné medzníky ku ktorým z Božej milosti dospievame, majú svoju radostnú i vážnu stánku.
Obyčajne je to medzi nami tak, že svoju pozornosť obraciame viac k tej príjemnejšej a radostnejšej stránke. Je to tak vtedy, keď ide o výročné sviatky, ale aj o významné udalosti v živote jednotlivca. Uveďme to na príkladoch: Koľko úsilia i materiálnych hodnôt sa vynaloží na prípravu dňa vstupu do manželstva, ale uprostred radostných príprav sa zabúda na vážnu stránku svadobného dňa, na zodpovednosť za manželský zväzok pred Bohom i ľuďmi. Koľko starostí majú ľudí s prípravou Vianoc vieme tiež všetci, ale mnohí zabúdajú na to podstatné, čo tvorí základ vianočnej radosti, ktorým je príchod Božieho Syna a Spasiteľa na tento svet.
Podobne to býva o polnoci, keď hodiny oznamujú vstup do nového roku. Dobrá nálada a radosť je temer všade, ale už oveľa slabšie ako nespočetné blahopriania a slávnostné salvy ohňostroja znejú hlasy ľudských sŕdc o nezaslúženej Božej milosti za dar nového roku.
Dnešné podobenstvo o neplodnom figovníku je preto zvlášť výrečné teraz, keď sme sa zhromaždili k počúvaniu Božieho slova. Ono nás upozorňuje na obe stránky tohoto dňa, na stránku radostnú i vážnu a pripomína nám:
Do nového roku vstupujme
- s vážnym pocitom zodpovednosti
- i s radostným pocitom dôvery
Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi !
V Písme svätom je figovník symbolom Izraela. To, že rástol vo vinici, pripomína, že Izrael rástol v najlepšej pôde. Sám Pán Boh sa o túto pôdu staral ako dobrý vinár o svoju vinicu. On sám „zasadil tento strom“ a staral sa oň. Napriek tomu, že figovník mal všetky podmienky k rastu, zostával bez ovocia. Izrael ako ľud Boží si počínal často nezodpovedne, neprejavoval vernosť Hospodinu a zvlášť voči účinkovaniu Pána Ježiša Krista zaujal odmietavý postoj. „Ajhľa, už tri roky prichádzam a hľadám ovocie na tomto figovníku a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo aj tú zem darmo kazí.“ Sú to slová súdu nad neverou Izraela, ktorý neprijal Ježiša ako Mesiáša a nenasledoval Ho.
Bratia a sestry v Pánovi!
Uvedomujeme si, že mnoho Božej lásky a starostlivosti sa dostalo aj nám, ako novo-zmluvnému Izraelu, ľudu Božiemu. Krstom svätým sme boli zasadení do Božej vinice. Pán Boh si nás vyvolil ako svoje deti a práve táto skutočnosť vyjadruje a vyžaduje našu zodpovednosť za prijatú Božiu milosť. Tak, ako je prirodzené, že ovocný strom má prinášať ovocie, podobne prirodzené je, že aj kresťan ako dobrý strom má prinášať ovocie živej viery. Tie najušľachtilejšie plody a ovocie Ducha Svätého, ktorým „je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť a zdržanlivosť.“ (Gal 5, 22)
Ak takéto ovocie kresťanskej viery neprinášame, stávame sa neužitočným stromom, podobným tomu v podobenstve, ktorý „iba tú zem kazí“. Musí nás zahanbovať, ak sa ako kresťania dokazujeme takýmto spôsobom a radíme sa k tým, ktorí neprinášajú úrodu mravného života z daru Ducha Svätého. Ak svojím konaním iba „kazíme zem“, ktorá je Božou. Ak zabúdame, že za jej stav sa budeme Pánu Bohu zodpovedať.
Najhoršie je, ak svojím nezodpovedným spôsobom zatieňujeme slnko Božej milosti našim blížnym. Ak sme podobní neužitočnému figovníku z dnešného podobenstva. Preto sami prekontrolujme sami koruny našich životov a s vážnym pocitom zodpovednosti pred Pánom Bohom vstupujme do nového roku, aby sme sa neuspokojili s tým, čo sme dosiahli osobne, alebo ako rodiny, či spoločenstvo cirkvi. Myslime na to, že náš Pán vážne hľadá a bude hľadať dobré ovocie viery u každého z nás i v spoločenstve cirkvi.
2. Milí bratia a sestry!
Dar novoročného rána do ktorého sme sa prebudili a dar nového roku, ktorý sa pred nami otvára spájame ako kresťania s menom Toho, ktorý bol sám porobený zákonu Božiemu. Na ôsmy deň po narodení Dieťatku dali rodičia pri obriezke meno Ježiš – Hospodin je Spása. V tomto mene je naša nádej. Nádej na zdroj novej pomoci a milosti pri našom konaní v ďalšom našom živote.
Áno, ak by sme nás Hospodin prísne súdil, alebo by nás súdili iní, našli by pri každom z nás „mnoho lístia“, ale málo ovocia.
Našou nádejou pre nový rok je to, čo Pán Ježiš povedal o neužitočnom figovníku vo svojom podobenstve. Je to prosba a príhovor k Otcovi, ktorý dokazuje, že Ježiš neprišiel na svet nie preto, aby ho odsúdil, ale zachránil. „Pane, ponechaj ho ešte za rok, až ho okopem a pohnojím, či by azda potom nepriniesol ovocie. Ak nie, vytneš ho“.
Je to prosba nielen za SZ Izrael, ale za všetkých ľudí a národy a tak aj za nás, kresťanskú cirkev. Tí, ktorí v Izraeli uverili a prijali Ježiša ako Pána a Spasiteľa, boli zachránení.Vieme však, že mnohí, nad ktorými Pán Ježiš narieka, „nepoznali času svojho navštívenia“ a boli vyvrátení. Súd Boží začína práve od ľudu Božieho.
Dnešné ráno je plné milosti a nádej preto, lebo Pán Ježiš aj nás, ako vinohradník zverený figovník“ chce okopať a pohnojiť a popriať mu čas na prinesenie primeranej úrody.
Nevieme, aký rok nás očakáva, či nás bude trápiť sucho a horúčavy, kmásať vetry a víchrice tohoto sveta. Vieme, však, že sám Pán sa v nebesiach prihovára za nás u Otca, že za nás prosí, aby nám bol dopriaty nový čas k pokániu, obráteniu a prijatiu rosy Ducha Svätého. Bude nás chcieť iste aj „okopať a pohnojiť“, – obrazne povedané bude chcieť narušiť tvrdú pôdu nášho srdca, aby mohla prijať „rosu zhora“, ale aj nové, živiny z evanjelia, ktoré je mocou Božou na spasenie každému veriacemu.
S novu vierou a pravou dôverou očakávajme v novom milosť nášho Pána a dary i „účastenstvo Ducha Svätého“.
Vtedy, ak strom nášho životu splní svoju úlohu, ak z Pánovej milosti využijem daný čas v tejto časnosti, nemusíme sa obávať ani nášho odchodu na večnosť. Tam, kde nás čaká Ten, ktorý verným privolá: „Správne a dobre verný sluha, nad málom bol si verný, nad mnohým ťa ustanovím, vojdi v radosť svojho Pána“. Preto do nového roku vstupujme s vážnym pocitom zodpovednosti i s radostným pocitom dôvery“. Amen
Nový rok – Obrezanie Krista Pána – Ľubomír Batka st.