Plesajme v Hospodinu!
Víťaz nad smrťou slávne z hrobu vstal,
večnú Božiu slávu mocne zvestoval.
Žije Kristus, Pán náš, s Ním budeme žiť,
s Ním je hodno trpieť, s Ním aj zvíťaziť!
Víťaz nad smrťou slávne z hrobu vstal,
večnú Božiu slávu mocne dokázal! ES 150,1
1 S 2, 1-2; 6- 8 a:
“I modlila sa Anna a hovorila: Plesá mi srdce v Hospodinu, vyvýšil sa v Hospodinu môj roh; ústa sa mi rozšírili proti mojím nepriateľom, lebo sa radujem z Tvojej pomoci. (2) Nik nie je svätý ako Hospodin, lebo niet nikoho krem Teba a nik nie je skalou, ako náš Boh”. – (6) Hospodin usmrcuje i oživuje, do záhrobia vovádza i vyvádza odtiaľ. (7) Hospodin ochudobňuje aj obohacuje, ponižuje i povyšuje. (8) On dvíha bedára z prachu a chudobného zodvihne z blata, aby ich posadil s kniežatami a pridelil im stolicu slávy”. Amen
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Spolu s mnohými kresťanmi vo svete spievame dnes Veľkonočné chorály víťaztva života nad smrťou! Sú to chorály radosti pri pamiatke Kristovho slávneho vzkriesenia. V ľudstve nádej na víťaztvo života nad smrťou vždy žila. Túžba po pravom živote zostávala veľmi silná. Ak sa niekde nádej a výhľad na budúcnosť z nejakého dôvodu stratili, ľudská civilizácia zanikla.
Hoci vieme, že každý, “kto sa narodil musí zomrieť”, smieme mať v duši nádej na život večný. “Kde je, ó smrť, tvoje víťazstvo, kde je ó, smrť osteň tvoj? – smieme sa po veľkonočnejudalosti pýtať slovami Písma svätého aj my, ktorí veríme v Božiu moc a lásku. Vďaka a dobrorečenie patrí nášmu nebeskému Otcovi i vzkriesenému Synovi Pánovi Ježišovi Kristovi. Udalosťou “prvého dňa po sobote”, o ktorom svedčia evanjeliá sa naša nádej na život večný zreálnila.
Aký bude ten nový život budúceho veku? – pýtali sa v každom čase ľudia a národy. Starí Gréci si predstavovali nebo ako bohaté polia, kde vládne šťastie a je vždy krásne, slnečno. Starí Íri videli nebo ako ostrov požehnaní, kde večne hrá krásna hudba, rastú jablone a ľudia tam hodujú a veselia sa. Nieto tam dňa, ani noci, nejestvuje nešťastie.
“Valhala”- tak nazvali starí Škandinávci nebo a predstavovali si ho ako obrovskú halu, kde bojovníci zápasia celý deň a večer je hostina, na ktorej jedia zázračného diviaka, ktorý po skončení hodovania znovu ožije. Menej jasné sú nám predstavy našich slovanských predkov skôr, ako sa stali kresťanmi.
To, čo je dôležité, je radostná správa evanjelií a svedectvo o Kristovom slávnom zmŕtvychvstaní. V Ňom dostávame nádej večného života. Ježiš o ňom hovorí: “A to je večný život, aby poznali Teba, Otče, a ktorého si poslal, Ježiša Krista.” O Božom konaní pre nás chceme v ďalšej zvesti dnes hovoriť a svedčiť.
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Biblický text, ktorý sme vypočuli, nie je síce priamym svedectvom o Kristovom vzkriesení. Je však poukazom na Božiu moc a lásku, ktorá má vždy ten istý smer a zámer: Boh chce spásu a život svojho stvorenstva a tak aj človeka. O prvom stvoriteľskom Božom diele je napísané v 1 M: ”Boh stvoril človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril”. Týmto dvojitým poukazom na prvé stvorenie je poukázané na lásku nebekého Otca, ktorú má k človeku, ktorého stvoril pre sebe.
Vieme, že pádom do hriechu sa toto spoločenstvo narušilo a narušila sa aj hodnota Božieho obrazu v nás. Človek sa stal Božím nepriateľom. Hriech je trhlinou medzi nebom a zemou. Ježiš Kristus bol poslaný k tomu, aby ju odstránil. Prišiel, aby odstránil Boží hnev, ktorý doľahol na neposlušných synov. Človek sám nebol a nie je schopný túto priepasť prekonať. Pán Ježiš toto dielo zmierenia vykonal. To je dôvod pravej a trvalej radosti všade tam, kde človek Božie dielo vierou prijíma. Preto:
Plesajme v Hospodinu, ktorý svoju moc a lásku k nám dokázal tým, že:
- svojho Syna vzkriesil
- našu nádej na život večný obživil
- nám účasť na sláve Kristovej prisľúbil.
