Spoločenstvo, ktoré je večné
Smrť – za hriech odplata
Boh cnosti odmení.
Raz zasľúbil nám raj
a viac to nezmení.
V slepote nevidíš
jas otvorených brán,
nebesá dokorán.
Prehliadni! Uvidíš. Amen (M.R.)
J 17, 22 – 26:
“A slávu, ktorú si Ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako my jedno sme . (23) Ja v nich a Ty vo mne, aby boli dokonale jedno, aby svet poznal, že si ma Ty poslal a miloval si ich, ako si mňa miloval. (24) Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou, kde som ja, a videli moju slávu, ktorú si mi dal, pretože si ma miloval ešte pred založením sveta. (25) Spravodlivý Otče,, svet Ťa nepoznal, ale ja som Ťa poznal, a títo poznali, že si ma Ty poslal. (26) Oznámil som im Tvoje meno a ešte oznámim, aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich, a ja aby som bol v nich.” Amen
Bratia a sestry v Pánovi!
Opäť svätíme spoločne Pamiatku zosnulých. Myslíme na našich drahých, ktorí tu s nami žili a ktorí nás predišli bránou smrti do večnosti.
Ako najlepšie zasvätiť ich pamiatku? Uspokojíme sa s cestou na cintorín k ich hrobom? Uspokojíme sa s kyticami chryzantém? So zapálenou sviečkou? S tichým nostalgickým spomínaním a pripomínaním si ich života a skutkov lásky?
Nepochybne, to všetko je vhodné urobiť. To všetko patrí ku dňu Pamiatky zosnulých. Netreba sa brániť ani ľudským citom, ak sa nám objaví nad hrobom blízkych vďačná slza.
Ale netreba sa báť ani zložiť ruky k modlitbe a k prosbe, ako ju vyspieval aj náš nábožný pevec: “A Boh daj vám slávu večnú”.
Ako veriaci kresťania pre hlbšie prežívanie spomienok na zosnulých však môžeme urobiť ešte viac.
Môžeme sa v odvahe viery zamyslieť nad skutočnosťou smrti všetkých ľudí, i nás samotných. Moderný básnik v prvej polovici 20.storočia (Jiří Volker) napísal verš: “Smrt není zlá…To, co je těžké, to umírání je”. Zrejme tie slová napísal pod ťarchou skutočnosti, že zomieral v mladom veku, keď si jeho rovesníci užívali život plnými dúškami.
My kresťania však vieme a hovoríme, že smrť je zlá. Smrť znamená totiž narušenie spoločenstva. Smrť ruší a ničí spoločenstvo medzi ľuďmi. Napríklad spoločenstvo manželské, keď sa dvaja stali jedným telom a jedným srdcom. Ako by nebolelo to, keď v manželskom partnerovi odchádza časť nášho tela a srdca? Ako by nebolela smrť dieťaťa matku, ktorá ho zrodila? Ako by nebolo zlo, ak odchádza sestra, brat, dobrý priateľ, alebo člen rodiny? Človek bol stvorený pre spoločenstvo a túži po spoločenstve lásky a smrť ho ničí.
K nášmu vierovyznaniu však patrí aj veta: ” Verím v spoločenstvo svätých”. To je spoločenstvo ľudí duchovne blízkych, ktoré tvorí a udržuje Boh v Kristu skrze Ducha Svätého. My si aj v tento deň chceme zvlášť pripomenúť toto naše duchovné spoločenstvo s Otcom a Kristom, Pánom.
Pripomenutím a prežívaním tohoto spoločenstva môžeme prijať nový pohľad na spoločenstvo, ktoré smrť na čas narušuje, ale zničiť ho úplne nemôže. Spoločenstvo s Pánom Ježišom Kristom je totiž tak jedinečné a silné, že ho ani časná smrť nemôže pretrhnúť.
Tento dar, svoje spoločenstvo a spojenie nám ponúka Pán Ježiš vždy nanovo. On sám v nebi aj prosí za nás, aby sme mali účasť na Jeho živote i na Jeho sláve. Aby sme boli jedno s Ním. Aby On bol v nás a aby sme boli dokonale jedno s Ním, ako je On sám v dokonalom spoločenstve a jednote so svojím Otcom. Ide o spoločenstvo lásky. Jeho podstatou je láska Boha Otca k Synovi v moci Ducha Svätého.
Pán Ježiš ukázal, že chce, aby sme aj my mali účasť na tejto Božej láske a tak aj na Božej a Kristovej sláve. To sa aj deje tam, kde človek poznáva a prijíma Ježiša Krista ako Spasiteľa, ktorý prišiel od Otca, ktorý Ho poslal. Svojím menom Ježiš = Jošuach, oznámil nám Božie meno: Hospodin je spása.
Bratia a sestry!
Toto spoločenstvo s Kristom nie je spoločenstvom, ktoré môžeme zažiť iba po smrti. My už dnes, v Pánovom slove a vo sviatostiach máme účasť na Pánovom živote a spoločenstve. Takto je Pán v nás a s nami, ktorí žijeme na tejto strane života. Súčasne dáva a umožňuje svoje spoločenstvo všetkým, ktorí sú s Ním spojení vierou. O to prosil vo svoje veľkňazskej modlitbe: ”Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou, kde som ja a videli moju slávu, ktorú si mi dal…”.(v.25).
Aj naši zosnulí, ktorí žili s Pánom sú živí v Ňom a s Ním. Sú v Jeho sláve, v Božích rukách a v príbytkoch nie rukou postavených. Pokiaľ ide o naše ľudské telá, telá pochovaných, alebo spopolnených, aj o nich platí sľub nášho Pána: ”Ajhľa, nové činím všetko”. Na Pánov sľub ako spoločenstvo veriacich odpovedáme s vierou: “Verím v tela z mŕtvych vzkriesenie a v život večný! Amen!”
Bratia a sestry!
Smrť znemožňuje spoločenstvo s našimi zosnulými, ale neruší spoločenstvo s Kristom, Pánom. On je podľa svojho sľubu s nami po všetky dni, až do konca vekov. S Ním sú aj naši zosnulí a tak sme v Kristu, Jeho láskou spojení navzájom. Myslime na to, keď stojíme nad hrobmi našich drahých. Potešme sa aj dnes zasľúbeniami nášho Pána. Tejto nehynúcej nádeji sa držme, keď ústami vyznávame: ”Verím v spoločenstvo svätých”. Toto spoločenstvo nemôže smrť zničiť.
Prijímajme ho, keď nám je zvestované evanjelium a keď prijímame pri Pánovom stole pravé telo a pravú krv Krista Pána.
V tomto spojení s Kristom máme aj trvalé a večné spoločenstvo s tými, ktorí nás do večnosti predišli.
Pamätajme, že raz s Pánom spolu budeme v novom tele všetci, v plnej radosti a v sláve nášho Boha, Otca, Syna i Ducha Svätého. Amen
Pamiatka zosnulých – Myjava 2022 – Mgr. Ľubomír Batka st.