Ježišov a náš pôst

                 Ježišov a náš pôst      

Pôst Tvoj na púšti, Kriste –

ó, daj nám tiež stáť v ňom,

nech našou skúškou v svete

 a naším víťazstvom.

Nech: chlieb, sláva, zlato

nám myseľ nezmetie,

lež za príkladom Tvojím

žijeme vo svete! Amen   (M.R.)

Mt 4, 1 – 11:

“ Potom Duch vyviedol  Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal (2) Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol. (3) Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu: Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! (4) On však povedal: napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích. (5) Nato pojal Ho diabol do svätého mesta, postavil Ho na okraj nástrešia chrámu (6) a povedal Mu: Ak si Syn Boží, zhoď sa, veď je napísané: Anjelom svojím prikáže o Tebe, a zachytia Ťa na ruky, aby si si nohu neurazil o kameň. (7) Ježiš mu povedal: Opäť je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! (8) A zase pojal Ho diabol naveľmi vysoký vrch, ukázal Mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu (9) a povedal MU: Toto všetko Ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať. (10) Tu mu povedal Ježiš: Odíď, satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu samému budeš slúžiť! (11) Vtedy Ho diabol opustil, a hľa, pristúpili anjeli a posluhovali Mu”. Amen

     Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!

     Čo hovorí slovo “pôst” nám, dnešným evanjelickým kresťanom?

Azda niekto v tomto myslí na nejaký typ redukčnej diety kvôli štíhlej línii. Známy je tiež význam tohoto slova ako synonyma pre slovo “hladovka”, korá je spôsobom protestu, alebo nátlaku pri presadzovaní nejakých požiadaviek jednotlivca, alebo skupiny ľudí. 

Ani jeden z týchto významov však nesúvisí s náboženským prejavom a životom ľudí. Tí starší si možno spomenunú na pokrmy, ktorým sa hovorilo: pôstne jedlá. Mladší a scestovanejší si spomenú skôr na návštevu nejakej arabskej krajiny, kde sa stretli s pôstnym mesiacom ramadánom a uvedomia si, že pre vyznavačom islamu ide o jeden z prejavov ich náboženstva. Na Brezovej pod Bradlom žil svojho času rím.kat pán dekan, ktorý rád navštevoval pohostinské zariadenia, kde pri pohári vínka s obľubou vyhlasoval: “Dneska je piatok, mäso sa nesmie jesť”! Dnes aj samotná RKC má iba dva pôstne dni v roku: popolcovú stredu a Veľký piatok.

      V našej evanjelickej cirkvi sa slovo “pôst” chápe ako spomienka na pobyt Pána Ježiša na púšti, kde sa postil 40 dní a nocí a kde trávil čas v modlitbe a v rozjímaní. Práve táto správa evanjelistu nás vedie k tomu, že o nasledujúcom období cirkevného roku hovoríme  ako o “pôstnej dobe”. My sami sa však sa nepostíme buď vôbec, alebo výnimočne len na Veľký piatok. Pôst nie je v našej cirkvi prikazovaný, ani nejako zvlášť odporúračaný ako prejav viery.

    Je však správne a dobre, ak za príkladom Ježiša Krista myslíme v tomto nastávajúcom čase viac na spoločenstvo s Pánom Bohom a využijeme ju ako prípravu na prípravu na sviatočné dni Veľkého týždňa a Veľkej noci. Preto: 

     S vďakou prijímajme duchovné hodnoty, na ktoré Pán Ježiš upozorňuje!

          1. duchovný chlieb bohato prijímajme  

          2. čo je od zlého odmietajme   

          3. Pánu Bohu sa klaňajme

   Milí bratia a sestry v Ježišovi Kristovi !

         Naši evanjelickí predkovia prežili v minulosti veľké skúšky , protivenstvá, ale aj hmotnú chudobu. Táto pramenila jednak z ľudskej chamtivosti a pýchy, keď tí, ktorí vládli, nikdy nemali dosť a roľnícke i mestské obyvateľstvo trpelo vysokými daňami, krutými vojnami, prírodnými pohromami, ale aj rôznymi chorobami. 

