Príprava Božia a príprava naša na príchod Spasiteľa – (4)
Čítaný text: Iz 44, 1- 5:
Text: Lk 1, 39 – 45:
Keď vstúpime do adventnej doby, zisťujeme vždy nanovo, že sa nejakým spôsobom zrýchli život v cirkevných zboroch i náš život osobný. Dokonca aj tí, ktorí nevedia nič o novom cirkevnom roku a ešte menej vedia o advente ako čase zvlášnej milosti (R 13, 11- 12) sa tiež tiež dostávajú do toho všeobecného ruchu a pohybu i keď sa zvyčajne týka len vecí telesných( R 13, 13- 14). Ak nový adventný čas nevyvolá odozvu a nový pohyb v živote ľudu Božieho, ak ľudské srdce zostane bez duchovného pohybu a pohnutia, nepohnutými zostanú zvyčajne aj na Vianoce.
Už prvý, historický advent, príchod Božieho Syna Ježiša, ktorého prijala panna Mária do svojho srdca i pod svoje srdce, zrýchlil život všetkých, ktorí očakávali príchod Spasiteľa. Pri uvažovaní nad tajomstvom Božieho príchodu na svet sme sa na základe správy evanjelistu Lukáša dozvedeli, že Ježišov príchod, Jeho vtelenie, predchádzalo počatie aj iného zvláštneho dieťaťa, syna kňaza Zachariáša a jeho manželky Alžbety. O stretnutí týchto dvoch žien a ich synov, ktorých nosili pod srdcom počujeme ďalšie dôležité posolstvo.
Mária, ktorá správu o počatí Ježiša oznámila najskôr Jozefovi, svojmu snúbencovi ( Mt 1, 18nn), potom “v tie dni vstala a rýchlo vydala sa na cestu do hornatého kraja, do mesta Júdovho”. Chcela, tú radostnú správu “zahorúca” oznámiť aj svojej príbuznej Alžbete a zrejme bola aj zvedavá na jej reakciu. Keď vošla do domu, pozdravila Alžbetu. Nielen u nás, ale aj v Izraeli platilo príslovie: ”Hosť do domu Boh do domu!” Pri tomto príchode sa však toto príslovie naplnilo “do bodky”, čiže skutočne a reálne.
Odpoveď na Máriin pozdrav bol pre ňu rovnako prekvapujúci, ako bola prekvapujúca jej neohlásená návšteva v dome Zachariáša a Alžbety. “Keď Alžbeta počula pozdrav Máriin, nemluvniatko pohlo sa v jej živote a Duch Svätý naplnil Alžbetu”. Naplnená Duchom Svätým radostné zvolala: “Blahoslavená medzi ženami a blahoslavený plod tvojho života”. Hovorí tak žena, ktorá sa pre svoje nečakané tehotenstvo vo vyskom veku mohla právom považovať za šťastnú. Tým bola zbavená falošnej nálepky hriešnice, ktorú Hospodin trestá bezdetnosťou. Tým, že počala už v rokoch sa ukázalo, že Hospodin ju požehnal a dal jej dožiť radostné dni. Ale príchodom Márie s práve počatým Ježišom, je začiatok “veľkej radosti”, ktorá sa od tejto chvíle šíri vo svete a je určená “všetkému ľudu”.
Udialo sa tu jedinečné stretnutie dvoch veriacich žien, z ktorých jedna sa stala matkou Ježiša, Mesiáša, v ktorého príchod a vernosť však aj Alžbeta vždy dúfala. Jej slová boli pre Máriu v jej chúlostivom položení veľkou úľavou, pretože potvrdzovali jej dôveru, keď povedala Pánu Bohu svoje amen, “staň sa mi podľa tvojho slova”.
Nielen toto stretnutie dvoch žien je fascinujúce. Takým je aj stretnutie dvojice detí, ktoré v tom čase boli ešte pod srdcom svojich matiek. Dvojice detí ešte nenarodených. Detí, ktoré neboli výsledkom “plánovaného rodičovstva”. Napriek tomu boli očakávané a vítané.
