O rozsievačovi, semene a štvorakej pôde

             O rozsievačovi, semene a štvorakej pôde

L 8, 4 -15: “A keď sa schádzal veľký zástup a z miest hrnuli sa k Nemu, hovoril v podobenstve: (5) Vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno. A keďrozsieval, niektoré padlo kraj cesty, – pošliapali ho a nebeskí vtáci ho pozobali. (6) Iné padlo na skalu a keďvzišlo, uschlo, pretože nemalo vlahy. (7) Iné však padlo medzi tŕnie, a spoluvzrastlé tŕnie ho udusilo. (8) A iné padlo do dobrej zeme a keď vzišlo, prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kgo má uči na počúvanie, nech počuje! (9) Nato spýtali sa Ho učeníci, čo je to za podobenstvo. (10) A On riekol: Vám je dané znať tajomstvá kráľovstva Božieho, ale ostatným hovorím v podobenstvách, aby hľadeli a nevideli, počuli a nerozumeli. (11) Podobensto  znamená toto: Semä je slovo Božie. (12) To kraj cesty sú tí, čo počúvajú, a potom prichádza diabol a vyníma im zo srdca, aby neverili a neboli spasení. (13) To na skale sú tí, čo počúvajú slovo, s radosťou ho prijímajú, ale nemajú koreňa, začas veria a v pokušení odstupujú. (14) Ktoré však padlo medzi tŕnie, sú tí, čo počúvajú, ale na cestách života udusia ich starosti, bohatstvo a rozkoš života, a nedozrejú. (15) Ale ktoré padlo do dobrej zeme, sú tí, ktorí počúvajú slovo, zachovávajú ho v čistom a dobrom srdci, sú stáli a prinášajú úžitok.” Amen

     Bratia a sestry v Pánovi! 

     Na pominulý utorok pripadol cirkevný sviatok so zaujímavým názvom: Hromnice. Viaže sa k nemu známa ľudová pranostika, ktorá hovorí: “ Na Hromnice, o hodinu více“. Naznačuje, že od Nového roku sa deň predĺžil o jednu hodinu. To znamená, že slniečko začína stúpať vyššie a aj keď je ešte stále „zubaté“, poľnohospodári a záhradkári sa už pomaličky začnú tešiť na príchod jari, aby začali jarné práce. Všetci budú s radosťou vysievať do pôdy rôzne semená obilia, zeleniny a kvetov. 

     Je to zaujímavý fenomén, že aj v dobe rozvinutej priemyselnej výroby sa mnohí ľudia radi vracajú k pôde. S príchodom jari sa staneme mnohí rozsievačmi.  – Podobenstvo Ježiša Krista o rozsievačovi a štvorakej pôde je založené práve na skúsenosti z práce roľníka, ktorá sa vždy nanovo opakuje: „Vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno“. –  Pán Ježiš predovšetkým sám seba pripodobnil k rozsievačovi. Pravdaže, Jeho úloha, ktorú prijal od Otca a pre ktorú prišiel na zem bolo rozsievať semeno, ktorým je Božie slovo. On je prvým Rozsievačom a tou istou službou poveril aj svojich učeníkov, ktorých ako apoštolov poslal hlásať Slovo Božie: „…až do posledných končín zeme“.  

    Každá nová generácia ľudí potrebuje vždy novú sejbu a novú úrodu tohto Božieho slova. Preto aj apoštolovia pozvali k tejto sejbe nových učeníkov a povolanie k tejto službe sa opakuje až dosiaľ. Dnes hovoríme v tomto súvise skôr o kazateľskom úrade a povolaní. – Súčasne však naše cirkev, a nielen naša cirkev – hovorí aj o tzv. všeobecnom kňazstve veriacich, alebo o „laickom apoštoláte“,  čo znamená, že každý pokrstený a dospelý kresťan – ako rodič, alebo krstný rodič má pokračovať v tejto službe najmä vo svojej rodine. Kto slovo Božie prijal ako dobrú zvesť, môže a má ním obohatiť iných.  – To je prvé posolstvo dnešného evanjelia. Pán Ježiš je Prvý rozsievač a my ostatní máme kráčať v Jeho šľapajach. Rozhodujúce je, aby sme rozsievali to isté slovo, ako On a Jeho apoštolovia, totiž zvesť evanjelia. 

