Jasle a kríž
Vítaj nám, Pane náš,
ó vítaj, Kriste milý
čo biednym požehnáš
a slabým dodáš sily!
Ach, požehnaj i nám
a posilň krehkých v cnosti;
vojď v duší našich stan
a smutných rozradosti! Amen (M.R.)
2 K 4, 15 -18:
“ Veď všetko toto deje sa pre vás, aby rozhojnená milosť rozmnožila vďačnosť čím viacerých na slávu Boha. (16) Preto neochabujme, ale aj keď sa náš zovnútorný človek ruší, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. (17) Lebo toto terajšie bremeno súženia, získa nám prenesmiernu hojnosť večnej slávy, (18) keď nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné. Viditeľné je totiž dočasné, ale neviditeľné je večné”. Amen
Bratia a sestry v Kristu Pánu!
Vianoce sú najobľúbenejšie sviatky v roku. Keby sme sa pýtali prečo, zistili by sme rôzne dôvody. Jedni majú Vianoce radi preto, že sú to sviatky, ktoré spadajú do zimného obdobia, keď býva všelijaká nepohoda a preto človek hľadá teplo rodinného prostredia.
Vnímajú ich ako sviatky rodinnej pohody, alebo sviatky rodiny. Iní majú Vianoce radi preto, lebo sa počas týchto sviatkov udržiava pekný zvyk, vzájomne sa obdarovávať. Deti i dospelí sa tešia z darčekov, ktoré dostanú. Preto ich mnohí menujú sviatkami detí. Samozrejme, poznáme aj mnohé iné pomenovania, ktoré im ľudia dali.
Pre veriacich kresťanov znamenajú Vianoce niečo úplne iné. Sú to sviatky narodenia Ježiša Krista. Ježiš pre nás nie je “Ježiško” prinášajúci darčeky, ale narodený Pán a Spasiteľ. Aj keby sme sa pozerali na Jeho príchod a narodenie len zo stanoviska historického, predstavuje Ježiš osobnosť, ktorá mala veľmi veľký vplyv na dejiny ľudstva, ktorá si zasluhuje väčšiu pozornosť a vážnosť len ako nositeľ darčekov. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že náš (t.j.kresťanský) letopočet sa počíta od narodenia Krista Pána.
Pre kresťana znamená narodenie Pána Ježiša ešte omnoho viac, ako len dejinnú, historicky významnú udalosť. Veriaci človek, ktorý obracia svoj pohľad k betlehemskej maštali, k narodenému dieťatku Ježiš, vie a vyznáva s apoštolom Pavlom, že v tomto Dieťatku “zjavila sa milosť Božia”. To je dôvod, prečo máme Vianoce radi a prečo ich s plnou vážnosťou svätíme.
Toto poznanie prináša i náš dnešný text Písma svätého. Pretože
“sa zjavila milosť Božia”, počujme aj my výzvy apoštola Pavla:
1. Z vďačného srdca Pána Boha oslavujme
2. a v životných ťažkostiach Mu dôverujme
Bratia a sestry v Pánovi!
Pisateľ listu Židom (1,1) hovorí:” Mnoho ráz a na rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy otcom skrze prorokov, (2) na sklonku týchto dní prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a Ním stvoril aj veky”. Pravdivosť týchto slov poznávame v plnosti na Vianoce. V betlehemskom Dieťatku, v Ježišovi, zjavil nám Pán Boh najdokonalejšie sám seba, lebo nám zjavil Boha ako nášho milostivého Otca. Právom môžeme dnes s naším nábožným pevcom spievať: ”V Ježišku, Dieťatku, Boh sa láskavo usmieva nám, anjel zvestuje: Buď pokoj vám…”.
Predovšetkým teda oceňujeme Otcovskú milosť, ktorú nám preukázal tým, že nám “dal Syna, aby nik, kto verí v Neho nezahynul, ale mal život večný”. V slove “dal” vyjadrujeme radostnú vďačnosť za to, že Otec Syna nielen poslal na svet, ale Ho aj vydal na smrť za nás. Takto sa treba pozerať na Božiu milosť, ktorá sa zjavila, lebo len vtedy bude náš pohľad na Božiu milosť správny a úplný a len vtedy môžeme správne svätiť Vianoce.
Každý, kto si uvedomuje a preciťuje skutočnosť toho, že sme žili pod hnevom Božím, v nemilosti pred Pánom Bohom, vie a môže oceniť a oslavovať Pána Boha za zmenu tohoto stavu. Slovo zákona Božieho nám otvára oči pre hriech a tak aj pre naše hriechy. V Ježišových ústach má slovo zákona známu podobu, keď povedal: “Dokonalí buďte, ako je dokonalý váš Otec, ktorý je v nebesiach”.