V skutočnosti podobné problémy poznávame aj dnes, i keď iste nie v takej bezbrehej forme a takom množstve ako ľudia niekedy v stredoveku, alebo počas prvej svetovej vojny a v povojnovom období. Nielen vojaci na frontoch trpeli a zomierli, ale aj ich rodiny, ženy a deti v zázemí a potom v čase španielskej chrípky. Samuel Zoch počas 1.svetovej vojny vydal pre vojakov na fronte modlitebnú brožúrku, v ktorej bola aj takáto modlitba dieťaťa vyjadrujúca všeobecnú biedu:

“Milý otče z neba! Prosím ponížene,

pozri – mama zase obrátená k stene

plače! Ja viem, prečo – vieš to aj Ty iste,

že nám otec musel  kamsi na bojište,

bez neho nám smutno – ani na pohrabe…

Preto prosím pekne – ja…ja dieťa slabé,

vráť nám ho vráť, aby mama nežialila!

Pohroz…predsa veľká – veľká Tvoja sila.

Mama vraví – keď chceš, skrotíš každú šiju

a ver, mrzko i len – keď sa chlapci bijú!

Povedz to tým veľkým, musí prestať zvada,

otca pustia domov – mama bude rada,

a ja ešte ako! dám mu i čo nemám,

veru si ho nikdy – nikdy nenahnevám.

Teba ale za to chváliť neprestanem –

sprav to, sprav! – a daj nám dobrú nôcku, – amen. 

      Všeobecnú biedu z nedostatku každodenného chleba, ktorú spôsobili moci a mocnosti stojace v pozadí vojny si azda dokážeme predstaviť, ale úplný a dobrovoľný pôst trvajúci 40 dní len veľmi ťažko. Je zrejmé, že za ním musela stáť mimoriadna sila vôle, ale aj sila lásky, v ktorej sa Ježiš pripravoval na dlhé a ťažké utrpenie, ktoré malo vyvrcholiť smrťou. 

    V takejto chvíli pristúpil k postiacemu sa Ježišovi pokušiteľ, od Boha odpadlý anjel, so zdanlivou podanou rukou k pomoci a z poukazom na cestu záchrany, keď bol na pokraji telesného vyčerpania. “Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby”.   

    Pokušenie ktorému bol vystavený pri oslabení telesných síl spočívalo vo viacerých rovinách. Ježiš bol vyzvaný k tomu, aby dokázal skutkom to, k čomu neprestajne vyzýval ľudí ako podmienke spasenia, totiž aby verili v Neho ako Syna Božieho.       

    Pán Boh každoročne, znovu a znovu koná zázrak vzniku chleba, pred našimi očami, keď z neživých prvkov zeme dáva vyrásť obiliu a pripravuje chlieb pre ľudí a keď “všetko živé sýti podľa ľúbosti”.  Napriek tomu, mnohí v Neho ako Boha všemohúceho a láskavého Otca neveria. Túto neveru, nevďak a ponižovanie trpí Pán Boh stále. On sa však nemení a zostáva BOHOM LÁSKY a milosrdentsva. K daru chleba každodenného nám dáva aj iný a väčší dar. Dar Syna, ktorý povedal, že je “pravým chlebom života”.

Ježiš by mohol púhym slovom premeniť aj skaly na chlieb a dokázal by nasýtiť seba a odvrátil by hrozbu svojej smrti. Ale On odmietnutím tejto cesty a možnosti a dal najavo, že neprišiel na svet splniť vôľu pokušiteľa, ale vôľu Otca nebeského. A Božia vôľa bola a je: zachrániť všetkých z moci smrti a diabla smrťou svojho Jednorodeného. 

     Ježiš dokázal prekonať aj lesť pokušiteľa a upriamuje našu pozornosť na skutočnosť, ako je vyjavená už v slove SZ: ”Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích”. Pre ľud Boží SZ, ktorý putoval kedysi po púšti 40 rokov bola chlebom každodenným manna. Súčasne chlebom duchovným, ktorý vychádzal z Božích úst mu bolo slovo Božieho zákona, najmä Desatoro. Naopak, neposlušnosť, alebo vzbura proti Božiemu slovu prinášala a prináša smrť.

    K tomuto poznaniu a skúsenosti SZ ľudu Božieho má pristúpiť aj nová skúsenosť a poznanie – totiž, že “Boh bol v Kristu”. Božie Slovo sa v plnosti času “stalo telom a prebývalo medzi nami”. Ježiš, Boží Syn neprišiel na svet preto, aby ho odsúdil, ale aby ho spasil. Prišiel nie preto, aby chránil seba pred utrpením a smrťou, ale aby maril skutky diablove a zachránil všetkých, ktorí v Neho veria. 

