Zomrel brat farár Vladimír Macalák (77)

•  09.01.21
•   Jana Nunvářová, tlačová tajomníčka
•   Spravodajstvo

Dnes v skorých ranných hodinách si náš Nebeský Otec povolal k sebe na večnosť dlhoročného kazateľa Slova Božieho, evanjelického farára Vladimíra Macaláka, vo veku 77 rokov. Lúčime sa s vrúcnou vďakou za jeho nasadenie, ochotu a službu našej drahej evanjelickej cirkvi. Predsedníctvo ECAV vyslovuje smútiacej rodine úprimnú sústrasť. „Ty si mi nádejou, Pane, Hospodine, Tebe dôverujem od svojej mladosti“ (Žalm 71, 5).

Narodil sa v malej dedinke Rákoš na Gemeri. Obaja rodičia boli nábožensky založení a viedli k tomu aj deti. Otec i matka sa aktívne zapájali aj do života zboru – otec bol kurátorom, matka kostolníčkou. Už ako malý chlapec chodil Vladimír zvoniť, najskôr s otcom a keď už sám vládal ťahať povrazy na zvonoch, stalo sa to jeho povinnosťou. Rodičia túžili, aby vyštudoval za farára. Pripravovali ho na túto službu spolu s pánom farárom. Vladimír sa však rozhodol inak. Prihlásil sa na štúdium na lekárskej fakulte. Veď byť farárom v tej dobe bolo „hrdinstvo“. Nevedel, či zvládne dôstojne kráčať touto cestou. Ale človek mieni, Pán Boh mení, ako hovorí ľudové príslovie. Pripravoval sa na opravnú skúšku z biológie a rozmýšľal, či lekárska fakulta bola správnou voľbou, či radšej nemal poslúchnuť svojich rodičov. A vtedy sa rozhodol, že pôjde študovať na EBF v Bratislave. Rodičia s radosťou privítali jeho rozhodnutie. A tak po úspešnom ukončení bohosloveckej fakulty bol 18. januára 1970 ordinovaný v Komárne.

Po ordinácii pôsobil ako seniorálny kaplán v Nových Zámkoch. Nakoľko už bol ženatý, bol preložený do CZ Horný Tisovník vo funkcii duchovného. Po odchode brata farára Šovca z Devičia bol pozvaný do CZ v Devičí. Ponuku prijal, ale pôsobil tu krátko, nakoľko z rozhodnutia GBÚ bol preložený do CZ Hrochoť. Čakalo tu naňho veľa práce. Nová farská budova- hrubá stavba – stála, ale dokončovacie práce čakali na neho. A to v rokoch normalizácie, čo nebolo jednoduché. S Božou pomocou dielo dokončili a v roku 1976 bola fara aj s generálnou opravou kostola vysvätená dôstojným pánom biskupom ZD Rudolfom Koštialom. Po desať ročnej službe v tomto cirkevnom zbore bol preložený do CZ Ábelová s administrovaním samostatných zborov Budiná a Polichno. Tu pôsobil osem rokov. Okrem toho krátko pôsobil v CZ Pribeta a v CZ Kšinná, kde dochádzal z Banskej Bystrice. V roku 1995 – 2005 pôsobil v CZ v Poltári. V roku 2005 odišiel do dôchodku. Ako dôchodca vypomáhal v CZ Čankov, kde dochádzal z Levíc.

Osobné vyznanie: „Viera mi pomáhala na každom kroku môjho života. Keď sa zamyslím nad doterajším životom cítim určité uspokojenie, že s Božou pomocou sa mi podarilo dosiahnuť mnohé veci. Ale s pokorou musím priznať, že pri tom všetkom čo som urobil som neužitočný služobník, lebo urobil som len to čo som musel. Vyznanie apoštola Pavla je aj mojim vyznaním: „ A ak Kristus nebol vzkriesený, tak je prázdne naše kázanie, prázdna je aj vaša viera. Ale ak Kristus nebol vzkriesený daromná je vaša viera, ešte vždy ste vo svojich hriechoch (1. Kor. 15,14,17).“

Posledná rozlúčka v nádeji života večného a vzkriesenia so zosnulým sa bude konať 13. januára 2021 o 10:00 v Santovke.