Človek bol “dokonalý” a aj túži byť dokonalý, totiž túži žiť bez hriechu, múdro a spravodlivo. V raji však uveril hlasu pokušiteľa (diabla): “Budete ako Boh”. Ak skutočne pravdivo pozeráme na život sveta i náš život, veľmi reálne vidíme, ako ďaleko sme sa od tohoto cieľa dostali a koľko priestupkov voči Božím i ľudským prikázaniam sa dopúšťame. Vidíme, že v človeku niet skutočnej lásky k Pánu Bohu a preto jej niet ani voči blížnym. Ľudia sú unášaní vášňami a zlými žiadosťami a nedokážu ich sami prekonať. Aj dnes platí staré poznanie: ”Človek človeku vlkom”. Jedným slovom, my poznáme hriech a jeho zničujúcu silu, ktorej sa právom obávame. V našom zápase s hriechom a zlom nám však nepomáha ani hrozba Božieho súdu. Ľudia sa ho síce obávajú, niekedy aj desia, lebo cítia, že pred ním nemôžu neobstáť. Z vlastných síl nad hriechom nedokážeme víťaziť. Vtedy je šťastný každý, kto vie o pomoci a východisku z našej biedy. Je to poznanie Božej milosti a ospravedlnenie pre a skrze zásluhy Pána Ježiša. O tejto najväčšej milosti hovoria a zvestujú ju Vianoce. V dnešnom texte sa spomína “rozhojnená milosť”, ktorá je určená všetkému ľudu.
V Ježišovi Božia milosť zažiarila naplno ako svetlo slnka, ktoré po tmavej noci vyhupne spoza hôr. V tom je radosť Vianoc i dnes, že udalosť, ktorá sa stala pred dvetisíc rokmi, platí v plnosti a celosti aj nám. Preto si môžeme pripomenúť slová dnešného biblického textu: ”Veď všetko toto sa deje pre vás, aby rozhojnená milosť rozmnožila vďačnosť čím viacerých na slávu Božiu”.
Bratia a sestry v Pánovi!
Každý, kto prijíma túto veľkú milosť Božiu zjavenú v narodenom Pánovi Ježišovi, ten je Pánu Bohu zaviazaný úprimnou vďakou. V tomto duchu znejú aj slová nášho biblického textu: “Aby rozhojnená milosť rozmnožila vďačnosť čím viacerých na slávu Božiu”. Nie div, že betlehemská udalosť naplnila radosťou srdcia jednoduchých pastierov a neskôr aj mudrcov. O tejto radosti spievalo “rytierstvo nebeské” a volalo na slávu Bohu. O tejto radosti hovorila s nadšením už panna Mária i jej príbuzná Alžbeta a jej manžel, kňaz Zachariáš, spolu s ešte nenarodeným synom Jánom v matkinom živote. Zamyslime sa dnes, či je toto posolstvo pravdy a milosti dôvodom aj našej radosti, keď nanovo prežívame Vianoce. Alebo si myslíme, že je dôvodom vianočnej radosti to, čo pripravíme ako dary s darčeky my sami? Kiež by bola tým prvoradým dôvodom rozhojnená Božia milosť pre svet i pre nás a zaznieva z našich sŕdc úprimná oslava Otca nebeského a narodeného Pána.
2. Bratia a sestry v Pánovi!
V narodenom Spasiteľovi sa skutočne zjavila Božia milosť, ale tým sa ešte neodstránili zo sveta a z nášho života všetky ťažkosti, ktoré vyplývajú z ľudskej prirodzenosti, z našej hriešnosti a porušiteľnosti. Je to tak, ako keď cez deň svieti slnko, ale často ho zakryjú mračná. Svet je vtedy pochmúrny, chladný. Aj na nás doliehajú mnohé bolesti. Aj veriaci človek musí prechádzať krížovou cestou strádania, strát a nemocí. Niekedy musíme prenášať bremená súženia. Apoštol hovorí o tom, že “sa náš zovnútorný človek ruší”.
Niekomu sa môže zdať čudné, ba až nemiestne hovoriť o bremenách súženia na Vianoce. Prečo to všetko spomíname, keď sa svetu zvestuje vianočná radosť? Lenže nevidieť skutočnosť, aký je a ako žije aj dnešný svet a človek bolo by krátkozraké. Mnohí ľudia práve na Vianoce poznajú silu osamelosti, mnohé biedy, utrpenia, prežívajú straty a rozlúčky, ba i hrôzy vojny. Boží posol zvestuje a volá svet ku pokoju, ale nie všetci Pána oslavujú, nie všetci žijú v láske. Ani kresťania nie sú výnimkou. V tomto svete máme a musíme aj my “prechádzať cez mnohé súženia”. Ten, ktorý sa pre nás narodil a stal sa nám vo všetkom podobný ako pravý človek, okrem hriechu, vzal na seba ľudský hriech a jeho dôsledky. On sám bol položený do tvrdých drevených jaslí a pohľad na ne pripomína drevo kríža. Jeho cesta bola cestou utrpenia a kríža. Byť a žiť s Kristom Pánom znamená v tejto časnosti aj nesenie osobného kríža, ktorý však môžeme prenášať vo viere, že s Ním, víťazom nad smrťou “napokon s Ním vždycky zvíťazíme”.
K radosti kresťana patrí teda vedomie, že s narodeným Pánom môžeme obstáť aj v skúškach života, alebo zoči-voči každej zlej moci. Preto zjavenej Božej milosti v Ježišovi aj v životných ťažkostiach dôverujme. Len s Ježišom môžeme prekonávať pokušenia, len s Ním, ktorý nám otvoril nebesá, dokážeme prekonať každý strach a napokon aj hrôzu smrti a tešiť sa pravou, trvalou radosťou z toho, že s Ním dosiahneme aj večnú slávu neba. Amen
1.slávnosť vianočná – 74/2022 – Ľubomír Batka st.