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Výzva k plesaniu dolieha k nám z chválospevu Anny, manželky Elkánu, pri dare syna Samuela, túžobne vyproseného. Tá, ktorá bola ponížená a v očiach ľudí posudzovaná ako hriešnica, kedže jej život bol dlho zatvorený, smela z Božej milosti v modlitbe volať:“ Plesá mi srdce v Hospodinu, vyvýšil sa v Hospodinu môj roh. Ústa sa mi rozšírli proti mojím nepriateľom, lebo radujem sa z tvojej pomoci.”
Ten, ktorý dokázal svoju lásku a moc nielen biblickej Anne, ale mnohým svedkom SZ i NZ, ukázal svoju silu najjasnešie pri vzkriesení svojho Syna. “Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa hlavným, uholným”! Ježiš mocou Otcovou, skrze Ducha Svätého prekonal všetkých našich nepriateľov: smrť, hriech i peklo. Stal sa základom nového stvorenia na ktorom smieme mať účasť. On ktorý iným pomáhal a dokazoval plnosť lásky, ktorý odpúšťal hriechy a prinášal telesné uzdravenie bol síce ukrižovaný, ale podľa zasľúbení v tredí deň slávne vstal z mŕtvych!
Žiaden Kristov nepriateľ, alebo časná smrť nemá viac nad Ním moci. Je to prejav Božej moci a lásky nielen k Synovi, ale aj k tomuto svetu. Preto platí výzva nábožného žalmistu: “Toto je deň, ktorý učinil Hospodin, jasajme, a radujme sa v Ňom”! Slávne Kristovo vzkriesenie je “divom v našich očiach”. Je to div najvyšší, ktorý je však pochopiteľný, ak si uvedomíme, že pri Ježišovom vzkriesení nie človek, ale “pravica Hospodinova dokázala silu.” (Ž 118) Božia ruka je schopná zachraňovať aj z moci smrti koho chce. Tým skôr z nej vyslobodil svojho Syna. V Ňom však i nám svitol deň radosti a srdce ” plesá v Hospodinu, našom Bohu”. Lebo: “Niet nikoho, okrem Teba a nik nie je skalou ako ty, Bože”! O prvom veľkonočnom ráne teda platí: ”Toto je deň, ktorý učinil Hospodin”, – lebo: “Pravica Hospodinova dokázala silu”!
Milí bratia a sestry!
Kresťanská cirkev sa teší a naše srdcia plesajú v Hospodinu preto, že Boh svojho Syna vzkriesil, ale aj preto, že našu nádej na život večný oživil. Vzkriesením Pána Krista sme sa stali ľuďmi nádeje. Táto nádej je založená na Božej vernosti a na Ježišovom zmŕtvychvstaní. Nie je to nejaká neurčitá možnosť záchrany, ale konkrétna cesta, ktorou prešiel Ježiš Kristus ako “prvotina z tých, čo zomreli “ a ktorou smieme ísť a prejsť s Ním.
Anna, matka Samuelova vyznáva slová, ktoré sú priam prorockou víziou a predpoveďou o Božom milostivom konaní: “Hospodin usmrcuje i oživuje, do záhrobia vovádza i vyvádza odtiaľ”. Toto je predobraz cesty Ježišovej, ktorá sa naplnila a stala skutočnosťou. Pre každého veriaceho platí Jeho zasľúbenie: “Pretože ja žijem, aj vy budete žiť”! Dôležitou vecou pritom je, aby sme Kristu naplno dôverovali. Aby sme s Ním boli spojení vierou a vierou sa Ho pridŕžali. V Krste svätom sa naše spojenou s Kristom začalo uskutočňovať a stali sme sa Božími deťmi. Človek, ktorý je “zlorečený a zatratený” získava v Krste účasť nielen na Kristovej smrti, ale i na Jeho zmŕtvychvstaní. Hospodin nielen “do podsvetia a záhrobia vovádza, ale i vyvádza odtiaľ”. Vyslobodzuje každého, kto sa Ježiša pridŕža vierou.
