Rogate – Modlite sa
Zač by sme prosili,
Ty dáš nám, Pane,
Keď vierou úprimnou
Srdce nám vzplanie.
Ó, vzhliadni na svoj ľud,
Veď ku pokoju – a niekdy prijmi nás,
Až príde onen čas,
Sám v náruč svoju. Amen (M.R.)
Mt 7, 7 – 11:
„Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené.() Lebo každý, kto prosí, dostane; a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené. (9) Alebo či je medzi vami človek, ktorý by dal svojmu synovi kameň, keď si prosí chleba? (10) A keď si prosí rybu, či mu podá hada? (11) Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať svojim dietkam dobré dary, o čo skôr dá dobré veci váš Otec nebeský tým, čo Ho prosia!“ Amen
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Témou piatej nedele po Veľkej noci ktorou v cirkvi ukončujeme poveľkonočné obdobie cirkevného roku, je modlitba v mene Kristovom. Modlitba v mene živého Pána je samozrejmým dôsledkom Jeho vzkriesenia, lebo je rozhovorom so živým a skutočným Pánom Bohom. O Ňom platí slovo apoštola Pavla, ktoré pripomenul Grékom v Aténach v chráme pomenovanom Neznámemu Bohu: „Toho, ktorého vy neznáte, ja zvestujem. – Lebo On nie je ďaleko od nikoho z nás, Ním žijeme, hýbeme sa a trváme“.
Modlitby k pohanským božstvám, aj keď boli okázalé a siahodlhé, nemohli fungovať z jedného dôvodu: ľudské modly, čiže božstvá vymyslené človekom, nie sú živé a nemôžu s človekom komunikovať. Preto nemôžu človeku ani pomáhať, ani škodiť a nemôžu dať ľuďom život. Pri všetkej úcte k pohanským nábožensvám, takéto modlitby nielen že nemôžu „fungovať“, ale sú bludnou cestou. Kresťan nemôže veriť v iných bohov okrem Trojjediného Boha: Otca, Syna a Ducha Svätého. Možno sa s pohanmi rozprávať, alebo diskutovať, ale nie modliť sa.
My spolu s apoštolom a celou kresťanskou cirkvou vyznávame: „Ale Kristus bol vzkriesený, prvotina z umretých“. Preto na záver obdobia ktoré pripomína Ježišovo vykonané vykupiteľské dielo na zemi, je dôležité si uvedomiť a pripomínať, že duchovné spojenie s Ním je možné a reálne, ako to zasľúbil svojím učeníkom:“ Ajhľa, ja som s vami, po všetky dni, až do konca sveta“.
Ani Ježišovo nanebovstúpenie nebolo a nie je prerušením duchovného spojenia s Ním. Toto spojenie nie je viazané na čas, alebo miesto, preto platí pravda a skúsenosť cirkvi, že „ modliť sa môžeme vždy, všade a na každom mieste“.
Aj obdobie pandémie s príslušnými obmedzeniami vrátane zatvorených kostolov má popri nepríjemných dopadoch a skúsenostiach jednu dôležitú skúsenosť, že samotné duchovné spojenie Pánom Bohom skrze Krista nemôže nikto a nič prerušiť , okrem ľudskej nevery. Nedôvera v Pánove zasľúbenia vedie k duchovnej ľahostajnosti, prípadne aj duchovnej smrti.
Bratia a sestry v Pánovi!
Tak ako v armáde a vo vojenstve platí, že „bez spojenia niet velenia“, rovnaká skúsenosť platí aj v živote cirkvi. Živým spojením s Pánom Bohom je práve modlitba v mene Kristovom. Preto sám Pán Ježiš pri rozlúčke s učeníkmi, keď ich pripravoval aj na svoj odchod z tohto sveta povedal: “ Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a vezmete, aby vaša radosť bola úplná“. ( J 16, 24)
Pán Ježiš nás k modlitbe nenúti, ale nás k nej pozýva a povzbudzuje. “Proste a dostanete,; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené“. Preto sa modlitba v mene Ježišovom stala pre veriacich „chlebom každodenným“. Niekto už dávno vyslovil myšlienku, že „modlitba je dýchaním duše“. – Tak ako je dýchanie základným prejavom a predpokladom života všetkého živého, tak je pre kresťana modlitba niečím samozrejmým. Kto sa prestane, alebo nechce modliť, kto preruší spojenie s Ježišom Kristom, prestane žiť v spoločenstve s Ním, upadá vo viere a postupne duchovne odumiera a hynie.
