Vďaka zástupnej obeti Krista na kríži nám bolo darované víťazstvo. Vďaka Kristovmu krížu mohlo nastať vzkriesenie- víťazstvo nad smrťou. Kto by teda obchádzal kríž, nemal Kristov kríž v centre svojej zvesti, hlása falošné evanjelium.
A predsa sme svedkami toho, že my kresťania dávame do centra pozornosti niečo iné ako Kristov kríž. Obdivujeme a oslavujeme všeličo iné. Podľahli sme pokušeniu obdivovať človeka, ľudské dielo namiesto diela Kristovho. To zaváňa zákonníctvom. Veď Božou milosťou sme oslobodení. Tento rok si pripomíname 500. výročie reformácie, no žiaľ, v centre osláv nie je Kristov kríž. Obdivujeme a oslavujeme ľudí, zakladáme si na tom, čo sme my dokázali, dosiahli…a Kristus-ten ukrižovaný je odsunutý nabok. Nepochopili sme dielo Dr. Martina Luthera, ktorý sa vo svojej dobe stal ukazovateľom na Kristov kríž. Luther odmietal oslavu človeka a jeho diela.
V tento významný rok, keď si pripomíname okrúhle výročie, sme pozvaní obdivovať Toho, koho stredoveká cirkev odsunula nabok. Ak si niekto zaslúži náš obdiv, úctu, tak je to jedine Kristus. Pod Jeho krížom je miesto pre každého z nás. On vybojoval ten rozhodujúci zápas pre naše spasenie. On jediný je hodný nášho obdivu.
Chápeme radosť, keď ľudia sú nadaní a tvoria niečo nové, keď rodičia sa radujú z úspechov ich detí. To by bolo v poriadku, lenže vždy hrozilo nebezpečenstvo, že človek sa stane stredobodom osláv a tvorivá sila človeka bohom. A to je veľmi nebezpečná línia. Človek od počiatku vždy tu stroskotal, pretože chcel byť sám bohom. To nie je zmýšľanie, aké mal neskôr apoštol Pavel, ktorý povedal: „A čo máš, čo by si nebol dostal? A ak si dostal, prečo sa chváliš, ako keby si nebol dostal?“(1 Kor 4,7). Pri dare sa ľahko zabúda na Darcu- a v tom je tragédia.
Pokoj Vám!!