V roku 1989 bolo v Arménsku zemetrasenie o sile 8,2 stupňov Richterovej stupnice. Zničilo celú krajinu a okolo 30 tisíc ľudí prišlo počas 4 minút o život. Uprostred tohoho chaosu povedal jeden muž svoje manželke, že musí utekať do školy, kde bol ich syn. Keď prišiel na to miesto uvidel, že škola je zrovnaná so zemou. Samozrejme, zostal z toho šokovaný. Keď sa brebral zo šoku, rozpamätal sa, že raz povedal synovi: “Nech sa deje čokoľvek, vždy prídem po teba”! Slzy mu tiekli po tvári keď pozrel na ruiny a všetko vyzeralo beznádejne. Avšak sľub, ktorý dal synovi mu stále víril v hlave. Preto začal na jednom mieste, v rohu, kde mala byť synova trieda zúfalo odpratávať ruiny. Prichádzali aj iní rodičia. Plakali a horekovali nad synmi a dcérami. Iní ho odhovárali a hovorili: Poďte odtiaľto, uniká tu plyn, môže prísť k výbuchu a požiaru… On mal iba jedinú odpoveď pre všetkých rodičov, dobrovľníkov, i hasičov: Chcete mi pomôcť? Pracoval šesť, dvanásť a napokon až 36 hodín v kuse pri odpratávaní trosiek. Keď ho odhovárali, hovoril iba to jedno: Chcete mi pomôcť? Po 38 hodinách zrazu začul hlas svojho syna spod cementového stropu. Zakričal: Armand! – a počul odpoveď: Otec! Synovi povedal: ”Plním, čo som ti sľúbil”. Akoby zázrakom, pod jedným stĺpom, ktorý zadržal časť stropu, bola schovaná skupinka 14 detí. – “Čo sa robí pod ruinami?”, spýtal sa? – Sme 14- ti , bojíme sa a sme hladní a smädní, ale povedal som kamarátom: Môj otec príde a zachráni mňa i vás!” – “Nech sa deje čokoľvek – aj my vedzme a pamätajame, že náš nebeský Otec je pripravený zachrániť teba i mňa” – tak dokončil svoje rozprávanie a svedetco ARMANDOV otec CHAČ na zhormaždení v MARTUNI, nedaľeko Jerevanu.
Aj pri Ježišovi Kristovi sa naplnili slová a predpovede prorokov. Naplnilo sa aj svedectvo biblickej Anny: “ On dvíha bedára z prachu a chudobného z blata. Ponižuje aj povyšuje, do záhrobia vovádza i vyvádza odtiaľ!
3. Milí bratia a sestry !
Prichádzame dnes aj my do tohoto chrámového spoločenstva, aby sme si pripomenuli a utvrdili sa v poznaní, že máme dôvod na radosť! Máme dôvod na plesanie a oslavu Božej moci a milosti. To, čo Boh Otec dokázal pri Synovi, chce vykonať aj pri nás a pre nás. Ježišovým vzkriesením obnovil Pán Boh i našu nádej na večný život. Vzkriesením Ježiša Krista sme pozvaní k novému životu. Sme pozvaní nasledovať nášho Pána už tu v časnosti vo vedomí budúcej slávy vykúpených, ktorá sa má zjaviť pri nás.
Boží zámer a cieľ je, aby sme boli privedení do večného , trvalého domova a spoločenstva v nebesiach. Anna v Sícheme hovorila v ďakovnej modlitbe: “On dvíha bedára z prachu a chudobného zodvihne z blata, aby ich posadil s kniežatami a pridelil im stolicu slávy”. Podobne máme aj my vyznávať a ďakovať. Spolu s apoštolom Pavlom verme, že raz: ” Spolu s Pánom budeme”! O nádeji a budúcnosti Kristom Pánom vykúpených platí: “Ani oko nevídalo, ani ucho nepočulo, čo Boh pripravil tým, ktorí Ho milujú”. To, čo je dôležité z našej strany, je vernosť v nasledovaní Pána Ježiša Krista a zachovávanie spoločenstva s Ním. Usilujme sa o život, v ktorom je zrejmé nasledovanie Jeho šľapají. Život prežívajme nie v pýche a v moci hriechu, ale v Jeho moci. O budúcnosť vykúpených Božích detí nemusíme mať obavy, ani o nej nemusíme akokoľvek špekulovať. Novota a obnovenie Božieho stvorenstva skrze Krista prekoná všetky ľudské prestavy.
Bratia a sestry !
Ľudia dokážu zrekonštruovať napríklad starý dom neraz až na nepoznanie. Základy a múry zostavajú tie isté, ale v rekonštruovanom dome je všetko nové, lepšie, krajšie a funkčnejšie. A práve toto hovorí aj Pán Ježiš: “Ja nové činím všetko…!” On bol vzkriesený “slávnou mocou Otcovou”, a “Jeho duša neozostala v podsvetí, ani Jeho telo nevzalo porušenie” – hovorí apoštol Peter. A apoštol Pavel k tomu dodáva: “Rozsieva sa porušiteľné, vstane neporušiteľné, oslávené, nebeské telo, ktoré bude podobné Jeho oslávenému telu”. – “A tak, či žijeme, či umierame, sme Pánovi.” Dôležité je posolstvo, zvestované poslom Božím:”Vstal, niet ho tu, ajhľa miesto, kde Ho boli položili.” Ježiš svojich učeníkov predchádzal nielen do Galilei, ale aj do slávy neba. Tam predišiel i nás.
Preto: Plesajme v Hospodinu, ktorý svoju moc a lásku k nám dokázal tým, že: svojho Syna vzkriesil, že našu nádej na život večný obnovil a účasť na sláve Kristovej nám prisľúbil!
Christos voskres!- Voistine voskres! Kristus je vzkriesený! Istotne je vzkriesený! Amen.
1.slávnosť veľkonočná Prietrž 2017 Ľubomír Batka st.