Studené páperie tichučko padá
na starú zem, čo vydala už plody.
A teraz sladko spí jak matka mladá,
keď zdravé dieťa bolestne porodí.
Ku hrude zmrznutej vesmír sa kloní,
perinkou kryje plodné lono zeme.
Aj jemu zazvučte vianočné zvony,
lebo v ňom budúci koláč už drieme . . . !
A potom zvučte sviatočným hlaholom
nad šírošírym štedrým sveta stolom . . . !
Otvorte ľudských sŕdc kamenné chrámy . . . !
Nech sýti budú už hladní bedári,
bo nebo níži sa ku každej tvári,
a zem chystá im hody, nielen drámy!