Zavrhnutie Izraela je dočasné
R 11, 25 – 32:
“Lebo aby ste si nenamýšľali, bratia, nechcem, aby ste neznali tajomstvo; že čiastka Izraela stala sa zatvrdilou dovtedy, dokiaľ nevojde plnosť pohanov.(26) A tak celý Izrael bude spasený, ako je napísané: Príde zo Siona vysloboditeľ, odvráti bezbožnosť od Jákoba; (27) a to bude moja zmluva s nimi, keď im snímem hriechy. (28) Podľa evanjelia sú síce nepriatelia pre vás, ale podľa vyvolenia sú milovaní – pre otcov. (29) Lebo Boh neľutuje dary milosti a povolanie. (30) Ako ste totiž vy kedysi neposlúchali Boha a teraz dostalo sa vám milosrdenstva pre ich neposlušnosť, (31) tak aj oni teraz neuposlúchli, aby pre milosrdenstvo, ktoré sa vám stalo, aj im dostalo sa teraz milosrdenstva. (32) lebo zavrel Boh všetkých pod neposlušnosť, aby sa nad všetkými zmiloval”. Amen
Naša cirkev sa z roka na rok vracia k udalosti z roku 70 po Kristu, totiž k zničeniu mesta Jeruzalema, k zničeniu jeruzalemského chrámu a k zdecimovaniu izraelského národa vojskami rímskeho cisára Vespasiana a jeho syna Títa. Stalo sa to po neúspešnom židovskom povstaní, ktoré skončilo národnou tragédiou. Tieto udalosti sú trvalým výkričníkom a upozornením na to, čo znamená odvrátenie Božej tváre od národa, ktorý sa sám odvráti od od Božieho konania v Kristu.
Možno sa v duchu pýtať, či nie sú v dejinách sveta aj iné, možno ešte väčšie katastrofy, ako táto spomínaná. Isteže sa dajú nájsť aj iné, aleje tu jeden fakt, ktorý nemožno obísť, ani prehliadnuť. Tieto udalosti boli totiž jasne predpovedané samotným Pánom Ježišom Kristom a majú priamy vzťah s myslením a konaním ľudu Božieho SZ vo vzťahu k Ježišovi Kristovi. Išlo o údel tých, ktorí či už osobne, alebo stotožnením sa s väčšinovou mienkou volali pred Pilátom: “Krv Jeho na nás a na naše deti… -preč s Ním – Ukrižuj Ho!”
Známy je plač Pána Ježiša nad Jeruzalemom, keď povedal:
“Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli posielaní k tebe. Koľko raz som chcel zhromaždiť tvoje dietky, ako si zhrormažďuje sliepka kuriatka pod krídla a nechceli ste. Ajhľa, zanecháva sa vám dom váš pustý”. Iné známe slovo Pána Ježiša o Jeruzaleme je predpoveď, “ že ho jeho nepriatelia oboženú valom a obkľúčia a zrovnajú ho so zemou, takže neostane z neho kameňa na kameni, pretože mesto nepoznalo času svojho navštítenia.”
Tieto udalosti teda majú priamy súvis s osobou, dielom a slovom Ježiša Krista. Sú Jeho prorockým slovom o zničení mesta a chrámu, na ktorý sa veľmi Izrael spoliehal. Ak sa tieto udalosti stali a naplnili presne podľa slova Kristovho, sú dôkazom toho, čo znamená a čo prináša nevera a zatvrdilosť proti Božiemu Synovi a dôsledok vlastnej kliatby: “Krv jeho na nás a na naše dietky”.
Napriek tomuto všetkému, napriek ľudskej zatvrdilosti, zrade Ježiša a Jeho zavrhnutiu, trvá však nad týmto svetom Božia milosť a vernosť.
Božie tresty neobchádzali vyvolený Boží ľud ani predtým. Známe je najmä egyptské a babylonské otroctvo.Súčasne však platí aj zvesť prorokov a jej naplneie o záchrane zvyšku Izraela, ako základe nového Izraela, ktorý bol, je a zostáva Božím ľudom práve pre Božiu vernosť. Pre skutočnosť, že Pán Boh neľutuje dary milosti a neruší zasľúbenia raz dané.
