Nieto vody,
nieto ohňa,
čo by silou zničil nás,
kým nepríde Božia chvíľa,
On nás pozve k sebe zas.
Nieto žiaľu,
nieto krivdy,
ktorú by nám nesňal Boh,
keď prídeme v slávny domov,
ku podnožiam Jeho nôh.
Uschnú slzy,
plač zanemie
a hriech zmizne ako sen,
keď uzrieme zabronievať
večnej slávy nový deň.
Keď zvuk
trúby svetom zavznie,
milosti že nastal čas
a keď duše v nebies sláve
zdvihnú k chvále Božej hlas.
Tak len
verne kráčaj k cieľu,
nech ťa nevzprie klam ni mam,
odmení ťa raz Pán v nebi,
korunou čo schystal sám…