CZ Turá Lúka
V prázdninovom období CZ Turá Lúka už tradične prežíval jednu nedeľu ako zborový deň, ktorý bol naplnený zaujímavým programom. Na úvod sa konali spoločné služby Božie s Večerou Pánovou, ktoré vykonala ses.farárka a konseniorka Iveta Vachulová. Po ich skončení sa účastníci presunuli na vŕšok Hrajky nad Turou Lúkou, na ktorom je postavený malý kamenný pomník, venovaný obetiam náboženského prenasledovania z rokov 1672-74.
Nachádza sa v smere od Sobotišťa na Myjavu, 3-4 metre od hlavnej cesty. Uniká však pozornosti okoloidúcich, keďže stojí v zákrute a je čiastočne zatienený zeleňou. Možno nevedia o tomto mieste ani tí, ktorí sú z bližšieho okolia a navštevujú bohoslužby na blízkom hrade Branč. Pripomína nielen utrpenie, ale aj mučenícku smrť viacerých obetí a obrancov turolúckeho kostola, ktorých obranu nepriatelia považovali za vzburu proti cisárovi, proti panujúcej rkc. hierarchii i proti majiteľom (komposesorátu) hradu.
Podľa historika L. Paulínyho tu bolo obesených „asi dvanásť” evanjelikov. V skutočnosti obetí bolo iste viac, keďže ako odpoveď za smrť pronotára Jána Báršoňa prišla na Turú Lúku trestná vojenská expedícia plukovníka, grófa E.R.Staremberga v počte 4000 mužov, ktorý dal, podľa údajov kroniky habánov v Sobotišti, obesiť osem ľudí. Následne však nasledovali ešte surovejšie výčiny chorvátskeho vojska plukovníka Collalda, ako o tom svedčí Pavol Orbán (zhoda mena so súčasným premiérom MR je čiste náhodná), držiteľ záložného panstva Branč.
Evanjelikom je P. Orbán známy aj ako jeden zo sudcov na smutne známom druhom mimoriadnom bratislavskom súde v roku 1674. Keďže bol vtedy zničený aj jeho osobný majetok, osobne vydal o potrestaní obyvateľov Turej Lúky a celého okolia nasledovné svedectvo v sťažnosti prešporskej komore: „…ako som sa dozvedel z dôveryhodnej a spoľahlivej správy istých urodzených osôb, proti mysli a očakávaniu vojenského velenia, dal zrovnať so zemou požiarom moju časť turolúckeho majetku, zákonne založenú sumou okolo päťtisíc florénov, bez toho, aby som si to zaslúžil (Orbán sám totiž „nástojil na poprave odsúdených”) a, čo je horšie, okrem iných nechal biedne zahynúť v plameňoch aj nevinné deti; dal zobrať úplne všetok majetok sedliakom, ktorí sa po predošlom uistení vrátili domov, ich statok a dobytok obrátil na vojnovú korisť…nepovažoval za nič moju najťažšiu škodu a žalostné nešťastie, ani zjavnú stratu toľkých nevinných duší (!) čo všetko, ba ešte aj väčšie veci, vyjdú čoskoro najavo”. (Viď: Maďarský krajinský archív)
O týchto tragických a hanebných udalostiach si prítomní vypočuli krátku spomienku a príležitostnú báseň. Na záver položili veniec k pomníku známych i neznámych obetí na Turej Lúke a zaspievali pieseň: Smieť žiť pre Krista. Popoludní pokračoval zborový deň stretnutím členov zboru vo farskej záhrade a priateľskými rozhovormi pri pripravenom občerstvení. Účastníci sa rozchádzali povzbudení vo viere s poznaním: „Naša pomoc je v mene Hospodinovom, ktorý učinil nebo i zem”. (Ž 124)
Ľubomír Batka st.