     Pokušenie, ktoré je nebezpečnejšie ako uhryznutie a jed hada je práve nevera v slovo, že “Boh bol v Kristu” a že Ježiš prišiel pre nás, aby sa stal naším Spasiteľom, totiž naším “pravým pokrmom a nápojom”, ktorý nám slúži k životu večnému. V tomto smere máme vidieť konanie pokušiteľa ako trvalé a ohrozujúce všetkých ľudí. Preto s dôverou prijímajme Ježiša ako pravý chlieb z neba.

   2. Bratia a sestry!

     Keď s vďakou prijímame “pravý chlieb z neba”, potom môžeme úspešnejšie a efektívnejšie odmietať to, čoho sa ako kresťania máme odriekať nielen v pôstnom čase, ale v celom živote. Naším poznaním je, že naše pokánie nemá byť konané ako nejaká kampaň, limitovaná na čas a miesto, ale “celý život veriaceho má byť ustavičným pokáním”. Keď sa prví kresťania zdržiavali pokrmov, robili to preto, aby z takto ušetrených peňazí prispeli na chlieb chudobným a núdznym. Dnes podobne konajú veriaci vo viacerých evanjelických cirkevných zboroch v Západnej Európe. Takto chápaný pôst, odrieknutie si niečoho v prospech našich blížnych má svoj dobrý zmysel. V súčasnosti majú problémy napríklad viaceré naše tlačené periodiká, ktorým klesá odbyt. Ak cirkevné noviny a časopisy odoberáme, mohli by sme z takto ušetrených prostriedkov zaplatiť predplatné niekomu z okruhu našich známych, ak vieme, že z dôvodu znížených príjmov neodoberajú žiadnu cirkevnú tlač.

   Veľkým pokušením je v súčasnosti stráviť veľa času pri televíznych obrazovkách. Zvykli sme na to, že bez akéhokoľvek kritického výberu trávime veľa času pri sledovaní televíznych kanálov. Množstvo programov ktoré ovládame diaľkovým ovládačom vedie k tomu, že z obrazovky prijímame všetko, čo sa televízie ponúkajú.

     Pritom mnoho programov je priamo urážkou ľudskej súdnosti. 

O morálnych hodnotách sa tiež nedá v mnohých prípadoch vôbec hovoriť. Mali by sme sa vážne zamyslieť nad tým, aké programy sledujú naše deti a vnúčatá. Nie je potrebné “spapať” všetko, čo obrazovka ponúka. Pôst od “telemánie”, pôst od informácií, ktoré neprešli známym Sokratovým sitom troch právd, je iste užitočný a prospešný nám i naším deťom a vnúčatám. Na druhej strane  siahnutie po Božom slove v rôznej forme nám môže pomôcť prekonať pokušenia, ktorým sme dnes vystavení. 

2. Bratia a sestry v Pánu!

    Pokušiteľ, diabol sa nevzdal “bez boja” ani pri pokúšaní Ježiša. Po prvom útoku prišiel druhý, ktorý je podobne rafinovaný a nebezpečný. Súvisí opäť s vierou. Práve viera rozhodovala a rozhoduje o ospravedlnení hriešneho človeka. Diabol “pojal Ježiša do svätého mesta , postavil Ho na okraj nástrešia chrámu a povedal Mu: Ak si Syn Boží, zhoď sa; veď je napísané: Anjelom svojím prikáže o tebe a zachytia Ťa na ruky, aby si si nohu neurazil o kameň”.

      Takýto “skok” z chrámovej strechy bez zlých následkov by bol nepochybne vyvolal úžas v očiach ľudí. Z mnohých úst by azda zazneli aj oslavné slová. Ježišovi ale nešlo o prázdne skutky a lacný obdiv ľudí, ani o vieru založenú na skutkoch, ktoré žiadnemu človeku neprospejú a nepomôžu. Rozličné divy ktoré konal a vykonal Pán smerovali vždy k jednému: by poslúžili človeku a telesnému, či duchovnému blahu hriešnika. Ježiš nehľadal ľudskú slávu, ktorá je ako poľná tráva, ale konal predivné skutky, zázraky, či divy, aby nimi ľuďom pomohol.

      Aj keď diabol citoval Písmo sväté a tak pristúpil k Pánovi ako “anjel svetla”, Ježiš odhalil jeho lesť a ukázal na jeho skutočný zámer. Ním bola snaha odviesť pozornosť ľudí Božieho programu spásy k pominuteľnej ľudskej sláve. 

