Príprava na vstup do Jeruzalema
Ó, Kriste, ponížený
Tys’ slúžil všetkým nám,
by Tebou vykúpení
sme žili, jak Ty sám…
Ach, utvrď naše duše,
vlej do sŕdc posily,
by sme si navzájom i
my z lásky slúžili. Amen (M.R.)
L 18, 31 – 34:
“ Vtedy pojal k sebe dvanástich a hovoril im: Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema, a splní sa všetko o Synovi človeka, čo napísali proroci. (32)Lebo vydajú Ho pohanom a budú sa mu posmievať a potupia Ho a budú pľuvať na Neho, (33) a zbičijú Ho i zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. (34) Oni však nič nerozumeli z toho a bolo im to slovo skryté, ani nechápali, čo hovoril”. Amen
Bratia a sestry v Kristu, Pánovi!
Tak, ako pripravoval Ježiš Kristus učeníkov na udalosti, ktoré mali zásadný význam pre nich i pre svet, tak pripravuje aj nás svojím slovom. Svoju cirkev učí v každom čase, aby rozoznávala to, čo je rozhodujúce pre spásu človeka.
Evanjelisti zhodne svedčia, že učeníci spočiatku “nič nerozumeli z toho a bolo im to slovo skryté, ani nechápali, čo hovoril”.(v.34) Keď o pár dní vstúpime do pôstneho obdobia cirkevného roku a budeme pozvaní počúvať zvesť o Kristovom utrpení a smrti, možno si niekto pomyslí: Načo je nám pôst, veď o Kristovom utrpení a kríži sme už dosť počuli.
Jedna vec je poznanie dejov Pánovho utrpenia a iná je: porozumieť im tak, že ich príjmeme ako radostnú zvesť pre seba, totiž ako prejav a doklad Božej moci pre náš osobný život. Pán Ježiš dvanástim povedal: ”Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema, a splní sa všetko o Synovi človeka, čo napísali proroci”.
Nás môže prekvapiť už samotný výraz: “Syn človeka”. Kto sa tým myslí? Ak Ježiš hovoril o sebe, nemohol použiť výraz “Mesiáš”? Musíme si uvedomiť, že toto označenie, alebo výraz “Mesiáš” sa v jeho dobe chápal predovšetkým politicky. O Mesiášovi Židia zmýšľali ako o politickom vodcovi, ktorý sa postará o pozemské kráľovstvo.Rimania popravili viacerých takýchto vodcov, ktorí vyzývali k povstaniu a odbojným akciám a vzburám. Pomenovanie “Syn Boží” bolo zase príliš podozrivé a nedôveryhodné pre pohanov, lebo za “synov božích” sa vyhlasovali, alebo boli považovaní vládcovia a panovníci tejto zeme.
Označenie “Syn človeka” bolo vzaté zo Starej zmluvy, z knihy proroka Daniela, ktorým označil prísť majúceho Mesiáša. Aj keď bol pojem menej používaný, rozumel mu každý zbožný žid.
Okrem učenia tu boli aj Jeho skutky a divy, ktoré niektorí Židia označovali ako prejav posadnutosti, alebo prejav moci Belzebuba.
Pánovi nepriatelia sa pritom snažili odvolávať na Mojžišov zákon a prorokov a Ježiš vždy hovoril, že Mojžiš a proroci vydávajú svedectvo o Ňom. To znamená, že ústami prorokov vydáva svedectvo o Synovi sám Hospodin.
Pán Ježiš tak chcel učeníkom ukázať, že všetko, čo sa s deje a bude diať, nie je náhodný zhluk udalostí, ale od počiatku pripravený Boží plán spasenia hriešneho človeka. Pašiové udalosti, tak ako ich aj my poznáme boli teda predpovedané a ohlásené Hospodinom počnúc od prvých ľudí, cez patriarchov, Mojžiša a prorokov, čiže počas celých dejín ľudu SZ.
Čo bolo a zostáva hlavným motívom týchto udalostí dejín spásy?
Je to zvesť Pánova, že “Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých”. Že je stále konajúci a Jeho zámerom vždy bola a zostáva záchrana sveta a človeka. Tisíce rokov a tisíce dní smerovali k tomuto jednému dňu, k tej jednej hodine, ktorú Pán nazval “moja hodina”. Táto prišla z vôle nebeského Otca, keď na golgotskom kríži Pán povedal: “Dokonané je”. Bola to chvíľa, keď priniesol dokonalú obeť za nás.
