Bohatí v Bohu

                               Bohatí v Bohu

Bohatými v Tebe byť

uč nás Hospodine.

Teba, Darcu, velebiť

v slove ako v čine.

Dnes i vždycky, Pane náš,

Veď si hoden vďaky…

Za dobrotu buď Ti česť,

Bože nad oblaky. Amen (M.R.)

L 12,13 – 21:

“ Povedal Mu ktosi zo zástupu: Majstre, povedz môjmu bratovi, aby si podelil so mnou dedičstvo! (14) On mu však riekol: Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo deliča medzi vami? (15) I riekol im: Dajte si pozor a varujte sa akéhokoľvek lakomstva, lebo život človeka nezáleží v rozhojňovaní jeho majetku. (16) Nato povedal im toto podobenstvo: Bohatému človeku prinieslo pole hojnú úrodu. (17) Premýšľal tedy a povedal si : Čo urobím? Lebo nemám kde si zhromaždiť úrodu. (18) A povedal: Toto urobím: zborím si stodoly, postavím si väčšie a tam si zhromaždím všetko obilie a všetko, čo mám. (19) Potom poviem si duši: Duša, máš dosť všetkého na mnoho rokov; odpočívaj, jedz, pi, veseľ sa! (20) Ale Boh mu riekol: Blázon, tejto noci požiadajú tvoju dušu od teba; a čo si pripravil, komu to zostane? (21) Tak bude s tým, kto si zhromažďuje poklady a nie je bohatý v Bohu”. Amen

   Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

   Dnešnú nedeľu chceme prijať ako príhodnú chvíľu k tomu, aby sme poďakovali Pánu Bohu za úrody zeme. Je to sviatok, ktorý sa bytostne dotýka nás všetkých. Nielen roľníkov, ktorí pracujú na poliach, alebo v poľnohospodárstve. Netreba dokazovať, že v práci pri zabezpečovaní chleba sa podieľajú aj tí, ktorí vyrábajú poľnohospodárske stroje: technici, inžinieri a robotníci v továrňach, pracovníci v chemickom priemysle, mnohí vedci a výskumníci, ale aj tí, ktorých týchto odborníkov učia a vychovávajú, ďalej tí, ktorí ich liečia, alebo ktorí pracujú v spracovateľskom priemysle a v doprave.     

     Mohli by sme iste v tomto vymenovávaní pokračovať ďalej. 

V skutočnosti ďakovať za chlieb každodenný by mal vlastne každý človek. Ďakovať však máme nielen ľuďom, ale najmä Tomu, ktorý “rozsievačovi dáva semeno” a tým je Pán Boh.

    Nebezpečenstvo, ktoré hrozí človeku v súvise s dôležitou “chlebovou otázkou” spočíva v tom, že mnohí zabúdajú na dve veci:

o telesné dary a úrody zeme prosiť a za ne potom ďakovať.

Ešte povážlivešie je, ak človek seba a svoju prácu preceňuje, alebo dokonca zbožstvuje, ak zbožstvuje pole a prírodu, ale zabúda na svojho nebeského Otca a Stvoriteľa všetkého.

   Náš dnešný text však hovorí aj o inom nebezpečenstve, ktoré hrozí aj tým, ktorí o Pánu Bohu vedia a ústami Ho vyznávajú, ale chceli by obísť Boží zákon a Božie pravidlá pre život. V úvode textu sa spomína “ktosi zo zástupu”, kto Ježišovi povedal: ”Majstre, povedz môjmu bratovi, aby si podelil so mnou dedičstvo!” Z jeho požiadavky je zrejmé, že išlo o hmotné dedičstvo, o majetok, ktorý zostal bratom po rodičoch, ako výsledok ich práce. To, čo sa mohlo stať zdrojom ich obživy, požehnania spokojnosti, stalo sa dôvodom nepokoja, hnevu a sváru.

     Možno povedať, že takáto, či podobná situácia sa často opakuje v rozličných obmenách až podnes. Pokrvné zväzky rodín sú často narušené, alebo aj zničené práve pre dedičstvo. Rodičia i starí rodičia s veľkým úsilím a šetrením, neraz aj uskromňovaním zabezpečia deťom rozličný majetok, ale súrodenci sa neodkážu spravodlivo rozdeliť a vznikajú hnevy a hádky. Dôvodom nespokojnosti je v podstate lakomstvo. Rozdelenie v láske je človeku ďaleké, takže z pokrvných súrodencov sa neraz stávajú najväčší hnevníci, alebo nepriatelia.

     Pán Ježiš zdanlivo odmietol požiadavku sudcu a deliča medzi bratmi a riekol: “Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo deliča medzi vami?” Je to iba zdanlivé odmietnutie, lebo slovo Božie už v Starej zmluve hovorí o prikázaní lásky, ako princípe ľudského konania a dáva nám na vedomie aj mnohé konkrétne a pozitívne príklady ako máme konať, prípadne spomína aj varovné príklady, ako lakomstvo dokáže medziľudské vzťahy zničiť. Zásadné slovo Božie je teda vyslovené a je na ľuďoch, ako vážne, alebo ľahkovážne k nemu pristúpia. 

     Že ide o chorobu lakomstva, ba dokonca o “lásku” k falošnému božstvu, ktoré Pán Ježiš nazýva “mamona”, je zrejmé z jeho ďalších slov, ktoré povedal zástupom: ”Dajte si pozor a varujte sa akéhokoľvek lakomstva, lebo život človeka nezáleží v rozhojňovaní jeho majetku”.

