Výročná kňazská správa za rok 2009
o živote a činnosti CZ ECAV so sídlom v Sobotišti, prednesená na výročnom celozborovom konvente dňa 7. 2 .2O1O zborovým farárom Ľubomírom Batkom, v rámci hlavných SLB v nedeľu po Deviatniku.
2 Kor 8,7 -8:“ A vy – ako sa rozhojňujete vo všetkom: vo viere a v reči, v známosti a všetkom snažení aj v láske, ktorú sme vzbudili vo vás, tak sa rozhojnite aj v dobročinnosti. Nevravím to ako rozkaz, ale horlivosťou iných skúšam aj úprimnosť vašej lásky“. Amen.
Dôstojný konvent, milí bratia a sestry v PJK!
Z Božej milosti sme opäť prešli jednu etapu „na ceste do večnosti“.
Podobne ako „spolucestovatelia“ ( 2 K 8,1O) v prvotnej apoštolskej Cirkvi, aj my: „staráme sa totiž, aby všetko bolo dobre nielen pred Pánom, ale aj pred ľuďmi“( 2 K 8,21). Preto sa dnes schádzame na tomto konvente CZ, aby sme „vydali počet zo šafárenia“, správcovstva v minulom roku.
Skôr, ako sa dotknem hlavnej témy tejto správy, pripomeňme si odpoveď Dr.M.Luthera na otázku: „Kde je pravá Cirkev a podľa čoho ju možno poznať“. (Spis: Von den Kozilen und Kirchen z r. 1539) Luther potom pomína 7 znakov pravej Cirkvi .Tieto sú viditeľné a vypočítava ich takto:1/ Slovo Božie .„Kde ty teda takéto slovo počuješ, alebo vidíš kázať, veriť, vyznávať a podľa neho konať, nemaj žiadnu pochybnosť, že iste práve tam musí byť pravá Ecclesia sancta catholica, kresťanský svätý ľud.“ (1 Pt 2,9). Ďalej sú to tieto: sviatosť svätého Krstu, sviatosť oltárna, absolúcia (moc kľúčov), úrad cirkvi (povolanie a vysvätenie služobníkov),
verejné modlitby, chválenie Boha a ďakovanie a prostriedok posvätenia svätého kríža. Luther v ďalšom hovorí: Môžu byť ešte iné vonkajšie znaky, ktoré však nie sú posväcujúce a nariadené Bohom, ako napr. kedy sa má kázať, aké budovy má cirkev stavať a podobne. Takýto „vedľajší znak“ (adiaforný) si teda aj my chceme dnes zvlášť všimnúť a je ním: dobročinnosť. Tie prvé som spomenul a zdôraznil preto, že na ne nezabúdame a ani nemôžme zabudnúť a sú rozhodujúce. Na rôznych úrovniach našej ECAV sme však neraz svedkami toho, že o takomto vedľajšom znaku Cirkvi nedokážeme bez „emócií“a neraz aj rôzneho upodozrievania, alebo osočovania vôbec hovoriť, diskutovať a uvažovať.
„Skylla a Charybda“ tejto témy sú na jednej strane nebezpečenstvo záslužníctva a zákoníctva v Cirkvi a na strane druhej: podcennenie dobročinnosti ako služby kresťanskej lásky, ktorá je ovocím viery.
Apoštolské slovo je nám tu však vodítkom a pomocou, pri správnom hodnotení dobročinnosti. Darom Božej milosti je viera, ktorá je vždy „činná v láske“ a jej ovocím a „próbnym kameňom“, ( v texte: „skúšam úprimnosť vašej lásky“) je aj dobročinnosť. Apoštol Pavel videl mnoho problémov v prostredí korintského zboru a predsa neváha pripomenúť, že ide o „službu svätým“ (kresťanom), ako o nej vždy otvorene hovoril. Horlivosť korintských v tejto oblasti povzbudila mnohých v Achaji i v Makedónii. (2 K 9, 1-2).