Tisíce rokov predtým prinášali ľudia obete – a bol medzi nimi aj vyvolený Izraelský národ. Prinášali ich nepravým božstvám, i Bohu pravému. Obetovali všeličo: úrody zeme, krv zvierat, krv nepriateľov, ale aj krv vlastných detí (obete Molochovi), s cieľom získať a nakloniť si božstvá, či Boha a získať večný život. Ale žiadna z týchto obetí nemohla ľuďom pomôcť. Každá bola vypočítavosťou človeka, každá bola zištnou a špekulatívnou obeťou.
Obeť na Golgote v Jeruzaleme je dobrovoľná obeť Božieho Syna pre svet a každého človeka. Obeť ktorú priniesol sám Boh v prospech hriešnikov, aby svet nebol odsúdený, ale zachránený.
To sa môže stať vtedy, keď ju svet a človek príjme. Ak sa stane pre človeka obeťou, ktorá je jediná čistá, skutočná, nevypočítavá a nezištná a preto sa na ňu možno spoľahnúť. Jej motívom nie je zásluha človeka, ale slobodné Božie rozhodnutie zachrániť svet a život hriešnika.
Naplnenie Božích zasľúbení sa viaže na jeden deň, jednu chvíľu a jedno miesto. Na Jeruzalem, do ktorého vstúpil Ježiš, aby sa “splnilo všetko, čo napísali proroci” a čo ohlasovala celá SZ.
Preto Pán Boh nežiada obete, ale žiada prijatie tejto Jeho obete jedinečnej a výnimočnej. Obete, ktorá znamená nekonečné poníženie Boha a dar skutočnej lásky. V nej dáva svetu seba a tak aj život večný. V nej dáva silu k obnove nášho života a k našej záchrane.
Iná možnosť obnovy života neexistuje. Inej cesty k životu niet. Nie ani inej pravdy o nás, ako je tá Ježišom vyslovená. Že sme síce iba “prach zo zeme”, ale On prišiel, aby sa zmiloval nad nami a vytrhol nás z moci každého zla.
Boh prehovoril k svetu slovom kríža a teraz čaká na odpoveď.
Mnohí si myslia, že Boh nehovorí, ale On v tom večnom tichu dáva možnosť zaznieť nášmu hlasu, nášmu áno a nášmu trvalému: ďakujem. Je naša škoda, ak naša odpoveď nezaznie, alebo bude: nie a nechcem. Iného oslovenia sveta a človeka však už nebude. Nebude iné zástupné poníženie Ježiša, aj keď On opäť príde.
Bratia a sestry v Pánovi!
Možno povedať šachovou terminológiu: teraz sme na ťahu my. Môžeme sa rozhodnúť, či Ježišovo dielo príjmeme, alebo len prispejeme k Jeho ponižovaniu. Sme ako dospelé deti, ktoré sa môžu rozhodnúť akokoľvek, ale za svoje rozhodnutie nesieme aj plnú zodpovednosť. Nie náhodou Pán Ježiš pri svojom súde povedal: Teraz je súd nad týmto svetom…Kto neprijíma Jeho obeť, sám sa odsúdi na večnú smrť, na trvalé odlúčenie od Jeho lásky a života s Ním.
Bratia a sestry!
Ježiš hovoril dvanástim učeníkom o splnení Božích sľubov, ktoré sa začali realizovať Jeho posledným príchodom do Jeruzalema. Výsledkom tejto cesty kríža je Boží čin, na ktorý nie je možné človeku neodpovedať. Musíme vedieť, že aj žiadna odpoveď z našej strany je odpoveď, s dôsledkami pre časnosť i večnosť.
Preto sa nanovo zamýšľajme v pôstnom čase, či je naša odpoveď odpoveďou dôvery. Dôvery v Kristove zásluhy, v ukrižovanie a smrť za nás a naše hriechy a Jeho zmŕtvychvstanie v tretí deň dôverou našej nádeje na život spojený s Ním časne i večne. Kiež by sme pochopili, čo nám dnes svojím utrpením a oslávením chce povedať a prinášali Mu obeť chvál z našich vďačných sŕdc a duší. Amen
Predpôstna nedeľa 00/23 – Mgr. Ľubomír Batka st.