        Druhú dôležitú vec, ktorú Pán Ježiš  pripomenul učeníkom je to, že človek ako rozsievač je súčasne aj pôdou, do ktorej sa dobré semeno slova Božieho seje. Tak, ako pôda, do ktorej sa seje semeno obilia má rôznu „bonitu“ a kvalitu, tak je to aj s človekom, ktorému je slovo Božie určené. –  Aj ľudské srdcia sú pôdou veľmi rôznorodou. Pán Ježiš upozorňuje učeníkov, aby na túto skutočnosť boli pripravení a aby s ňou počítali. V podobenstve spomína štyri druhy pôdy a tak naznačuje, že sme nielen pôdou dobrou, ale aj pôdou problematickou.

       Tou prvou je pôda v skutočnosti nepripravená k sejbe.  Je to okraj cesty, zem, kade ľudia vyšliapali chodník, ktorý sa stal zemou tvrdou a suchou. Tam ani kvalitné semeno nezakorení. Zostáva na povrchu a stane sa zmarenou sejbou. Tak ako zrno na kraji cesty pozobú vtáci, tak tí, ktorí sú ako „kraj cesty“, hoci počúvajú Božie slovo sú natoľko zatvrdnutí, že vzápätí „ prichádza diabol“ a slovo Božie im „vyníma zo srdca“. Dôsledok je alarmujúci: bez milosti Slova Božieho človek  totiž nemôže človek uveriť v Ježiša a preto ani nemôže byť spasený. 

      Čo spôsobuje to, že pôda ľudských sŕdc sa stane zatvrdnutým úhorom a ušliapaným chodníkom?  – Často počujeme ľudí hovoriť: „Mňa nikto nemá rád…“, „ Na mne nikomu nezáleží”… Keď ľudia ponižujú svojho blížneho a neprejavia mu lásku a úctu, prestane veriť ľuďom i Pánu Bohu. Zatvrdne…

      Ježiš upozorňuje aj na tretí druh pôdy, ktorej sa podobá ľudské srdce. Je to pôda skalnatá, kde však  skalu  na prvý pohľad nie je vidieť. Prečo? – Na skalnatý povrch môže vietor naviať malú vrstvu ornice, kde zasiate zrno síce začne rásť, ale nedokáže dobre zakoreniť a preto mladá rastlina rýchlo vyschne. Roľník musí vynaložiť veľa úsilia, aby na skalnatej zemi vytvoril dostatočne hrubú vrstvu ornice a mohol zasiať zrno. Inak po sľubnom počiatočnom raste prichádza rýchly koniec a žiadna úroda sa nedá očakávať.

      Ježiš opäť hovorí, že tak je to neraz aj s človekom. Pre skrytú skalu srdca Slovo Božie v ňom nemôže dobre a trvalo zakoreniť. Aj s takouto skúsenosťou mali apoštolovia pri duchovnej sejbe počítať, aby napriek tomu nerezignovali na svoju službu, ale boli stáli a verní aj napriek čiastkovým neúspechom. –  Mnohí rodičia i duchovní pastieri majú takéto skúsenosti. V detstve, možno pri konfirmácii zasiali zrno slova Božieho do sŕdc detí, alebo svojich poslucháčov a oni navonok  s radosťou počúvali a prijímali  Božie slovo–ale neskôr sa ukázalo, že „nemajú koreňa“. „Začas veria – a v skúškach odstupujú“.  Apoštol Pavel mal tiež veľa podobných skúseností – ale napriek tomu vyznal: „Beda by mi bolo, keby som nekázal…“. Neraz zvestujeme evanjelium o spáse človeka tam, kde sa hlboká orba zvesti Božieho zákona nevykonala dostatočne. Zákon Boží , ktorý vedie k pokániu sa človeku nepočúva ľahko a tak je potom sejba evanjelia zmarená.

