„Lepší je chudobný, ale múdry mladík, než starý, ale bláznivý kráľ, ktorý si nechce dať poradiť.“ Kazateľ 4,13
Podľa názvu by sa mohol niekto domnievať, že si tu prečíta rozprávku. Ale vidíme, že je to slovo Písma a tam nie sú rozprávky. Náš text teda hovorí o kráľovi a o dieťati a je v ňom povedané, že dieťa je na tom lepšie než kráľ. Všimnime si bližšie, lebo tu zaiste nejde o každé dieťa, tak ako tu nejde o každého kráľa. Aké dieťa je na tom lepšie než kráľ? Dieťa chudobné a múdre.
A aký kráľ je na tom horšie, než chudobné a múdre dieťa? Kráľ starý a blázon. Ono bláznovstvo je tu označené takto: „Nechce si dať poradiť.“ Pod týmto napomenutím je zaiste dobre mienená rada. A všetky dobré rady smerujú k tomu, aby človek putoval k pravému cieľu, aby tam smeroval správnou cestou. Pretože my nevidíme vlastné chyby tak dobre ako ich na nás vidia naši spolublížni, ó, ako je dobre vedieť prijímať napomenutie.
Keďže je tu bláznovstvo kráľa označené tak, že už nevie ani prijímať napomenutie, môžeme podľa toho usúdiť, na čom záleží múdrosť onoho chudobného dieťaťa. Iste v úplnom opaku, totiž že napomenutie, radu prijíma a že sa dá viesť. A ako bláznovstvo „rady neprijímať“ je najistejšou cestou dostať sa z trónu dole, tak naopak múdrosť „dať sa viesť dobrou radou“ je cestou k trónu a to k tomu najžiadostivejšiemu, k trónu v kráľovstve Božom.
Uveďme tu niekoľko príkladov. Z Biblie poznáme kráľa Saula a Dávida. Saul bol kráľom nad Izraelom a bol to naozaj kráľ blázon. Hospodinove slová nepočúval, podľa Jeho rady nečinil, ale išiel svojou cestou, kdežto Dávid, ten spievajúci pastierik, bol dieťaťom chudobným, ale múdrym. Všimneme si jeho žalm, ako sa tam stretneme s prosbou k Hospodinovi: „Veď ma, podľa svojej rady ma veď.“ A koniec týchto dvoch dobre poznáme. Saul zahynul a Dávid sa dostal na trón a bude kráľom až na veky. Veru, pravdivé je slovo: „Lepší je chudobný, ale múdry mladík, než starý, ale bláznivý kráľ, ktorý si nechce dať poradiť.“
A zaiste sú nám známi farizeji a zákonníci z Nového zákona. Počuli zvesť o príchode Pána Ježiša ako Mesiáša, ba mali možnosť sa s Ním aj osobne stretnúť a dostať od Neho odpovede na svoje otázky. Aj im bola daná rada: „Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské.“ Ale čítame o nich, že pohrdli Božou radou, na svoju škodu, pre svoju samospravodlivosť a pýchu. Teda starí králi, ale blázni. Čo boli oproti týmto učeným ľuďom galilejskí rybári? Iba chudobné deti, ale ako múdre! Lebo sotva Pán Ježiš na nich zakýval; „Poďte za mnou“, hneď išli, aby počúvali Jeho rady. A výsledok? Z úst Pána Ježiša počujeme, že pri obnovení sveta tí, ktorí Ho nasledovali, tí zasadnú na dvanásť trónov a tí budú súdiť dvanásť kmeňov izraelských. Tak aj tu vidíme pravdivosť slova, že lepšie je chudobné a múdre dieťa, než starý kráľ a blázon, ktorý už nevie ani napomenutie prijímať.
