Golgota – najsvätejšia Bohoslužba
Ó, muž bolesti,
Kriste náš,
na kríži trpíš –
umieraš.
Pre našu neprávosť
úpieš sám…
Ó, Pane, Kriste,
odpusť nám. Amen (MR)
Iz 53, 1-12:
“Kto uveril našej zvesti a na kom bol vyjavený zásah Hospodinov? (2) Vyrástol pred nami ako výhonok a ako koreň z vyprahlej zeme. Nemal postavy ani dôstojnosti, aby sma ho obdivovali, ani výzor, aby sme po ňom túžili. (3) Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolesti, ktorý poznal nemoci a ako niekto, pred kým si ľudia skrývajú tvár, opovrhnutý bol, a nevážili sme si ho.
(4) Ale on niesol naše nemoci, vzal na seba naše bolesti. My sme sa nazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a strápený. (5) Ale on bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia.
(6) My všetci sme blúdli ako ovce, všetci sm echodili vlastnou cestou. Hospodin spôsobil, aby ho zasiahla neprávosť všetkých nás. (7) Strápený pokorne trpel a neotvoril ústa ako ovca ako baránok vedený na zabitie a neotvoril ústa ako ovca, ktorá umĺkne pred svojimi strihačmi. (8) Väzením a súdom bol odstránený, ale kto sa stará o jeho údel? Lebo bol vyťatý z krajiny živých, pre vinu svojho ľudu bol zbitý. (9) Dali mu hrob s bezbožníkmi a so zločincami, keď zomrel, hoci nespáchal násilie a nebolo ľsti v jeho ústach.
(10) Ale Hospodinu sa zaľúbilo raniť ho nemocou. Ak položil život v obeť za vinu, mal by vidieť potomstvo a dlho žiť, skrze neho zdariť sa má, čo chce Hospodin. (11) Pre námahu svojho života uzrie svetlo. Svojím pozním môj spravodlivý sluha dá spravodlivosť mnohým a ich neprávosti vezme na seba. (12) Preto mu dám podiel s veľkými a s mocnými sa bude deliť o korisť, pretože obetoval svoj život na smrť a počítaný bol s priestupníkmi, hoci on zniesol hriechy mnohých a zastúpil priestupníkov.” Amen
Bratia a sestry v Kristu, Pánovi!
Opäť sme vypočuli pašie a v duchu premýšľame nad udalosťami Veľkého Piatku. Väčšina z nás ich počula mnohokrát, no napriek tomu, – či azda práve preto – ich počúvame vždy z veľkým zaujatím. Príbeh Ježiša z Nazaretu nie je obyčajnou tragédiou človeka, ale má vzťah a dosah pre každého znás. Oslovujú nás nielen jednotlivé udalosti Pánovho utrpenia, ale aj spôsob, ako ho znášal a slová, ktoré pri tom povedal. Tiež aj celá tá zvláštna atmosféra, ktorá Ho obklopovala na kríži a ktorá sa hlboko vrýva do pamäti človeka.
Nie je to však iba hrôza daného okamihu, čo súvisí s Kristovou smrťou. Pri pozornom počúvaní svedectiev evanjelistov si môžeme uvedomiť, že opisujú Kristova smrť nie ako tragédiu, ale skôr ako niečo, čo pripomína zlomový okamih dejín a atmosféru bohoslužby.
Na svete sa udialo veľmi mnoho surových vrážd, i justičných frašiek. Prelialo sa veľa krvi a ľudstvo prežilo veľa utrpenia a tragédií. V našej súčasnosti to nie je inak. Vidíme však, že ľudia sú pomerne málo citliví na niečo, čo sa ich priamo netýka. Takými sú napríklad aj súčasnú teroristické útoky spáchané na nevinných ľuďoch v Európe, no najmä dva výbuchy islamských samovražedných atentánikov v dvoch kostoloch medzi koptskými kresťami v Egypte na Kvetnú nedeľu. Tieto činy možno považovať za nezmyselné prejavy islamského násilia, ktoré ľudia síce odsúdia, ale čoskoro na tie neznáme obete zabudnú.
Ale na Golgote sa odohralo niečo, na čo nemožno len tak ľahko zabudnúť. Udalosť Veľkého Piatku je iná preto, že ju oprávnene ľudia všetkých čias vnímajú ako obeť Ježiša, ktorá s nami, s každým z nás priamo súvisí. To spoznali už tí, ktorí boli na Golgote s ježišom. Dokonca aj niekotrí zo službu konajúcich vojakov, a dokonca aj zločinec, ktorý trpel a zomieral súčasne s Kristom.
Ježišovi nebol ľahostajný žiaden človek. Nebol ľahostajný k tým, čo trpeli rôznymi neduhmi telesnými, alebo duchovnými. Všímal si biedu ľudí duchovnú i morálnu. Jeho život bol zameraný na všetkých, ktorí potrebovali akúkoľvek pomoc. A aj Jeho smrť na kríži môžeme vnímať ako službu pre všetkých, ktorí “sa namáhajú a sú preťažení”, aby im dal odpočinutie.
Popri samotnom opise a svedectve evanjelistov o trpiacom Ježišovi sme si prečítali aj opis utrpenia služobníka Božieho z knihy proroka Izaiáša. Toto svedectvo bolo napísané vyše 500 rokov pred Ježišovým narodením. Aký je súvis medzi týmito dvomi opismi utrpenia?