   Odmietnutie Pána Ježiša rozhodovať v konkrétnom prípade ako sudca však neznamená, že On Sudcom nie je. Je ním Jeho slovo, najmä slovo dvojprikázania lásky. On Sudcom je a bude ním aj na Poslednom súde. To, čo Pán súdi a odsúdi je práve hriech lakomstva, ktoré sa môže stať dôvodom aj večného zatratenia, ak ktokoľvek miluje mamonu viac ako Jeho. Preto nás už v tejto časnosti upozorňuje na dôležité poznanie:”…lebo život človeka nezáleží v rozhojňovaní jeho majetku”.

   Bratia a sestry!

    Čo a ako to Pán myslí s rozhojňovaním majetku vysvetľuje Jeho podobenstvo o bohatom človeku. Pán Boh požehnáva naše polia a dáva nám dostatok úrod pre všetkých. Nejde iste o to, aby človek na poli nepracoval, nesnažil sa vykonať zverené úlohy a povinnosti. A nejde ani o odsudzovanie starostlivosti o zachovanie úrody, ktorá nám bola daná. Nie je teda chybou to, že pole prináša bohatú úrodu a primeraný výnos a zisk. Nie je hriechom to, ak dobre obrábaná pôda a následná starostlivosť o uskladnenie v “stodolách”, v sýpkach a skladoch prináša viac, ako samotný hospodár spotrebuje. Je správne ak je človek usilovný, ak premýšľa a koná zodpovedne zverené úlohy. Tak, ako je prirodzené pre včelu, že je usilovná a zhromažďuje si zásoby, s ktorými dobrý včelár môže hospodáriť tak, aby včelám nechýbala potrava na prezimovanie a súčasne aby sme aj my mohli užívať nazbieraný med k nášmu prospechu. To isté môžeme povedať aj o človeku, ktorý pracuje v pote tvári a potom sa postará o zabezpečenie a uloženie toho, čo Pán Boh v úrodách zeme požehnal. 

   Problém nastáva v myslení a konaní človeka, ktorý sa nielen teší z úrody a odpočíva v radosti a v pokoji po vykonaných prácach.

Problém človeka je v počítaní času a rokov, ktoré nám Pán dáva a strate zmyslu pre skutočnú budúcnosť a radosť, ktorú nám pripravil Nebeský Otec a Hospodár.

    Často počujeme ľudí okolo nás hovoriť: “Nemám čas”.  A skutočne vidíme, že rodičia nemajú čas na výchovu svojich detí, nemajú čas pre pomoc blížnym, nemajú čas ani pre Pána Boha, aby Mu prišli poďakovať. Mnohí hovoria: do kostola budem chodiť až budem starý, alebo až pôjdem na dôchodok.

   Kto z vie, koľko času nám dáva Pán Boh na tejto zemi? Nevieme -a práve preto nemáme žiť iba pre časnosť, ale aj pre večnosť. Máme zhromažďovať poklady nielen na zemi, ale aj pre nebeské kráľovstvo, kde sa zlodeji neprekopávajú a nekradnú. Máme mať čas vidieť aj biedu Lazarov tejto zeme, ktorým ich blížni nedopriali siať a žať aj pre pre seba, ktorých deti hladujú a trpia nedostatkom.

    Žiadne nazhromaždené bohatstvo nebude nič platné človeku na poslednom súde a pritom ” Sudca stojí predo dvermi”. Preto aj apoštolské slovo radí a upozorňuje na dôležitú vec: “Čiňte dobre všetkým, ale najmä domácim viery”. 

    Nikto sám nedokáže vyriešiť všetky problémy tejto planéty, ale konať zodpovedne môžeme iste každý vo svojom najbližšom okolí. Tých úloh je naozaj dosť, počnúc starostlivosťou o čistú vodu, pôdu a vzduch, cez šetrenie všetkými prírodnými zdrojmi a tiež cez prisluhovanie práva a spravodlivosti pre všetkých. Už oddávna sa ľudia trápia otázkou, či naša zem uživí všetkých ľudí. To však nie je zásadný problém ani minulosti, prítomnosti, či budúcnosti. Problém je, či rozumne využívame Božie dary, či nimi neplytváme, alebo či ich dokonca rôznym spôsobom neničíme. Známe je napr. pálenie obilia preto, aby sa udržali vysoké ceny. O vojnovom ničení radšej ani nehovorme, keďže ide o veľký a mnohonásobný hriech. 

     Proti lakomstvu a proti zhromažďovaniu pokladov na zemi na úkor blížnych, alebo bez pomyslenia na iných, ktorí potrebujú našu pomoc, hovorí Pán Boh: “Blázon, tejto noci požiadajú tvoju dušu od teba; a čo si pripravil, komu to zostane? Tak bude s tým, kto si zhromažďuje poklady a nie je bohatý v Bohu”.  

   Bratia a sestry!

     Keď ďakujeme dnes za úrody zeme a všetko telesné požehnanie, hľadajme Božiu vôľu v našich vzťahoch a snažme sa z úprimných sŕdc byť “bohatý v Bohu”. Majme dôveru, že sa Pán Boh o nás postará aj v budúcnosti a preto z prebytku venujme telesné dary na ciele milé Pánu Bohu a dôležité pre šírenie Jeho kráľovstva na zemi a prospešné aj našim blížnym, ktorí potrebujú našu aktuálnu pomoc. Nepodliehajme hrubému materializmu tohoto sveta, ani tomu ideologickému, ktorý prináša zdevastovanú pôdu sŕdc mnohých. Kiež patríme k tým ostrovčekom kresťanskej dobročinnosti, ktoré more mamonárstva nezaplaví a tak budeme aj “soľou zeme a svetom sveta”. Majme odvahu viery takto žiť a kráčať k pravej slobode a radosti vykúpených Božích detí. Amen 

Poďakovanie za úrody zeme – 20.nedeľa po Sv.Trojici –  Ľubomír Batka st.

OsA /00

Vložiť komentár