Za plesajúceho jasotu nebeského zástupu vstúpilo evanjelium na javisko pozemského sveta. „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“ (L 2, 14) znelo na betlehemsko-efratských nivách. Ten, ktorého otcovia už dávno očakávali prišiel medzi svoj ľud ako ich Nádej zasľúbenia (Sk 26, 6) a Útecha Izraela (L 2, 25). Boh zjavený v tele! Aké významné, veľké tajomstvo pobožnosti (1Tim 3, 16). Jeho príchod bol síce v podobe služobníka (F 2, 7) a v žobráckej chudobe, avšak tento zovňajšok bol len „stanom“ Jeho vnútri prebývajúceho božstva. On prišiel ako Vodca života (Sk 3, 15), pretože „v Ňom bol život a život bol svetlom ľudí“ (J 1, 4).
Boh ešte pred príchodom Syna na zem ohlásil túto dejinnú udalosť na prelome vekov trojnásobným svedectvom anjelov.
1. Kristus je Syn Boží
Prvé svedectvo nebies patrilo kňazovi Zachariášovi (L 1, 8−13). Naviazalo bezprostredne na posledné najväčšie starozákonné zasľúbenie (Mal 3, 23) a týkalo sa v prvom rade onoho, ktorý bol „pripravovateľ cesty“, t.j. druhým Eliášom. Ten, o ktorom „pripravovateľ cesty“ bude svedčiť, nebude nikto menší ako sám Pán, Boh Izraela. Predchodca obráti mnohých z izraelského národa k ich Pánovi a Bohu a sám pôjde pred Ním v Duchu a moci Eliášovej (L 1, 16−17). Práve tohto blížiaceho sa Pána a Boha videl Malachiáš v duchu a označil Ho „Pánom zástupov“, ktorý „zrazu príde do svojho chrámu“ (3,1). Aké priliehavé bolo, že práve v chráme a kňazovi sa dostalo tohto prvého nebeského posolstva pred jeho naplnením.
2. Kristus je Syn Dávidov
Druhé svedectvo patrilo Márii, zbožnej panne (L1, 26−38). Pri tomto zvestovaní nadväzoval anjel priamo na prvé a najstaršie zasľúbenie dané Dávidovi prorokom Nátanom, v ktorom bol označený Mesiáš ako Syn Boží a Dávidov (1Kron 17, 13−14; L1, 32−33). Anjelské posolstvo je jemne vyjadrené s ohľadom na bytosť, pre ktorú bolo určené.
3.Kristus je Spasiteľ
Tretia zvesť patrila Jozefovi. On neprichádzal do úvahy ako otec. Hoci i on bol Dávidovho pôvodu, ale iba ako pestún, aby ako pokánie činiaci a veriaci Izraelita prijal Vykupiteľa do svojho domu. Preto mu bolo povedané, čím bude Mesiáš veriacim a vyslobodenia čakajúcim Izraelovi. On je „Emanuel“, o ktorom prorokoval Izaiáš (Iz 7, 14 a Mt 1, 23). „Dáš Mu meno Ježiš; lebo On vyslobodí svoj ľud z ich hriechov“ (Mt 1, 21). To je poslanie Pána Ježiša. On sa nestal Spasiteľom preto, aby bol Synom Božím a Dávidovým, ale naopak, prišiel ako Boží Syn a syn Dávidov, aby bol Spasiteľom. Ježiš znamená „Pán je spasenie“, preto je to Jeho vlastné meno.
Všetky tri anjelské zvesti sú zhrnuté do nočného posolstva nebeských zástupov na betlehemských pastvinách:
1. „Narodil sa vám dnes Spasiteľ“ – to je naplnenie Izaiášovho proroctva o Emanuelovi;
2. „v meste Dávidovom“ – to je naplnenie proroctva Nátana o synovi Dávidovho;
3. „ktorý je Kristus, Pán“ – a toto je naplnenie proroctva Malachiáša.
S týmto trojnásobným svedectvom nebeských bytostí spolu znela ešte sedemnásobné nepriame svedectvá Ducha ústami veriacich ľudí:
1, O Božom navštívení – Zachariáš (L 1, 78)
2, O Spasiteľovi – pastieri (L 2, 20)
3, O Kráľovi – mudrci (Mt 2 ,11)
4, O svetle sveta – Simeon (L 2, 31−32)
5, O blaženosti – Alžbeta (L 1, 41−45)
6, O milosrdenstve – Mária (L 1, 54)
7, O vykúpení – Anna (L 2, 38)
O tom, čo v nebesiach predchádzalo zjavením Božieho Syna v tele, dáva nám Písmo nahliadnuť len máličko (viď Žid 10, 5−7). Potom sa stalo to nepochopiteľné! Boží Syn opustil slávu nebies a stal sa človekom. Z nepodmienečnej a svetom vládnucej zvrchovanosti vstúpil do miestne a časovej obmedzenosti stvorenia. Večné Slovo sa stalo ľudskou dušou, keď sa zriekol svojej božskej hodnosti (F 2, 7). „Zostúpil do nižších častí zeme“ (Ef 4, 9), aby nás vykúpil a v sebe a so sebou pozdvihol do výsosti nebies. Boh sa stal človekom, aby sa človek stal synom Božím. „Hoci bol bohatý, schudobnel pre vás, aby ste vy zbohatli Jeho chudobou“ (2K 8, 9).
Všetko, čo sa stalo pred Ním, uskutočnilo sa iba vzhľadom na Neho. Všetko, čo sa deje po Ňom, sa deje len v Jeho mene.
Ako sa v Kristu to dvoje, teda Jeho božstvo a človečenstvo zjednotilo, to nedokáže nikto vysvetliť. Jeho sebaponíženie zostáva tajomstvom. Kristus nielen že činil divy, ale On sám bol divom. Bol divom všetkých divov! Preto musíme vyznať:
Ten div, keď vystihnúť som chcel,
tu duch môj úžasom sa chvel.
Ja klaňal sa a divil sa,
aký v láske Boh nesmierny je!
Pokoj Vám!!