     Každý deň môžeme vidieť a nájsť vo svete množstvo veľkých divov a zázrakov pochádzajúcich z Božej ruky, ktoré hlásajú Božiu slávu. Ježiš chce, aby sme slávu Otca i Jeho slávu videli v službe Jeho kríža. Slovo o kríži sa síce môže javiť svetu ako bláznovstvo, ale vyvoleným Božím je prejavom Božej múdrosti, milosti a lásky. Diabolská snaha o to, aby opustil cestu spásy by znamenala opustenie slávy večnej a pre nás trvalé zotrvanie pod mocou toho zlého. 

    Bratia a sestry!  

       Tretie pokušenie toho, ktorého evanjelista nazýva aj satanom má stále ten istý cieľ – odviesť Ježiša z cesty poslušnosti Otcovi a služby nám, hriešnym ľuďom. Moc, slávu a bohatstvo kráľovstiev sveta sľuboval satan Ježišovi za to, keď “padne a bude sa mu mu klaňať”. Biblia nazýva satana aj “otcom lži”. Mohli by sme doložiť, že je aj otcom polopravdy, ktorá je ešte nebezpečnejšia ako otvorená lož. Satanove klamstvo viďme aj my v slovách: ”toto všetko ti dám”. Nemôže dať nikomu to, čo mu nepatrí a čo nemá. Otec nebeský sa svojej moci nad celým vesmírom a tak aj nad kráľovstvami sveta nevzdal. Ježišovi sa budú zodpovedať všetci, aj zemskí králi, ktorí sa síce chvíľu môžu “zoskupovať a radiť proti Hospodinu a proti Jeho Pomazanému”, ale “On sa im vysmieva”. (Viď Ž 2) – Pravdou je len to, že ak by sa Ježiš klaňal diablovi, skutočne by “padol”, tak ako on padol z neba za zem, odkiaľ bol vyhodený a ako padne až na dno pekla. Božie slovo bolo účinnou zbraňou proti pokušiteľovi aj v tomto prípade. Ježiš zvíťazil a diabol ho opustil. Čiastkové víťaztvo dosiahol iba pri Judášovi, ktorý však nezískal ani sľúbených tridsať strieborných.

    Aj pre nás je dôležité stáť v pravde Božieho slova a dôverovať plne Ježišovi. 

    Dnes sme často konfrontovaní s otázkou: A ty- komu veríš? Opozícii, alebo koalícii? Ktorému človeku veríš najviac? Komu dávaš svoje sympatie a svoj hlas? – Súčasne vidíme trvalé sklamanie ľudí a trvalú nespokojnsť medzi ľuďmi, zhoršovanie vzťahov medzi priateľmi, dokonca aj v rodinách v súvise s otázkou: komu máme veriť ?

    Je to veľký omyl, ak veríme ľuďom, ak sa spoliehame na ľudí, na strany a na zemských vladárov, na snahu zabezpečiť si šťastie,  radosť a blaho dôverou v človeka.

    Pôstny čas chce obrátiť našu pozornosť na trpiaceho Baránka Božieho a chce nás pozvať a povzbudiť vo viere v Neho, ako Syna Božieho a darcu spasenia. Žijeme v “prepolitizovanom” svete a tak pod paľbou mnohých poloprávd, lží a nesplniteľných ľudských sľubov. Nie je síce ľahké a jednoduché veriť a zveriť sa Ježišovi ako Pánovi. Nasledovať Ho a veriť v Jeho zasľúbenia. Ale ak pri Ňom zotrváme, On nás nesklame.  

    Avšak ľudí, ktorým je zverená na čas správa vecí verejných, treba najmä kontrolovať a “preverovať”, ako sa kedysi hovorilo medzi policajtami. Podobne máme veriť Bohu a Ježišovi a žiadať vydať počet zo šafárenia od tých, ktorým je zvereneý cirkevný majetok, alebo úrad. Pán Ježiš nám chce pomôcť už tým, že nás povzbudzuje, aby sme sa klaňali a slúžili samému Pánu Bohu.

Je škoda, že viditeľné poklonenie sa Pánu Bohu v našom liturgickom prejave dnes chýba a neučí nás tomu, čo má Pán na mysli najmä v rovine duchovnej. A keďže o Ježišovi vyznávame, že je pravým Božím Synom, naša poklona a zvrchovaná úcta patrí aj Jemu.

    Preto s vďakou prijímajme duchovné hodnoty, na ktoré nás Pán Ježiš aj dnes upozorňuje a duchovný chlieb bohato prjímajme, čo je od zlého odmietajme a nášmu Pánu a Bohu sa klaňajme. Tak činia aj nebeské voje a tí, ktorí už dnes stoja pred trónom Baránkovým. Amen

       1.pôstna nedeľa                                     Ľubomír Batka st.