Duch Svätý nevidíme, nemôžeme sa Ho dotknúť, platí teda, že Duch Svätý nie je? Duch Svätý je a pôsobí v cirkvi, aj keď o Ňom málo hovoríme. Keby nebol Duch nikto z nás by nebol v chráme, nikto z nás by neveril, neexistovala by cirkev. Duch Svätý je tá „najutiahnutejšia“ Osoba Svätej Trojice. To znamená Duch Svätý nestavia do popredia seba, ale Krista. Nepriťahuje pozornosť na seba, ale priťahuje pozornosť na Božieho Syna a jednou z hlavných úloh a dielo v cirkvi je vyvýšiť Pána Ježiša Krista, tak aby všetka sláva šla Jemu. Na to je Duch, aby oslávil Krista, nie je poslaný na to, aby oslávil seba, ale Krista. Duch Svätý je tak zameraný na Pána Ježiša Krista, že až pozoruhodne nedbá na svoju Osobu. Pán Ježiš sám hovorí, že On pošle Svätého Ducha, ktorý príde a bude svedčiť o Ňom, Ježišovi, nie o sebe (J 15, 26). Nie svedčiť o sebe, ale o Ježišovi, aby Ho oslávil. Tam, kde kážeme o Kristovi tam je Duch, síce o Ňom nehovoríme, ale tam Boží Duch koná, je pri diele a pôsobí. Preto v cirkvi hovoríme predovšetkým o Pánovi Ježišovi Kristovi, lebo nás k tomu vedie Duch Svätý. Ak sa svedčí o Ježišovi, tak je to znak, že tam je Boží Duch. Nepoznali by sme Ježiša, nemohli by sme s Ním denno-denne byť, keby nám nebol zoslaný Duch Svätý. Preto odchodom Ježiša zo zeme nikto nič nestratil. Príchodom Duch Svätý všetci získavame.
Vďaka Duchu Svätému Ten, ktorý bol odsúdený ako zločinec je dnes uznávaný ako najväčšia Osobnosť ľudských dejín. Vďaka pôsobeniu Svätého Ducha prebýva Ježiš v mnohých ľudských srdciach.
Prežívanie stretnutia s Duchom Svätým je sebapoznanie: stretnutie s Ním ako s Božou svätosťou. Vtedy sa odhalia a ukážu aj tie najskrytejšie a najtajnejšie skrytosti. Ukáže sa, čo je v nás, a my zisťujeme akí sme zlí, biedni a hriešni. Ukazuje na našu vinu. Stretnutie s Duchom Svätým je hlboké sebapoznanie svojej viny, stratenosti a porušenosti. Toto sebapoznanie vedie človeka k pokániu, k ľútosti a k uznaniu svojej viny. Ten, kto uznáva vinu, kto ľutuje hriech, kto verí v odpustenie, sľubuje nápravu tak nerobí sám zo seba, ale iba Svätý Duch nás môže priviesť k pravému pokániu.
Prežívanie stretnutia s Božím Duchom je radosť: radosť do ktorej vyústi naše pokánie. Môžeme mnohokrát počuť, že Boh nás miluje, že Kristus zostúpil na zem, že za nás zomrel, ako Bohu na nás záleží, že sa za nás obetoval a prelial za nás nevinnú krv, že Otec Ho vzkriesil, že vystúpil k Otcovi, ale bez Ducha Božieho nám to nič nepovie. Preto, keď sa stretneme s Božím Duchom prežijeme nielen to obvinenie z vín, ale prežijeme aj tú obrovskú radosť, že aj pre mňa je odpustenie, že sa aj nad nami Boh zmiloval. Preto sa Duch Svätý, ktorého poslal Pán Ježiš Kristus sa nazýva Tešiteľ. On jediný môže dať človeku vnútornú radosť, že je Bohom prijatý, spasený a zachránený.
Prežívanie stretnutia s Božím Duchom je osvietenie mysle: keby nebolo svetlo, tak by sme nevideli farby, ľudí, prírodu. Preto je svetlo dôležité, aby sme veci v živote videli. V duchovnom svete toto isté robí Duch Svätý. Nazvaný je aj Duchom pravdy. Tak tento Duch berie Božie slovo, ktoré počúvame a pomocou neho nám dáva spoznávať čo je pravdivé a čo nie v Božích očiach. Čo sa Bohu páči a čo nie. Tak ako svetlo osvecuje svet, tak Duch Svätý osvecuje to, čo je dôležité a podstatné pre život. Zrazu začne človek inak rozmýšľať-vidí prírodu, ktorú stvoril Boh, vidí človeka ako Božie dieťa, vidí hriech za ktorý Kristus zomrel na kríži.
Prežívanie stretnutia s Božím Duchom Svätým je vždy ako s Pánom Ježišom: Duch Svätý neomylne svedčí o tom, že sme sa stretli s Kristom. Preto prežívame prítomnosť Pána Ježiša. On sám zostáva v úzadí. Vedie nás ku Kristu, svedčí o Kristu, oslavuje Krista. Ak veríme v Krista je to dielo, dar Svätého Ducha, lebo človek zo svojho vlastného rozumu a vlastnej sily nemôže v Pána Ježiša Krista veriť, nemôže k Nemu prísť. Ale len Duch Svätý svojim evanjeliom posväcuje, zachováva a koná.
Dôkazom existencie Duch Svätý je každý kresťan, cirkevný zbor, cirkev.
Pokoj Boží nech je s Vami!!