    Pán Ježiš upozorňuje aj na tretí druh pôdy, keď je opäť výsledok sejby ľahko zmarený. Časť ľudí ktorým sa zvestuje  Božie slovo pripomína totiž pôdu , ktorá je už predtým obsiata semenami rôznych burín, alebo tŕním. Všetky majú hlboký a silný koreň. – Podobne býva srdce človeka obsiate rôznou sejbou sveta, rôznymi „izmamy“  ktorá sú prejavom kultúry násilia a prejavom „starého Adama v nás“. Keď do takejto pôdy prichádza slovo Božie a začne sľubne rásť, to staré myslenie napokon prevládne. Duchovná burina a tŕnie napokon prerastie a udusí jemnú kultúru Božieho slova. Raz sú to starosti a obavy človeka o zajtrajší deň – inokedy  časné bohatstvo a svetské radosti sa stanú tým, na čo sa človek začne spoliehať. Výsledok je však rovnaký:  sejba Božieho slova nedozreje…   

Bratia a sestry!

   Je však predsa len menšia, či väčšia časť a „výmera” ľudských sŕdc aj dobrou pôdou. Sú to tí, ktorí slovo Božie nielen počúvajú, ale aj zachovávajú v srdci, ktorí sa Ním dajú viesť ako pravdou a pravým svetlom. Tak môže zrno slova Božieho priniesť stonásobnú úrodu, ktorá je požehnaním pre všetkých.  — Ježišove slovo v podobenstve nás vedie k otázke: Akou pôdou som ja? – Akou pôdou je moje srdce?  -Odpovedzme si však v duchu každý sám…   

        Zároveň sa pozeráme dnes aj na spoločenstvo našej cirkvi a pýtame sa: Akou pôdou sme ? Akou pôdou je náš cirkevný zbor? Jasne vidíme jednak mnohú stratu pôdy, kde sa už siať nedá, ale aj takú, ktorá je duchovne zanedbaná.  

   – Onedlho sa začne sčítanie ľudu, pri ktorom  máme prejaviť aj našu duchovnú príslušnosť a vzťah k našej evanjelickej cirkvi, ako  k našej duchovnej roli. Ako sa zachováme? Aký vzťah k Božiemu slovu a k cirkvi Pánovej prejavíme?  Pripomínam vážnosť odpovede na otázku, ktorú vyslovil  náš básnik Ivan Krasko, nad opustenou otcovskou roľou:      

       Pokojný večer na vŕšky padal,  Na sivé polia.

       V poslednom lúči starootcovská / Horela roľa.

       Z cudziny tulák kročil som na ňu /  Bázlivou nohou.

       Slnko jak koráb v krvavých vodách /  Plá pod oblohou.

       Strnište suché na vlhkých hrudách /  Pod nohou praská.

       Zdá sa, že ktosi vedľa mňa kráča – /  Na čele vráska,

       V láskavom oku jakoby krotká / Výčitka nemá:

        Prečo si nechal otcovskú pôdu? / Obrancu nemá!

     Dokážme, že sme dobrou evanjelickou pôdou, z ktorej predsa toľko požehnania, toľko dobra pre ľud nielen tohto kraja vyrástlo a dozrelo ako požehnaná siatina Božieho slova! Preto prijímajme aj naďalej sejbu evanjelia Ježiša Krista a zostaňme dobrou pôdou a siatinou, ktorá má zasľúbenie veľkého a mnohého požehnania pre časnosť i pre večnosť. Amen 

     Nedeľa Po Deviatniku  – CZ Myjava 2021  –   Ľubomír Batka st.