Apoštol Pavel pripomína kresťanom z pohanstva, aby si falošne nenamýšľali o sebe, že vzťah Boha k človeku a k pohanským národom je niečím, čo nepodlieha tým istým Božím pravidlám a Božím zámerom, ako je Boží zámer a cesta s národom izraelským. Ide o názor, že Božie vyvolenie je niečo, čo človek nemôže stratiť, niečo, čo robí človeka imúnnym pred hriechom a pred stratou požehnania vtedy, keď si počína neverne.
Všimnime s teda slovo o Božej milosti a vernosti voči židom, voči pohanom a voči nám!
1. Apoštolské slovo hovorí: “Lebo aby ste si nenamýšľali bratia, nechcem, aby ste neznali tajomstvo, že čiastka Izraela stala sa zatrvrdilou dokiaľ nevojde plnosť pohanov.“
Tieto slová ukazujú na dôležitú vec. Že zatvrdilosť Izraela voči Božiemu Synovi a Spasiteľovi nie je definitívne a trvalé. Bude znamením konca vekov, že Izrael sa napokon obráti k viere v Pána Ježiša Krista a tak bude spasený. Udeje sa tak vtedy, keď vojde do kráľovstva Božieho plnosť pohanov, čiže tých, ktorí sa stali Božími deťmi a vyvolenými Božími z pohanstva. “Lebo Boh neľutuje svoje dary zasľúbenia”. Napriek zavrhnutiu svojho Syna Ježiša Krista On miluje aj Izaelcov a dáva im čas na pokánie a možnosť obrátenia sa pre otcov viery: Abraháma Izáka a Jákoba a pre prorokov, ktorých povolal k službe a ktorí verne zvestovali Jeho slovo, z ktorého aj my (pôvodom pohania) môžeme prísť k poznaniu pravdy a tak ku spáse.
Chápať Izrael, ako ľud zavrhnuý raz navždy nie je teda správne a milosť Božia je aj jemu ponúknutá, rovnako ako všetkým ostatným národom. Tí, čo sa stali kresťanmi z pohanstva, alebo čo sa nimi stávajú dnes, sú zachránení a spasení rovnako iba z milosti Božej, skrze dary Ducha Svätého ktorý dáva vieru ako a kedy sám chce a to v slove a sviatostiach. Ak sa však bývalý pohan odvráti od Božej lásky a od Ježiša Krista a stáva sa podobne ako žid neverným, stráca zasľúbenie o vykúpení a spasení.
2. Množstvo spohanštelých kresťanov nie je na tom vo vzťahu k spáse a večnému životu s Kristom inak, ako ktoríkoľvek neverní z Izraela!
Pre neposlušnosť židov, obrátil Pán Boh ponuku milosti k pohanom a táto ponuka trvá dodnes. Kresťanská cirkev je poverená misiou a nesením posolstva evanjelia, lebo ide o ponuku milosti naozaj všetkým ľudom bez rozdielu.
3. Aj neposlušnosť a nekajúcnosť tých, ktorí prijali Krst svätý a odvrátili sa v nevere od Pána, je pod tým istým Božím súdom ako to vidíme pri ľude SZ. Preto je dôležité pokánie aj pre nás a pre každého pokrsteného. Každý nový deň je milosťou, je ponukou Božieho milosrdenstva a možnosťou ďakovať Pánu Bohu za požehnanie, za dar života časného i za dar života večného. Spoliehanie sa na vyvolenie v Krste svätom, ak nežijeme v jeho duchu, ak program Krstu svätého neplníme a pripodobníme sa tomuto svetu je falošnou nádejou a istotou, ako sa to ukázalo aj pri vyvolení židov a ich povrchnom spoliehaní sa na obriezku a formálnu zbožnosť.
Bratia a sestry v Pánovi!
Preto je pre nás dôležité slovo evanjelia počuť, prijať a dôverovať mu. Prijímať Krista v slove, ale aj v sviatosti, ktorú pre nás ustanovil, aby bol s nami a v nás a my s Ním časne i večne.
Aj dnes je tu stôl milosti ponúknutý a pripravený a s ním aj dary Ježiša Krista. Jeho odpustenie hriechov, dar požehnania a rastu vo viere, nádeji a láske. Využime tento deň, túto príležitosť a poznajme čas svojho navštívevenia Pánom, ktorý chce byť uprostred nás a s nami, aby sa zmiloval a zachoval nás v zmluve milosti naveky vekov! Amen.
10.nedeľa po Svätej Trojici – Kajúca (22/10) – Mgr. Ľubomír Batka st.