„Lebo zjavila sa milosť Božia, spásonosná všetkým ľuďom, vychovávajúca nás, aby sme sa odriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a mierne, spravodlivo a pobožne žili na tomto svete, očakávajúc blahoslavenú nádej a zjavenie slávy nášho veľkého Boha a Spasiteľa Krista Ježiša.“ Tit 2, 11-13
Aká žalosť, musím vidieť
skazu ľudu svojho!
Aká bolesť! No, kto všíma
zármutku si môjho?
Pre môj ľud svetla niet;
nechce Ho, ľúbi svet!
Dňom, nocou ho oplakávam,
ach, že je tak zmámený.
Mládež Jeho leží zbitá
a Sion je zrumený!
Pre môj ľud svetla niet;
nechce Ho, ľúbi svet!
S týmto úryvkom básne „Niet svetla“ od Ernsta Gebhardta sa dá len súhlasiť. Mnohí Ho (Svetlo) nepoznajú, nežijú s Ním, nepočítajú s Ním vo svojom živote, milujú svet, tmu a diabla, majú Ho možno len pár dní ako dekoráciu. Nesmieme zabudnúť, že kde Boh koná veľké dielo, tam nebude chýbať diabol. Bolo to tak aj za čias Mojžiša, keď stál pred Faraónom a činil divy, činili ich tiež egyptskí mudrci. Keď Pán Ježiš účinkoval, zdalo sa akoby celé regimenty diablov zostúpilo na zem, a tiež vyznávali, že je Synom Božím. Ale On im nedopustil hovoriť. Keď Pavel a Sílas kázali vo Filipis, dievka s veštiacim duchom išla za nimi, volajúc:„Títo ľudia sú služobníkmi Boha najvyššieho, ktorí zvestujú nám cestu spasenia.“ A apoštol Pavel dobre poznamenáva, že i sám satan sa vie zmeniť v anjela svetla, keď chce zviesť, oklamať ľud Boží.
„Máme sa Pána Boha báť a Ho milovať, aby sme . . . a ďalej ako? Všetkým je nám to veľmi dobre známe, skúšaní sme boli na konfirmačných prípravách a aj dnešní mladí, keď sa pripravujú na konfirmáciu na otázku: čo to je, čo to znamená? rozbehnú sa, vykrikujú, ponáhľajú sa rýchlym krokom: máme sa Pána Boha báť a Ho milovať, aby sme . . . aby sme . . . a zostanú stáť. No a presne je to tak aj s terajšou vianočnou otázkou: čo to je? „Čo je človek, že naň pamätáš? A čo syn človečí, že sa ho ujímaš?“ Čo to je, že Boh nám svojho milého Syna dáva na naše spasenie? Čo to je, čo hlása Boží prorok Izaiáš: „Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný“. (Iz 9, 5) Čo to je, keď nám zvestujú anjeli a všetky nebeské mocnosti: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude radosťou pre všetkých ľudí, lebo v Dávidovom meste sa vám dnes narodil Spasiteľ, Kristus Pán?“ Čo to je, keď nám s milostivým dôrazom pripomína apoštol Pavel: „zjavila sa milosť Božia, spásonosná všetkým ľuďom“? Čo je to, čo všetko učinil a činí Boh k nášmu časnému a večnému spaseniu? Len samá číra dobrota a milosrdenstvo; nekonečná milosť a zľutovanie; večná Otcovská láska na naše vykúpenie.
Ak predkladáme tieto vianočné otázky Bohu, tak dostávame anjelskú odpoveď: „narodil sa vám dnes Spasiteľ“, alebo apoštolskú „zjavila sa milosť Božia, spásonosná všetkým ľuďom“, ale ak sa obrátime na nás ľudí, tak rýchlo bežíme s odpoveďou: „máme sa Pána Boha báť a Ho milovať.“
Potiaľto ide naša odpoveď ľahko, veď Boh pre seba nežiada nič, alebo veľmi málo; však v tom nie je láska Božia, aby sme Ho milovali my, ale že On miloval nás, ako nás napomína Ján: „My milujeme, lebo On nás miloval ako prvý.“ (1J 4,19) V našom vlastnom záujme sa máme báť Boha, ale nie pre strach, keď hrmí, keď nás trestá, keď nás navštevuje trápením, ale pre Jeho lásku a Jeho milosť, aby sme jej neboli zbavení.
Ale tieto vianočné otázky majú aj potešujúcu a vyučujúcu stránku. Pri tejto stránke života takto odpovedajme na otázku „aby sme“; nestojme, nerozmýšľajme, nepoľavujme, nezabúdajme tak ako obyčajne dietky pri skúške, ale čiňme a dokazujme to naše Vianočné: aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí; aby sme triezvo, spravodlivo a pobožne živí boli na tomto svete; aby sme očakávali nádej a budúcu slávu veľkého Boha a nášho Spasiteľa, Pána Ježiša. Lebo kde nájdeme lepší ideál? On opustil trón, položil sa do jasiel, odložil diadémy (Zj 19,12) aby tak spravil miesto pre tŕňovú korunu, zanechal nebo – ríšu večného blaha a zišiel do údolia sĺz a plaču, aby zobral na seba naše viny a ľudské bolesti, utíšil plač a zotrel všetky slzy, aby vyslobodzoval z osídiel satanových (Ž 91, 3)!
Požehnané sviatky narodenia Pána.
Pokoj Vám!!