I. 1 M 2, 8-15 – Vody v Édene
“Ó, všetci smädní poďte k vode…” pozýval prorok Izaiáš ľud Boží k návrtatu k Hospodinu, ktorý s ním uzavrel zmluvu zákona. (Iz 55,1) Zároveň mu zasľúbil účasť na novej, večnej zmluve. Je dôkazom Jeho milosrdenstva a vernosti. Návrat k Bohu, k Jeho slovu a k zmluve milosti, ktorú s nami uzavrel v dare Krstu svätého potrebujeme aj my, ľud NZ. Je to pozvanie k pokániu, obráteniu a k novej dôvere. To je cesta k novému životu a požehnaniu, po ktorom túži každý človek. Iba Boh vie utíšiť náš smäd po živote. Jeho pozvanie je aktuálne vždy, osobitne v tomto pôstnom čase.
Vedie a volá nás k prameňom živej vody, k svojmu slovu a do spoločenstva s Ním. Pán Boh sa rozličným spôsobom a na rozličných miestach dal poznať človeku. K osobitným miestam Jeho vyjavenia patrili vrchy a hory, ale patria k nim aj v Biblii spomínané vody. Zastavenie pri biblických vodách nám umožňuje obmytie z prachu hriechu, občerstvenie duše a upriamuje pozornosť na cieľ nášho putovania. Ním je spočinutie pri “rieke vody života, čistej ani kristáľ, ktorá vyteká z trónu Božieho a Baránkovho.” ( Zj 22,1)
Naším prvým pôstnym zastavením je rajská záhrada Éden. Do Édenu Stvoriteľ uviedol prvých ľudí. Písmo hovorí, že všetko, čo Pán Boh stvoril, stvoril pre človeka. Záhrada Éden, nazývaná aj rajom, nie je miesto ničnerobenia. Úlohou človeka bolo a zostáva, aby využíval svoju silu aj rozum. Preto mal a má zemskú záhradu “obrábať a strážiť”. Tiež má aj “pomenovať” všetko, čo Boh pre človeka stvoril. Rajská záhrada je obrazom pokojného, radostného a ničím nerušeného spoločenstva človeka so svojím Stvoriteľom. Bolo v nej množstvo stromov s ovocím “ lákavým na pohľad a dobrým na jedenie”. Tu ponúkol Hospodin človeku aj “strom života”, ktorého ovocie smel človek neobmedzene prijímať. Tým dostal človek stvorený z prachu zeme účasť na večnom spoločenstve s Bohom.
“Z Édenu vytekala rieka, aby zavlažovala záhradu, a odtiaľ sa rozdeľovala na štyri ramená.” Božia láska a milosrdenstvo sa aj v dare vody z raja rozlialo na všetky štyri svetové strany. Korytá dvoch spomínaných riek, Píšon a Gíchon dnes už určiť nevieme, ale dve sú známe. Volajú sa Chiddekela – Tigris a Eufrat.
Každá rieka tejto zeme prináša ľuďom požehnanie. Okrem samotnej vody aj nánosy zlata, drahých kameňov a energiu . Ale najmä pitnú vodu a osvieženie tela. Vody sú aj naším najväčším národným bohatsvom. Zlato, striebro a meď, či iné kovy na našom území ťažili často cudzinci. Tým viac je dôležité chrániť a dobre šafáriť s vodami a prameňmi, ktorými nás na Slovensku Pán Boh bohato požehnal.
Rozumné a zodpovedné konanie človeka začína vždy poslušnosťou a dôverou v slovo Otca nebeského. Ale práve v tom človek zlyhal a zlyháva. Pri samom prameni Božej milosti, pri vode v Božom raji ľudia dali prednosť vzbure, ktorej dôsledky ponesieme až do stvorenia “nového neba a novej zeme”. “ Všetci totiž zhrešili v Adamovi”, spoznáva a učí nás apoštol Pavol. To značí, že svojou neposlušnosť a nedôveru v Božie slovo, a naopak dôverou v slovo pokušiteľa, vzťah s Otcom ľudia narušili. To radikálne zmenilo ich a náš život. Hlas a sľub toho (ne)tvora, ktorý sa našim prarodičom javil ako múdry a obdarený tajomnou silou, ukázal sa ako podvod a znamenal pád. Priniesol novú situáciu, z ktorej sa ani tí najmúdrejší a najsilnejší ľudia nemôžu sami vymaniť a vyslobodiť. Zneužité ovocia zo “stromu poznania dobra a zla” priviedlo ľudí k hriechu, ktorý má vážne dôsledky. Znamenal narušenie vzťahu človeka s Bohom, i narušenie vzťahu manželského, v ktorom si mali byť muž a žena rovní a navzájom si pomáhať. Hriech narušil napokon aj vzťah k ostatnému stvorenstvu.
Boží dar v podobe vody bol a je určený pre celý svet. Rieka vytekajúca z Édenu bola rozdelená a prúdila na celý povrch zeme. Ako kresťania si pri každej vode, alebo rieke pri ktorej zastaneme môžeme uvedomiť, že ona nie je ani božstvom, ani matkou, ani hadom a nepriateľom, ale má pôvod a prameň v Bohu a v Jeho stvoriteľstkom slove. Vody, potoky, rieky či moria, to všetko bolo a je k dobru človeka. Ale ani všetky ich vody nás neočistia, ak sa nedáme “umyť krvou Baránkovou”. Ked ľudia zotrvajú v hriechu, nepomôžu človeku žiadne rituálne kúpele, ktoré niektoré národy dodnes praktizujú v nádeji očistenia a obnovenia. Vody sveta neposlúžia dokonca ani k telesnému oddychu a občerstveniu, ak človek vody nerozumne a hriešne zneužije. Nepochybujme o tom, že prvoradou zmenou má byť náprava nášho vzťahu s naším nebeským Otcom.
Pri vodách rieky v Édene začal radikálny odklon človeka od Boha. Preto aj návrat k Bohu začína duchovným znovuzrodením “z vody a z Ducha (Ján 3) a “kúpeľom znovuzrodenia a obnovením skrze Ducha Svätého”. Radostný výhľad pre nás je v tom, že Boh nám vyšiel v ústrety v Ježišovi, ktorý “prišiel skrze vodu a krv”.( 1 J 5, 6) Dobrorečme aj v tomto pôstnom čas za “vodu a krv” v našom Pánovi. Dobrorečme za Jeho slovo, ktoré nám privoláva:” Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa.” (J 7, 37) Amen