Poznáme Ježiša?
Znať Teba, Bože, túžba naša,
a počuť pravdy Tvojej hlas,
adventu tohto tichý čas, –
Ó, nech sa Duch Tvoj nad nás vznáša
a srdcia naše posvätí…
Príjm, Pane, duše našich obetí! Amen (M.R.)
J 14, 7 – 10:
“Keby ste ma boli poznali, boli by ste znali aj môjho Otca. Ale odteraz Ho už znáte a videli ste Ho. (8) Povedal Mu Filip: Pane, ukáž nám Otca, a postačí nám, to.(9) Ježiš mu riekol: Taký dlhý čas som s vami a nepoznal si ma, Filip? Kto mňa videl, videl Otca. – Akože môžeš hovoriť: Ukáž nám Otca? (10) Či neveríš, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám od seba, ale Otec, ktorý je vo mne, koná svoje skutky”. Amen
Milí priatelia, bratia a sestry, milé deti!
Už ste napísali a poslali list Ježiškovi? – Čože, vy neviete na akú adresu list zaslať? Je to jednoduché: Stačí na list nalepiť známku a poslať na adresu: päť deviatok (999 99) JEŽIŠKO. Aspoň podľa reklamy Slovenskej pošty, ktorá už vyše dvadsať rokov oslovuje svojich klientov a najmä deti s touto výzvou a sľubuje splnenie ich túžob…
Je to samozrejme jeden z prejavov skomercionalizovaných vianočných sviatkov ku ktorým sme vykročili. Prejav reklamy, ktorá sa nezastaví pred ničím. Na jej “všadeprítomnosť” sme si už pomaly zvykli a vnímame ju ako prejav našej (ne)kultúry. Mnohí si azda myslia, že dokonca kultúry na výsosť kresťanskej, veď písať Ježiškovi nie je predsa hriech. Nechcem tvrdiť, že je to “nechutné”,( hoci to nechutné je), ale ako kresťania by sme mali meno Ježiš, ktoré znamená Hospodin je spása používať zodpovedne a uvážlivo.
Ak chceme našim deťom povedať niečo o Ježišovi ako Darcovi dobrých darov, bude lepšie, ak im povieme niečo o nebeskom telefóne, totiž o modlitbe a rýchlom spojení s Ježišom, ktorý nás vždy ochotne vypočuje a nám aj primeraným spôsobom odpovie.
Bolo by skvelé, ak by všetci rodičia využili tento čas a svojim deťom o Ježišovi (Ježiškovi) povedali aj niečo viac. Napríklad o Jeho vtelení a aj narodení, aby pochopili, že Vianoce sú oslavou narodeného Pána Ježiša, Syna Božieho a nášho Záchrancu. Veľa možností ponúka adventný čas otcom a matkám, aby vo svojich rodinách splnili svoju kňazskú, prorockú a kráľovskú úlohu. Aj my farári(ky), budeme tak veľmi potešení a povzbudení v ďalšom vyučovaní a kázaní Božieho slova v cirkevných zboroch, tým viac, že nemáme v súčasnosti priamy kontakt.
V konečnom dôsledku môžeme nielen deťom, ale všetkým pripomenúť, že Ježiš nám priniesol a prináša denne veľa potrebných a dôležitých darov, viac, ako by si možno niekto dokázal predstaviť. Tam, kde častejšie spievame slovami našej nábožnej piesne:
“Nuž, Bohu ďakujme,
srdečným spevom všetci,
veď On nám každý deň,
potrebné dáva veci,
On od narodenia
bol s nami, chránil nás,
otcovsky zachoval z milosti doteraz” (ESP 350, 1)
Keď teda každý deň všetky potrebné veci pre náš život očakávame a prijímame od nebeského Otca a tak aj od Pána Ježiša, niet dôvodu myslieť si, že by nás nechcel potešiť darmi lásky, pokoja, porozumenia, priateľstva a dobrej vôle práve na Vianoce a v deň i večer, ktorý voláme: “Štedrý”.
Nikoho iného na Vianoce nevítame, neočakávame v našich rodinách, pri našich slávnostných stoloch ako práve pre nás a nám narodeného Pána, ktorý chce, aby bol prijatý a vítaný medzi nami. Preto sa vždy nanovo svojej cirkvi i každému človeku prihovára: ”Ajhľa, stojím pri dverách a klopem…”. (Zj 3, 20) Ak nechceme, aby sa Ježiš stal reklamnou figúrkou podobnej Santa Clausovi, alebo Dedovi Mrázovi s batôžkom na pleci, poznajme a poznávajme Ho vždy nanovo. Vždy lepšie počúvajme Jeho slovo, vždy hlbšie poznávajme Jeho moc a pomoc, vždy pokornejšie a radostnejšie sa tešme z Jeho darov milosti, ktoré nám dáva a ponúka.
Preto sa ešte raz pýtajme, ako poznávame a prijímame my, v meno Kristovo pokrstení a za Božie deti uznaní skrze Ježiša Krista? Ako o Ňom hovoríme? Ako svedčíme o Ňom, keď prichádza vzácny a príhodný čas duchovného stíšenia, čas, ktorý je nám darovaný k tomu, aby sme mohli byť viac a častejšie spolu ako inokedy? Bolo by vážnou chybou dopustiť, aby Ježiško zostal pre naše deti a vnúčatá reklamnou figúrkou z letáčika, na ktorého máme myslieť a na Jeho lásku pamätať iba raz v roku.
