Pokušenie – a pád …
1 M 3, 1 – 13:
“Had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré Hospodin Boh učinil. Ten povedal žene: Či naozaj riekol Boh: Nesmiete jesť zo žiadneho rajského stromu? Žena odpovedala hadovi: Z ovocia rajských stromov smieme jesť, ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja, riekol Boh: Nejedzte z neho, ani sa ho nedotknite, aby ste nezomreli! Had však povedal žene: Vôbec nezomriete! Ale Boh vie, že v ten deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh. Budete vedieť, čo je dobro a čo zlo.
Keď žena videla, že že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný a lákavý nazmúdrenie, vzala z jeho ovocia a jedla. Potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou, aj on jedol. Vtedy sa obidvom otvorili oči a spoznali, že sú nahí. Pospínali si teda figové lístie a urobili si zástery.
Keď začuli kroky Hospodina Boha, chodiaceho za podvečerného vánku po záhrade, skryl sa človek a jeho žena medzi stromy záhrady. Hospodin Boh však zavolal na človeka a riekol: Kde si? A on odpovedal: Počul som ťa v záhrade, bál som sa, lebo som nahý i skryl som sa. Nato Boh riekol: K to ti oznámil, že si nahý? Nejedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť? Človek odpovedal: Žena, ktorú si mi dal aby bola pri mne, dala mi zo stromu i jedol som. Nato riekol Hospodin Boh žene: Čo si to urobila? A žena odpovedala: had ma podviedol, nuž jedla som.“ Amen.
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Túžba po poznaní, po vedomostiach, v súčasnosti najmä túžba po informáciach je u ľudí veľmi silná. Preto naši súčasníci správu o pokušení a páde prvých ľudí hodnotia veľmi kriticky, a to v tom zmysle, že jedenie ovocia zo stromu poznania dobra a zla nevidia ako hriech, alebo niečo odsúdeniahodné. Snaha po „zmúdrení“ a väčšie otvorenie očí, väčší rozhľad sa javí ako celkom oprávnená. Preto trest, ktorý za to prišiel sa mnohým vidí prísny a nespravodlivý. Tým, kto koná „nespravovdlivo“ a teda „je nespravodlivý“, je podľa mnohých, sám Boh. Preto správu o vine, hriechu a treste vidia a vnímajú úplne inak, ako ju vnímali Židia a kresťania .
Možno niektorým táto správa z raja pripomína skutok bájneho Prometea, známy z gréckej mytológie. Ten ukradol bohom na Olympe oheň a dal ho ľuďom. Jeho trest spočíval v tom, že bol prikovaný na skalu, jeho pečeň trhali vtáci, ale ona mu stále dorastala a tak bol odsúdený na večné muky.
V skutočnosti však nejde v správe o pokušení a páde človeka o žiadnu podobnosť, alebo paralelu nielen s gréckym pohanským svetom, ale ani so žiadnymi inými pohanskými predstavami. Pán Boh stvoril svet a všetko z lásky a pre človeka. Ani prví ľudia, ani ich potomkovia nemusia Pánu Bohu niečo brať, či dokonca kradnúť, lebo všetko, po čom ľudia túžili a túžia aj dnes, dostali od Hospodina z lásky, dobroty a milosti. Nemožno jednoducho prehliadnuť a prepočuť zvesť Písma o tom, že Hospodin všetko stvoril pre človeka. Celý vesmír slúži a má slúžiť človeku. Slnko, mesiac i hviezdy. Dnes ešte celkom nepoznáme všetky možnosti a poklady ktoré sú ukryté vo vesmíre – ale jedno je isté! Všetko je tu stvorené pre nás. Na začiatku stačilo poznať službu a úlohu slnka a mesiaa na počítanie a „určovanie období, dní a rokov“.
(1 M 1,14) Vypracovať kalendár a stále lepšie a presnejšie počítanie času je pre človeka úloha zvládnuteľná, i keď zložitá. Dnes však vieme o pôsobení slnka a mesiaca oveľa viac. Trvalo to pomerne dlho, kým sa človek začal učiť tejto „abecede“, ale v zásade dnes vieme o pozitívnych vplyvoch oboch nebeských telies a vieme aj o ich prípadných negatívnych silách. Ale súčasne vieme aj to, ako sa pred nimi môžeme chrániť. Mohli by sme spomenúť aj hlbšie skúmanie vesmíru, ktoré pomaly a isto pokračuje. Ale dôležitejšie aj dnes je skôr to, že „nekonečný“ vesmír nie je pán – ale služobník človeka . Aj vesmír je darom Božím pre človeka, ktorého Boh urobil pánom nad dielom svojich rúk.Tiež nemožno oddiskutovať skutočnosť, že toto poznanie priniesli práve kresťanské krajiny, resp. kultúra a veda, ktorá má korene v kresťanstve.
