Máriino amen na Božie konanie
Keď zrieme vierou dnes
ku výšinám,
ó, Kriste, Pane náš,
zjav sa i nám!
Pre lásku premnohú
označ nám úlohu
a veď nás ku Bohu,
veď k výšinám! Amen (M.R.)
L 1, 26 – 38:
“ Potom v šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta (27) k panne, zasnúbenej s mužom, ktorý sa menoval Jozef a bol z domu Dávidovho; panna sa volala Mária. (28) Keď anjel vošiel k nej, povedal: Buď pozdravená, milosťou obdarená, Pán s Tebou! /Blahoslavená medzi ženami!/ (29) Ona, zarazená jeho rečou, premýšľala, aký to pozdrav. (30) Ale anjel jej povedal: Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha. (31) Ajhľa, počneš, porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. (32) Bude veliký, Synom Najvyššieho sa bude volať, a Boh Mu dá trón Jeho otca Dávida. (33) Bude kraľovať nad domom Jákobovým naveky a Jeho kráľovstvu nebude konca. (34) A Mária povedala anjelovi: Ako sa to stane, veď ja neobcujem s mužom! (35) Odpovedal jej anjel a riekol: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho zatieni ťa; preto aj to, čo svätého narodí sa z teba, bude sa volať Syn Boží. (36) Hľa, Alžbeta, tvoja príbuzná, ktorú nazývali neplodnou, tiež počala v starobe a je už v šiestom mesiaci. (37) Lebo Bohu nič nebude nemožné. (38) Vtedy povedala Mária: Som služobnica Pánova, staň sa mi podľa tvojho slova! A anjel odišiel od nej.” Amen
Drahí bratia, milé sestry v Pánu!
“Boží vianočný svet je plný poslov a niektorí sú na ceste k tebe” – napísal hĺbavý kresťanský mysliteľ. Skúsme dnes, keď advent vrcholí, hľadať pravdivosť tejto myšlienky v našom vlastnom živote. Skúsme nájsť očami viery aj my takého Božieho posla, ktorý ide práve k nám. Pod našu strechu. Do nášho domu a azda aj ku mne osobne.
Neuspokojme sa s tým, že kedysi dávno takto konal Pán Boh, ale dnes už nie. Nemyslime si, že Pán Boh má iba jedného posla – toho, ktorý niekedy vkročil do galilejského mesta Nazareta a zavítal k panne z Dávidovho rodu, ktorá sa volala Mária. Nebuďme smutní z toho, že práve jej, jedinej vyvolenej spomedzi všetkých žien, blahoslavenej a požehnanej dal Boh svojho Syna. Dal Ho všetkým nám. Preto apoštolské slovo hovorí: “Opakujem, radujte sa!”. Pripravuje nás nanovo na prijatie radosti, ktorá bude všetkému ľudu.
Tak, ako bolo posolstvo o vtelení a narodení Ježiša, Syna Najvyššieho a súčasne potomka zo slávneho Dávidovho rodu radosťou pre predchádzajúce generácie,je dôvodom radosti i pre nás, pre naše deti, pre našich vnukov a pravnukov.
Štvrtou adventnou nedeľou vrcholí čas príprav na Vianoce a množstvo ľudí je presvedčených, že všetka vianočná radosť je v našich rukách, v našich možnostiach, v našej peňaženke, v našej vynaliezavosti a v našom nervóznom zhone a pachtení. Vianočná radosť má iný prameň a základ, ktorý nie je z nás.
Preto Pán Boh posiela svojich poslov i dnes do každého domu. Je jedno, či je to posol, ktorý má na sebe kamžu (luterák) alebo je to možno dieťa, ktoré si opakuje vianočný vinš, básničku, pieseň, koledu, alebo slová evanjelistu Lukáša. Možno je to posol televízny, možno ten, ktorý sa ná prihovoril z tlačeného slova Evanjelického posla, možno z nejakého iného textu, či obrázku. Môže to byť posol v podobe suseda, alebo človek, ktorý sa zachoval skutočne ľudsky ku nám, alebo nášmu blížnemu, keď to potreboval. Alebo je to niekto, kto sa povzbudivo na nás pozrel a usmial, bez závisti a zloby.
Ak nás prenikne pocit novej skúsenosti lásky a pomoci, bratstva, pravdy, čestnosti, či dokonca zmeny správania nášho blížneho, môže to byť ten posol, ktorý obráti náš zrak na Toho, ktorý koná vždy znovu tak, že nás obdarováva svojou milosťou. Ježiš bol Darom milosti nielen pre Máriu a pre jej osobný život. Ježiš a jeho kráľovstvo, ktorému “nebude konca” je tu stále pre každého. Bol nezaslúženým darom pre Jeho matku Máriu, ale aj pre jej príbuznú Alžbetu. Bol darom pre Zachariáša, ale aj pre ešte nenarodeného Jána Krstiteľa. Aj on sa totiž ”radostne pohol” pod srdcom svojej matky Alžbety, keď prišla do ich domu Mária s Ježiškom pod srdcom i v srdci, ako Boží posol.