To, o čom hovorí a svedčí Alžbeta, je dôležité posolstvo pre každú nádejnú matku. Dieťa v živote matky je už pred svojím narodením plnohodnotným, vnímajúcim človekom, ktorý môže reagovať na podnety radostné, ale prípadne aj traumatizujúce. Alžbeta hovorí: “Lebo, ajhľa, len čo mi zaznel v ušiach hlas tvojho pozdravu, radostne pohlo sa mi v živote nemluvniatko”. Príchod Ježiša, ktorý bol počatý z moci Ducha Svätého, prináša radosť aj Jánovi, vtedy ešte nenarodenému, ale neskôr budúcemu ohlasovateľovi príchodu Spasiteľa k všetkému ľudu Božiemu SZ, i celého sveta.
Matky, ktoré sú v požehnanom stave vždy reagovali a reagujú s uspokojením na pohyby dieťaťka pod ich srdcom. Je to znakom, že dieťa žije a že je zdravé. Alžbeta však hovorí o mimoriadnom a radostnom pohybe, ktorý zaregistrovala vo svojom živote práve v danej chvíli Ježišovho príchodu. Cíti, že to, čo sa deje, je udalosť výnimočná. Jej duše a ducha sa dotkol Duch Svätý.
My si tiež uvedomujeme, že Pán Ježiš prišiel na svet pre všetkých ľudí a preto prišiel aj pre deti. Nielen pre deti už narodené, ale aj pre deti ešte nenarodené. Aj pre tie deti, ktorým dnešné bohaté štáty a kultúry často negarantujú právo na život a tým ani na radosť. Dnešný svet nenarodené deti v tele matky, hoci tie majú svoje srdce, svoju krvnú skupinu, svoju DNA a všetky údy považuje neraz len za “embryá”, necítiace zhluky molekúl a buniek, alebo za beztvaré a necítiace plody, ktorú sú vraj iba súčasťou tela ženy, ktorá si s nimi môže robiť čo chce. Toto svedectvo hovorí iné: dieťa v tele matky je človekom, ktorý má v Bohu plný nárok na život. V Ježišovi, Dieťati Božom i človečom prišiel Spasiteľ všetkých, aj nenarodených detí. Všetkým ľuďom priniesol právo na radosť, blahoslavenstvo a nový život.
Toto právo a nádej na návrat do Božej “záhrady Éden” Pán Boh ponúkol svetu už vtedy, keď prišla “plnosť času”( Gal 4, 4), teda v tom prvom Ježišovom, historickom advente.“ Blahoslavená, ktorá uverila, že sa jej splní, čo jej povedal Pán”. To slovo platilo a platí pre každého, kto má odvahu viery, akú mal Mária i Alžbeta, a potom aj Jozef a Zachariáš.
Uvedomujeme si, že aj tento nám darovaný čas je časom milosti. Ježiš nielen prišiel, ale aj stále prichádza v Duchu Svätom k svetu, k človeku i k nám. Pricháza v slove svojho evanjelia, ktoré dáva zvestovať po celom svete. Nielen cirkevnému zboru v Laodicei, ale všetkým ľuďom sa prihovára: ” Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou”. (Zj 3, 20)
On sám chce a môže naplniť naše srdcia a domovy pravou radosťou. Prestrime pre Neho stôl nielen na Štedrý večer, ale už dnes a iste nám prinesie to, čo potrebujeme: pokoj, radosť a blahoslaventvo časné i večné. Preto dokladá: ”Kto zvíťazí, tomu dám sedieť so mnou na mojom tróne, tak ako ja som zvíťazil a sedím so svojím Otcom na Jeho tróne”. (Zj 3, 21). Amen
Adventné zamyslenie 2019 Ľubomír Batka st