V „kázni na hore“ Pán Ježiš vyslovil akúsi „prvouku“ o modlitbe pre svojich nasledovníkov. V predchádzajúcej kapitole povedal dve upozornenia, ako sa Jeho nasledovníci modliť nemajú:
„Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí …sa modlievajú… aby ich ľudia videli; – Druhé varovanie od Pána znie:“ A keď sa modlíte, nehovorte mnoho ako pohania, ktorí sa domnievajú, že pre svoju mnohovravnosť budú vyslyšaní. Nebuďte im teda podobní. Veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv ako Ho prosíte“. (Mt 5, 5 – 8) K týmto napomenutiam pripojil Pán modlitbu o ktorej povedal: „Vy sa teda takto modlite: Otče náš, ktorý si v nebesiach…“. (Mt 5, 9 – 12)
Milí bratia a sestry!
Popri Otčenáši, tejto nesmierne duchovne bohatej modlitbe, smieme k Pánu Bohu hovoriť a prichádzať aj so svojimi vlastnými modlitbami a prosbami. Spomíname na prvom mieste práve prosby, ako základný prejav dôvery v milosť a lásku nášho Otca nebeského.
Samozrejme, že vieme aj o tom, že tam, kde je naša prosba vypočutá, máme Pánu Bohu aj ďakovať a potom Jeho meno oslavovať, chváliť a velebiť. Zo Žalmov poznáme a inšpirujeme sa v cirkvi k modlitbám, ktorých obsahom je aj vyznanie našich hriechov. Aj v dnešnom slove evanjelia pripomína Pán Ježiš, že nie sme vypočutí pre naše dobré srdce, alebo pre naše zásluhy, ale pre dobrotu nebeského Otca „Keď teda vy, hoci ste zlí“ – hovorí Ježiš – viete dávať svojim dietkam dobré dary, o čo skôr dá dobré veci váš Otec nebeský tým, čo ho prosia“.
Je dôležité, aby sme poznali dobrotu a Božej dobrote dôverovali. Ale tiež to, aby sme sa za našu dôveru nehanbili a prejavili ju z plnosti srdca. To je problém mnohých dnešných evanjelikov aj v našom prostredí. Starí otcovia sa nehanbili za svoje „tehličky“, ktoré v nedeľu niesli v pod pazuchou kráčajúc do kostola. Takto totiž nazývali posmešníci naše staré, objemné Kancionále…Prosme vždy aj za to, aby posmešníkov v našom okolí ubúdalo a bolo viac hrdých a povedomých evanjelikov, ktorí spievajú a modlia sa k Pánu Bohu skrze nášho Pána.
Príklad: V jednej nemocnici, na infekčnom oddelení sa stal nasledovný príbeh. Deti sú tam zatvorené na postieľkach, ktoré vyzerajú ako malé klietky, aby deti nebehali jedno k druhému. Medzi nimi ležal aj malý štvorročný chlapček. Bolo mu smutno za mamičkou a ockom a preto veľmi plakával. Pri návšteve mu mama povedala: „Neboj sa synček, ja budem s tebou. Vieš, že keď sa spolu modlievame, Ježiško je s nami ešte bližšie“. Sestrička, ktorá mala večer službu videla, ako si chlapča v nemocničnom pyžame večer kľaklo na postieľku a celý ten svoj žiaľ vyslovil v slovách:“ Ježiško, Ty vidíš, ako mi je smutno, ale ja Ťa prosím, aby som bol zdravý, lebo ja chcem ísť rýchlo k mamičke a oteckovi.“ Sestrička si iba utrela slzy, ktoré nevládala zadržať…Ale aj tam sa našiel posmievač, starší chlapec, ktorý povedal: „Pozrite, aký je sprostý, on sa modlí…“.
Bratia a sestry!
Možno sa mnohí boja podobného posmechu. V dnešnej liberálnej spoločnosti v ktorej žijeme, sa mnohí ľudia nehanbia kradnúť, klamať a dávať najavo rozličné ohavnosti, či perverznosti, ale s obľubou sa vysmievajú s viery a dôvernej modlitby veriacich.