Keď sa vrátime na zem, môžeme povedať to isté o celej zemi a o všetkom, čo ju napĺňa. Čo je v moriach, pod zemou, na zemi, alebo pokiaľ ide o samotnú atmosféru. To isté platí o živej prírode vo vode, na súši i vo vzduchu. Všetko je Božím darom . Človeka Pán Boh urobil správcom, ekonómom a pánom ostatného stvorenstva. Biblia to vyjadruje napr. Božím pokynom, aby človek „pomenoval“ všetko stvorenstvo. Dať meno niečomu znamená schopnosť poznať to a ovládať. Je zrejmé, že k tomu dostal človek aj patričné schopnosti a teda aj rozum a poznanie – opäť od samotného Pána Boha.
Môže nás teraz, milí bratia a sestry napadnúť otázka, načo, alebo prečo potom človek zatúžil po ovocí – povedané rečou Písma – zo stromu poznania dobra a zla? Išlo azda o nejaké iné, či azda väčšie poznanie, ktoré predtým nemal? O tejto túžbe hovorí dnešné biblické posolstvo.
Boh všetko stvoril pre človeka, aby to užíval a rozumne využíval. Aby žil v manželskom spoločenstve, ale aj v spoločenstve so svojím Stvoriteľom. Človek sa pritom nemusel snažiť nejakým spôsobom dostať do neba, lebo sám Boh prichádzal k človeku ( 1 M 3,8) a bol človeku vždy k dospozícii. Môžeme povedať, že ak by človek niečo nevedel, či azda na niečo zabudol, vždy sa mohol Boha opýtať bez strachu, bez bázne, celkom priamo, ako svojho nebeského Otca. Nemusel sa dokonca ani báť o svoj život, lebo mal prístup k stromu života a k jeho ovociu. Povedané dnešnou rečou, človek mal nielen dar zdravia, ale aj života k dispozícii. Práve tak, ako vodu, vzduch a potravu. A to všetko tu na zemi, v záhrade Eden, ktorá bola Božím rajom pre ľudí.
Bola a je len jedna jediná vec, ktorá je vrchoplnou a nemennou realitou a skutočnosťou, ktorú človek zmeniť nemôže. Človek je viac ako akékoľvek zviera a žiadne zviera mu nie je skutočným a plnohodnotným partnerom. Ale súčasne platí, že je a zostane vždy menej ako Boh. Menej ako Stvoriteľ. Menej ako Ten, ktorý človeka stvoril z prachu zeme, hoci mu dal aj svojho ducha. Povedané biblicky:“ vdýchol mu do nozdier dych života“.(1 M 2,7)
Mohla by sa vynoriť otázka – či je možné tento pomer síl a pomer hodnosti nejako zmeniť? Či sa človek môže stať napr. Bohom? Témou dnešného svedectva a posolstva Písma je, že ľudia sa síce nechceli stať zvieratami, ale chceli sa stať: Bohom! Chceli a dodnes chcú vedieť, ako možno život „vytvoriť“?! Ako z ničoho, prípadne z neživej hmoty, „z prachu zeme“ a z jej prvkov, možno vytvoriť nový život. Súčasne zatúžili svojmu životu dať vlastné pravidlá, vlastné smernice! Chceli určiť, „čo je dobro a čo zlo“! Určiť, čo je dobro a zlo podľa vlastnej vôle, o ktorej si zrejme mysleli, že by mohla byť lepšia, ako tá Božia.
„Budete ako Boh“! To je myšlienka, ktorá vstúpila do hlavy žene, ktorá
sa namiesto do rozhovoru s Bohom, dala do rozhovoru s hadom. Had je v Písme obrazom vteleného zlého ducha, anjela, ktorý odoprel prijať svoje vlastné zaradenie v poriadku stvorenia a odpadol od Boha. Adamova manželka miesto toho, aby zostala v spoločenstve a v rozhovore s manželom, alebo so Stvoriteľom, svojvoľne sprísňuje Boží pokyn a príkaz a tvrdí, že Boh povedal o ovocí poznania: „ani sa ho nedotknite“!
Milí bratia a sestry!
My sa smieme dotknúť tejto otázky, ako to robíme aj dnes. Môžeme sa pýtať v myšlienkach i v rozhovoroch: môže byť človek ako Boh? Smieme sa pýtať: Je toto cesta k vyššiemu a dokonalejšiemu stavu, možnosťou byť napr. „nadčlovekom“ ? Či už „vývojom“, nejakým postupným rastom, alebo jednoducho: „skokom“, jediným rozhodnutím v zmysle: hop, alebo trop!