Na jednom misijnom stretnutí sa hovorilo o čínskom košikárovi, ktorý celým srdcom uveril v Pána Ježiša a bol zavolaný na akúsi prácu do bohatého čínskeho domu, svedčil tam o Ňom niekoľkým dámam. Oblečené ako kráľovné a naparfumované najdrahšími voňavkami, na začiatku zvedavo počúvali, ale na jeho radu, aby tiež odovzdali svoje srdce Pánovi Ježišovi, odpovedali tým, že sa jedna po druhej vytratili z izby až zostal košikár sám. Pohrdli radou a košikár bol smutný. Ale naraz z jedného kúta izby zaznel hlas: „Čo si to hovoril?“ Bol to hlas úbohého Číňana, natierača, ktorý tam čosi opravoval a košikár ho nespozoroval. Žiadal si počuť ešte raz tú milú, krásnu a dobrú zvesť, že Pán Ježiš prijíma hriešnikov. Teda, počul a ako úbohé, chudobné, ale múdre dieťa poslúchol radu a stal sa účastníkom Božieho kráľovstva.
Veru, nie je to ani trochu žiadostivé byť takým kráľom, ktorého sa ono bláznovstvo pridŕža. Takým kráľom, čo chce vždy všetko vedieť a všetkému tak rozumieť, že už od nikoho a v ničom nepotrebuje radu. Nedať sa viesť je najistejšia cesta z trónu dole, do chudoby a hanby.
A verte, že na svete je takéhoto bláznovstva viac než dosť, vlastne v každom človeku sedí tento starý kráľ a blázon a že mal pravdu Komenský, keď napísal; „Človek chce byť sám svoj, svoj radca, svoj vodca, svoj opatrovník, sám svoj pán, teda sám svoj bôžik.“ A bolo by to veľmi smutné, keby nebola možnosť premeny, keby sme sa nemohli stať deťmi s onou múdrosťou, ktorá je schopná vojsť do kráľovstva nebeského. Lebo stále ešte platí to slovo Pána Ježiša; „Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského.“ Preto vďaka Bohu za tú možnosť premeny označenú slovom: znovuzrodenie.
Poukážme na prípad Naamána Sýrskeho, kde starý kráľ a blázon ovládajúci tohoto muža, ustúpil dieťati chudobnému a múdremu, samozrejme k veľkému šťastiu tohoto udatného vojvodcu. Vieme, že Naamán plný malomocenstva sa so svojim služobníctvom priblížil k príbytku Elízea, ale bol tiež plný svojich myšlienok o tom, akým spôsobom by vplyvom proroka mal byť zbavený malomocenstva. Keď potom Elízeova rada: „Choď a umy sa sedemkrát v Jordáne, a telo budeš mať ako predtým. Budeš čistý“, sa ukázala byť veľmi jednoduchá, Naamán ňou pohrdol a odchádzal plný hnevu. Hľa, starého kráľa a blázna, ktorý tomu lepšie rozumel, než sám Boh. Alebo sa mu zdá, že damašské vody Abáná a Parfar nie sú lepšie ako všetky Izraelské vody, lepšie ako tento úbohý Jordán? Ale zamiešali sa do toho Naamánovi služobníci, ktorým veľmi záležalo na uzdravení ich pána. „Prečo by si nemohol urobiť to, čo od teba žiada? Ako keby ti rozkázal tento prorok akúsi veľkú vec, ale takú maličkosť.“ A hľa! Pod teplom tejto lásky sa stala premena. Starý kráľ a blázon zrazu ustúpil chudobnému dieťati, ale múdremu. Rada bola prijatá a sedmoro ponorení v Jordáne malo za výsledok uzdravenie tela, ktorému nasledovalo i uzdravenie duše Naamána Sýrskeho. —
A tak, v kom ešte vládne ten starý kráľ a blázon, dobre si rozváž, že to neznamená život, ale že je to cesta k smrti. A dokiaľ je Božia milosť pripravená pôsobiť premeny, staň sa čo najrýchlejšie chudobným dieťaťom s onou múdrosťou, prijímať a uposlúchnuť Božie rady a tvoj život vydá svedectvo o pravdivosti slova, že lepšie je chudobné a múdre dieťa, než starý kráľ a blázon, ktorý nevie už ani prijímať napomínanie.
Pokoj Vám!!