Medzi verejnými činiteľmi u nás sa nájde dnes len niekoľko jednotlivcov, ktorí sa nehanbia prejaviť vieru a súcit s trpiacimi a vidíme, akým posmechom a útokomi sú vzápätí kolegami a novinármi napádaní! Na druhej strane sú médiami označovaní ako silné osobnosti rôzni korupčníci, posmievači a egoisti, ale aj pokrytci, ktorí vtedy, keď idú do volieb sa „hrajú na veriacich“, aby získali hlasy aj kresťanov, hoci nevedia ani Otčenáš, alebo nepoznajú Desatoro…
Preto aj nás Pán Ježiš povzbudzuje a vyzýva, aby sme neváhali vstupovať do vzťahu s Pánom Bohom skrze Jeho Syna a prosili Ho s dôverou o dobré dary, ktoré všetci potrebujeme. „Proste a dostanete; hľadajte a nájdete, klopte a bude vám otvorené. Lebo každý, kto prosí, dostane a kto hľadá, nájde a kto klope, bude mu otvorené“.
Dnešný postmoderný človek sa za prosbu k všemohúcemu Bohu a k Ježišovi Kristovi hanbí. Hovorí, že je to nedôstojné človeka. Pritom každý z nás musí prosiť, hľadať a klopať pri mnohých a rozličných dverách ľudí. Ľudia prosia o pomoc lekárov, lekár potrebuje roľníka a kvalitné potraviny, všetci potrebujeme prácu vedcov a robotníkov. Nikto nemôže povedať: Ja nikoho nepotrebujem. Nie vždy vedia ľudia slušne poprosiť, nie vždy vedia poďakovať.
To, čo je ešte zriedkavejším kvetom na lúke ľudských cností, je schopnosť poprosiť blížnych o odpustenie, ak pochybia, vedome, či nevedome. Ak sa k svojim previneniam priunajú, sú sú posmešne označení za “kajúcnikov” a nedôveryhodných ľudí. Popularitu získavajú skôr tí, čo sú hrubí a arogantní.
Prosby, ku ktorým nás Pán Ježiš povzbudzuje, nemusia byť iba prosbami o chlieb každodenný a o telesné dary, ale aj prosby o dary duchovné a morálne. Človek môže prichádzať k Pánu Bohu s rozličnými prosbami a prosiť o všetko, čo potrebuje.
Prosme najmä o to, čo nám chýba a čo nevieme získať inak, iba s Jeho mocou a pomocou. Prosba a vzťah k Pánu Bohu je základným vzťahom človeka, do ktorého bol človek stvorený.
Z tohoto vzťahu sa odvíjajú všetky ostatné ľudské vzťahy. Preto Božím darom milosti sú duchovné dary, ktoré potrebujeme, aby každý vzťah v ktorom žijeme, bol živý a dobrý. Pán Boh vie, čo potrebujeme, aby sme spokojne žili v rodine, v manželstve, v spoločnosti. Ako dobrý otec, aj On nám dáva vždy dobré dary.
Bratia a sestry!
V dnešnú nedeľu myslíme zvlášť na službu našich matiek v rodine. V súvise s modlitbou, nábožnou piesňou a dôverou k Pánu Bohu mi vždy prichádza na myseľ Kraskova báseň: Vesper dominicae (Nedeľný večer), v ktorej básnik s láskou a úctou myslí na svpoju matku ako príklad plnej dôvery k Pánu Bohu a lásky k synovi…Básnik sa za svoju zbožnú mamu nehanbil, lebo z jej dôvery plynula jej láska.
Na záver iba krátko pripomeniem, že Pán Boh na naše prosby odpovedá vždy. Nemusí, keďže je suverénny Pán, odpovedať tak, ako to chceme my, alebo ako si to my predstavujeme. Môže povedať: Áno, dieťa moje, ale aj – počkaj syn, dcéra moja. On vždy pozná najlepší čas a spôsob, ako odpovie, ak prosíme s vierou v Jeho Syna, nášho prímluvcu v nebesiach. Amen
5.nedeľa po Veľkej noci – Myjava 2021 – Mgr. Ľubomír Batka st.