Milí priatelia,
iste si vieme predstaviť smútok v hlase samotného Pána Ježiša, ktorý povedal učeníkovi Filipovi: “ Taký dlhý čas som s vami a nepoznal si ma Filip? Kto mňa videl, videl Otca”. Ani ostatní učeníci neboli na tom v poznaní Ježiša, ako Pána oveľa lepšie, keďže všetkým Ježiš privolával: “Keby ste ma boli poznali, boli by ste znali aj môjho Otca”.
Z týchto slov Pána Ježiša je zrejmé, že je dôležité poznávať Ho dobre a hlbšie, ako Ho pozná tento svet, ktorý si Ježiša všíma, zriedka kedy, ak vôbec. Svet, ktorý je v poznávaní Ježiša povrchný a svoju múdrosť považuje za vrchol poznania, vzdelania a múdrosti. Pán Ježiš vie, že nie všetci ľudia Ho videli priamo, nie všetci Ho počuli hovorť, nie všetci sa Ho mohli rukami dotýkať. Preto hovorí o význame svojho slova, ktoré môže z Písma svätého počuť každý, práve tak ako počuť o Jeho skutkoch moci a pomoci. Ježišove slová boli vždy spojené so skutkami a Jeho skutky boli a sú mocným oslovením ľudí.
On sám o svom slove Filipovi a ostatným učeníkom povedal: “Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám od seba, ale Otec, ktorý je vo mne, koná svoje skutky”. Preto je Pán Ježiš najdokonalejším vyjavením Pána Boha, nielen svojej osoby, ale aj otca Stvoriteľa a Ducha Svätého, Posvätiteľa sveta i nášho Posvätiteľa.
Aj kresťanská cirkev dnes nemôže inak, len zvestovať evanjelium Kristovo a tak prinášať poznanie a pravdu o milostivom Pánu Bohu zjavenom v Ježišovi.
Preto v adventnom čase, na začiatku nového cirkevného roku máme nanovo hovoriť, nanovo svedčiť a vítať Toho, ktorý prišiel od Otca a ktorý je jednej podstaty s Otcom a tak ukázaním a predstavním lásky, milosti a spásy nášho Otca, ktorý je v nebesiach. Chceme Mu nanovo otvoriť brány srdca, ako nás k tomu vyzývajú naše pôsobivé adventné piesne, ktoré ako vieme sú vlastne modlitbami cirkvi.
“Raduje sa dcéra Sionská
a plesaj, duša kresťanská,
prichádza k tebe vzácny Hosť,
a dobrých darov nesie dosť.
So zástupmi Ho nasleduj,
slávneho Kráľa zvelebuj,
oddane si Ho privítaj,
v srdci mu miesto prichystaj! (ESP 23, 1)
Otvorme mu teda dvere sŕdc, aby vošiel k nám ako Darca spásy. Ako Darca v daroch bohatý – nie iba nosič drobných darčekov, či luxusného tovaru. Aby z Jeho hlasu neznel aj na našu adresu smútok adresovaný Filipovi a ostatným učeníkom. Nepremárnime ten čas, ani čas sviatkov, ktoré sa rýchlo priblížia.
Mnoho ľudí si myslí, že stačí pozanie Boha Otca z prírody, ktorá nás obklopuje, totiž z jeho stvoriteľského diela. Nepopierame, že v kráse a harmónii prírody vidíme list Boží, písaný Božou rukou. Ale tak málo si ľudia vážia prírodu a to, čo ako dobré dala nám Božia milosť. Často pripisujú väčší význam svojej moci a svojim skutkom, hoci sú neraz deštrukčné a život ničiace.
Filozof Emanuel Kant napísal známe vyznanie: ” Dve veci ma napĺňajú úžasom. Hviezdnaté nebo nado mnou a mravný zákon vo mne”. Žiaľ, dnešný človek nevie žasnúť ani nad hviezdnatým nebom nad sebou, ani nad mravným zákonom v sebe, pretože svedomie má často uspaté, alebo dokonca prevrátené.
James Irwin, člen prvej expedície Apola 15 na mesačnom povrchu s pohnutím citoval myšlienky 121 žalmu pri pohľade, ktorý sa mu naskytol na Zem, ako modrú planétu na čiernom samätovom pozadí a na hory Zeme zaliate slnečným svitom.
Nad všettkým ľudským videním a poznaním vyniká však slovo Božieho anjela, ktorý povedal panne Márii v Nazarete: “ Ajhľa, počneš a porodíš Syna a dáš mu meno Ježiš” -…”lebo Bohu nič nebude nemožné”. V Ježišovom slávnom vtelení, v ktorom sa ponížil a priblížil k nám hriešnym vidíme a poznávame Boží záujem o nás, hriešnych ľudí, ktorých Ježiš ako dobrý Pastier hľadá a zachraňuje. Jeho narodenie v špinavej maštali, spočinutie v chudobných plienkach a v drevených jasliach – ukazuje, kam až pôjde a zájde Ježiš pre naše dobro, pre naše spasenie. Totiž, až na drevo kríža, až do brán smrti a k zosnulým – aby všetkým daroval a ponúkol nový život, v podobe účasti na Jeho večnom živote.
V tieto Jeho slová a súčasne skutky aj my verme bez pochybovania. Poznávajme v tomto adventnom čase Dar nebies, v ktorom môžeme dosiahnúť odpustenie hriechov, plnú milosť a napokon i večný život. Amen
Advetná nedeľa (02) CZ Myjava 2021 Mgr. Ľubomír Batka st.