Odpoveď nám pomáha nájsť istý bohatý muž z Etiópie, správca pokladu princeznej Kandáces. Keď sa vracal z návštevy Jeruzalema, sedel na voze a čítal si nahlas text, ktorý sme aj my vypočuli. Vtedy sa pripojil k nemu diakon Filip, ktorý sa ho opýtal: ”Či aj rozumieš, čo čítaš? ” Etiópčan odpovedal: “Akože by som rozumel, ak mi to niekto nevysvetlí! O kom hovorí prorok: O sebe a či o niekom inom?”
Ľud Starej zmluvy, a po ňom i novozmluvná cirkev tieto slová pochopili a opatrovali ako také, ktoré hovoria o trpiacom Božom služobníkovi, v ktorom cirkev vidí a spoznáva práve Ježiša Krista. Sú to teda prorocké slová o Kristovi. Sú inšpirované Duchom Božím a vyžadujú vieru v Pána Boha a Božie konanie.
Tú istú vieru vyžadujú aj slová evanjelistov z pašií, ak majú byť pochopené a videné spávne. Ježiš z Nazareta nie je iba jeden z mnohých trpiacich ľudí na zemi, ale v Jeho utrpení a smrti je pri diele sám Otec nebeský. Na Golgote skutočne išlo o Božie konanie a o zásah Hospodinov pre človeka a pre celý svet. Nie iba pre niekoho, alebo pre niekoľkých ľudí, ale pre všetkých.
Bratia a sestry v Pánu!
“Tak predsa si Kráľ ?” – spýtal sa vzrušene Pilát, keď vypočúval Ježiša. Ten, ktorý trpel a zomrel, bol Služobník Hospodinov a bol “predsa” – aj Kráľ. Stal sa naším sluhom, ale kto Jeho službu prijíma, stáva sa členom Jeho kráľovstva.
Ježiš “vyrástol pred nami ako výhonok z vyprahlej zeme”, predpovedal prorok Izaiáš. Pochádzal totiž z koreňa kedysi mocného dávidovského rodu.Tento Ježiš na zemi skutočne nosil meno “Výhonok” – totiž tým, že bol z Nazaretu, nazývali Ho “Nazaretský”.
Vieme, že bol tesár a ako tesár nemal na sebe nič momriadne príťažlivé. Povedané dnešnou rečou, “nemal žiaden imidž”, pre ktorý by si Ho mal niekto osobitne všimnúť. Nemal ani výnimočnú postavu, ani výnimočné postavenie. Na Golgote sa ukázalo, že skutočne bol, ako prorok predpovedal: “Mužom bolesti, pred ktorým si ľudia skrývajú tvár, od ktorého sa odvracajú… a ktorému mohli aj pľuvnúť do tváre…
Bratia a sestry!
Možno by sme naozaj našli mnoho ľudí s podobným údelom. Možno aj mnoho takých, ktorým včera privolávali zástupy: Hosana a dnes už skôr to druhé: Ukrižuj ho! Iste bolo aj veľa takých, ktorým sa iní posmievali v ich utrpení.
Preto si vážne kladieme dnes otázku:
Bol Ježiš Ten, ktorý niesol aj naše nemoce?
Bol a je Ten, ktorý vzal na seba naše neprávosti?
Bol prebodnutý aj pre naše priestupky?
Veríme, že On znášal trest za náš pokoj pred Bohom, Otcom?
Dôverujeme, ako emauskí učeníci, ktorí si všimli Jeho jazvy a stopy po klincoch na Jeho rukách, že práve tieto rany nás môžu uzdraviť a dať nám život tej najvyššej možnej kvality, totiž život večný?
Pri týchto otázkach sa názory ľudí rôznia a svet je pri odpovediach na ne trvalo rozdelený. Viera aj nevera má svojich apoštolov a svedkov. Viera, ale aj nevera má svojich vyznavačov. Ku ktorým sa pridáme my?
Veríme, že pre Neho a pre Jeho krvavé rany obstojíme pred Pánom Bohom dnes i potom na poslednom súde? Veríme v Jeho svätú, čistú a dostatočnú obeť za nás i ostaných hrešnikov? Veríme že na Golgote sa neodohrala len tragédia jedného človeka z mnohých, ale tá najsvätejšia bohoslužba? Že tam Ježiš krvou a životom platil za nás a naše hriechy i za hriechy sveta?
Ak takto veríme, vieme, že tento svet a my v ňom – pri všetkej ľudskej úbohosti a morálnemu úpadku, má nádej. Má nádej skrze obeť Toho bezvadného Baránka, ktorého dal Otec ako výkupné za všetkých.
Prajem vám, aby sme tento deň, pamiatku Kristovej vykupiteľskej smrti svätili s vyznaním Malého Katechizmu Dr.M.Luthera: Ježiš trpel, zomrel i vstal z mŕtvych i za mňa – “ aby som bol jeho vlastný, žil pod Ním v Jeho kráľovstve a slúžil Mu v ustavičnej spravodlivosti, nevinnosti a blaženosti. To je iste verná pravda”! Amen
Prietrž 2017 Veľký Piatok Ľubomír Batka st.