Na začiatku je to vždy Pán Boh, ktorý koná,ktorý pripravuj Dar nevýslovnej ceny – spásu a záchranu v Ježišovi každému. To nám hovorí evanjelium. Ale potom tento Dar z neba musí človek prijať, musí Ho uchopiť vierou. Musí sa odvážiť veriť, že je to dar aj pre mňa, takého aký som teraz. Človek sa nemusí zmeniť, aby ten Dar mohol prijať, vziať do svojich, či lepšie – do svojho srdca. Ale keď Ho človek príjme, potom sa mení a zmení. On sám to urobí. Spôsobí tú neraz vytúženú zmenu v nás a s nami.
Prirodzene, prijatie toho Daru musí byť skutočné. Nie formálne, ani “strojené”, alebo “hrané” a “nafilmované”. Ani nie iba “naučené”, ale – normálne a úprimné. A to všetko napriek tomu, či práve preto, že ide vždy znovu o prijatie Ducha Svätého a o to, že človeka sa jemne dotkne a “zatieni ho moc Najvyššieho”.
Bratia a sestry!
Toto sa učíme dnes od Márie, matky Pána Ježiša a vzoru každého veriaceho kresťana. “Viera je z počúvania”, hovorí apoštol Pavol. Mária počúvala Božie slovo pozorne, premýšľala nad počutým slovom a konci toho je – viera. Nie akýsi neurčitý “pocit”, nie akési “tušenie čohosi”, ale viera a pohyb, smerujúci k činu. Viera je prijatie obdarovania a Mária povedala: “Som služobnica Pánova, staň sa mi podľa tvojho slova”. To je pravá a skutočná viera v Krista. To je jediná viera, ktorá prijíma to, čo Pán Boh ponúka. A to je hodné nasledovania aj z našej strany.
Bratia a sestry!
Aj keď sme v závere svedectva evanjelistu počuli, že “anjel”, posol Boží, “odišiel od nej”, neodišla od Márie viera a radosť. Neodišla ani ochota podeliť sa so svojou radosťou s Alžbetou, hoci bolo potrebné vynaložiť úsilie a námahu, aby sa dostala do Judska, kde jej príbuzná žila. Tu ukázala, že z jej viery vychádzala celkom spontánna, prirodzená a hlboká chvála a oslava Pána Boha.
Vtedy povedal Mária: “Velebí moja duša Pána”…
Martin Luther bol unesený týmto chválospevom a vďakyvzdaním Márie. Hodnotil ho veľmi vysoko. Učil sa z neho a inšpiroval sa z neho. Možno by niekto povedal: Ale veď nič také zvláštne nepovedala! Iba zopakovala a zaspievala rôzne verše žalmov a citáty zo SZ. To, čo sa iste naučila na náboženstve v nazaretskej synagóge tak, ako každé iné izraelské dieťa.
Bratia a sestry!
O to práve ide. My sa tiež už všeličo naučili z Písma: zo žalmov, niečo z prorokov a niečo z vyučujúcich kníh atď. A aj nám sa tie výroky, citáty, osobné vyznania a chválospevy môžu stať našimi vlastnými chválospevmi, keď Boží dar príjmeme s plnou dôverou. Kiež by zaznelo už dnes v našich ústach a srdciach naše amen na Božie konanie a skrze nás aj v srdciach a ústach našich blízkych a v našich rodinách.
“Boží vianočný svet je plný poslov”…povedal hĺbavý mysliteľ- a my môžeme dodať, že sa nimi môžeme a máme stať aj my. Možno preto prežijeme niečo nečakané, ale príjemné, blažené a radostné, keď niekto z nášho okolia aj pre naše posolstvo a vernosť evanjeliu začne spievať starý vianočný chorál, alebo pieseň a chválospev, ktorý bude znieť nielen na Štedrý večer a cez Vianoce, ale aj po nich. Ak sa tak stane, bude pokračovať tento slávospev aj potom, keď náš hlas tu na zemi doznie v tichom móle a zamĺkne, pretože bude trvalo znieť v nebesiach v spoločenstve mnohých verných a s anjelskými zástupami pred trónom Najvyššieho. Amen
4.adventná nedeľa — Myjava 22 — Ľubomír Batka st.