Diabol, lebo on je to „múdre“ zviera v hadej koži, hovorí a tvrdí: „Budete ako Boh“! – Stačí jednoducho zrušiť Boží poriadok a siahnuť po Božom piedestále a mandáte a všetko sa dá! Vrcholom úskoku je, že po takomto kroku diabol sľubuje: „Vôbec nezomriete“!
Je pravda, že Adam a jeho žena, rovnako ako ich deti mali život vždy nanovo poznať ako dar od Pána Boha. Mali ho garantovaný tak, to aj my dnes. Tak, že denne prijímali potravu a z Božej milosti mali prístup k stromu života. Nestačilo to urobiť raz, bolo to treba robiť znova a znova, každý deň. Aby spoznali a videli, že všetko je darom. Dostupným, lebo stačilo „natiahnuť ruku“ a vziať z plodov záhrady, ale predsa len darom. Aj my dnes si to isté vždy uvedomujeme, keď dostávame chlieb každodenný, že on i všetko je darom milosti Božej.
Byť Bohom znamená byť najvyšším pánom.A práve tým jediným sa človek nemohol a nemôže stať! Vieme, že Hospodina chce neraz človek práve takto degradovať. Lenže to je práve to, čo nie je možné! To je ten prvý a základný hriech človeka. Tragický omyl, ktorého sa dopustili naši „prarodičia“ a ktorého sa dopúšťame možno aj my, možno naši blízky, prípadne aj tí „najmúdrejší“ z nás…
Bratia a sestry, keď sme vstúpili do pôstnej doby, chceme hneď na začiatku počuť slovo o tragike takého uvažovania a tragike takejto cesty. Človek sa Bohom nikdy nestal a nestane! Skutočné a jediné panstvo nad životom je a zostane u Hospodina. A súčasne s ním aj vedenie a poznanie o tom, čo je pre život náš i každého stvorenstva dobré a čo zlé! Vedenie a videnie čo prespieva, a čo škodí. Kto dáva múdrosť, spokojnosť, zdravie i šťastie, ale aj to, čo život ničí a ohrozuje. To je raz navždy dané a ustanovené Pánom Bohom! Všetko ostatné je hriech, klamstvo diabla, omyl ľudí a falošná nádej: budeme rovní Bohu a nezomrieme!
Vtedy ide o prekročenie kompetencií, ktoré má svoje prirodzené dôsledky a následky. Stratu Božieho obrazu v nás a smrť.
Ak ľudia zmúdreli, tak iba v tom, že zistili novú skutočnosť: bez Boha a tým viac proti Bohu zameraní – sme „nahí“. Plní hanby, strachu a bezmocnosti! Bez Boha sme iba „prach zo zeme“… mŕtvou hmotou, hrsťou prvkov, ktoré môžeme dať do drevenej truhly, do urny, alebo rozosiať po tráve, bez nároku a možnosti života večného.
S hanbou, bolesťou v srdci a pokusom o bohorovnosť hovorí Adam Bohu: Ty si za to zodpovedný, lebo Ty si mi dal ženu, aby bola pri mne a ona ma zviedla! A žena sa vyhovárala ešte naivnejšie: „Had ma podviedol, nuž jedla som“ .
Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Na začiatku obdobia cirkevného roku, ktoré voláme pôst – si uvedomujeme, čo sme dostali od Boha a čo sme dostali od našich prarodičov. Od Neho život, od nich smrť.
Od Pána Boha tiež aj správu o tom, čo k smrti vedie. My z Božej milosti v pôstnom čase smieme nanovo počuť aj o tom, že tento stav, ktorý spôsobil prvý Adam – ten druhý Adam, „potomok ženy“, Ježiš Kristus zmenil. Boh Syn, ktorý prišiel k nám ako pravý človek narodený v plnosti času so ženy, zmenil našu situáciu po páde do hriechu a smrti. Svojou milosťou a láskou otvoril nám opäť cestu do pravého spoločenstva s naším nebeským Otcom. Sprístupnil nám cestu k stromu života a to svojimi zásluhami, darom a účasťou na Jeho vlastnom živote. – To je naša veľká nádej, s ktorou sa smieme oboznámiť, podeliť a potešiť vždy znova. Za to Mu ďakujme a za to Ho vzývajme neprestajne: Kriste – zmiluj sa nad nami! Aby sme boli zachránený od pokušenia a zvodu diabla, od hriechu i smrti večnej. Amen.
1.nedeľa pôstna 2011 – Rovensko a Sobotište – Ľ.Batka st.