Minulý rok Pánov 2OO9 bol znova a znova označovaný za rok krízy.
Všade sa hovorilo mnoho o kríze hospodárskej, finančnej, ekonomickej i sociálnej. Menej o kríze duchovnej a mravnej. Dotýkala sa viac, či menej i každej našej rodiny i každého z nás. A nepochybne jej dôsledky budú pokračovať aj v tomto roku a dotknú sa aj života cirkevných zborov. Tiež nášho myslenia a zrejme aj konania. Slovo kríza (gr.krísis) znamená v našej reči: súd, alebo súdny výrok. Mali by sme ju vidieť a vnímať ako aktuálny Boží súd nad nami a samozrejme aj nad svetom, ktorého sme súčasťou. Tak aj nad spoločnosťou, do ktorej patríme, nad jej životom, jej správaním sa, jej myslením i konaním. Ak takto vidíme a vnímame „krísis“ (súd), tak je jasné, že on tu vždy, v každom čase bol, je a bude prítomný, áno, až do konca vekov a tak do súdu posledného. Ak si niekto myslí, že krízy sú iba sprievodným znakom určitého typu spoločností, napr. kapitalistickej ,či domokratickej, veľmi sa mýli. Napríklad aj súd nad „ národným socializmom“, ale aj tzv.“ľudovodemkratickým socializmom“ bol tiež v nedávnej minulosti vykonaný. Je a koná sa aj nad Cirkvou, dokonca je nad ňou „prísnejší“ , a súd od nej dokonca aj „začína“. Pre nás kresťanov, ktorí veríme v milosť Božiu však platí, že aj táto je nám poskytovaná každodenne a ide len o to, aby sme ju „nebrali nadarmo“, ale „vykupovali čas.“ Preto je vždy vysoko aktuálne slovo PJK: “Pokánie čiňte a verte v evanjelium“. (Mk 1, 15b)
Tak, ako pre korintských kresťanov, tak aj pre nás je dôležité počuť ap.slovo:“ A vy ako sa rozhojňujete vo všetkom: vo viere a reči, v známosti a všetkom snažení aj v láske, ktorú sme vzbudlili vo vás, tak sa rozhojnite aj v dobročinnosti“.
Čo patrí k pravej kresťanskej dobročinnsti? Aké znaky by mala mať a niesť? Čo by ju malo charkerizovať? Je ich zrejme viac, ako teraz uvediem v tejto správe, ale všimnime si aspoň niektoré.
Kresťanská dobročinnosť je a má byť: službou, službou zmysluplnou a slobodnou.
Ak je motívom dobročinnosi niečo iné ako „služba svätých a svätým“, nemá pravý základ, ktorý je v Bohu, ktorý je láska.( 1 J 4,8) V Bohu, ktorý nám vyjavil a daroval svoju milosť, najmä v osobe a diele PJK. “Veď znáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že bohatý schudobnel pre vás, aby ste vy zbohatli jeho chudobou“.( 2 K 8,9) Nepochybne, aj „svet“ robí zbierky, prejavuje dobročinnosť a koná rôzne služby. Motívom je však vždy sebaláska. Niekedy skrytá, inokedy celkom zjavná. Často sú tu bombastické kampane, ktoré majú za cieľ „zviditeľniť“ darcov. Čitateľná je snaha urobiť si dobrú reklamu, urobiť si „meno“. To hrozí aj v Cirkvi, keď niekot prináša milodar (dar) na „cirkevné ciele“. Niekedy ide priamo o pestovanie populizmu (najmä vo svete). Niekedy je za „pomocou“ skrytá priamo túžba ovládať iných. (Napr.veľmoci sa často bijú o to,kto viac a prv „pomôže“, a cieľom takejto „bratskej pomoci“ je podmanenie a ovládanie . Po 2.svetovej vojne dostali krajiny Európy pomoc od USA v podobe tzv. Marschalovho plánu, ale ČSR musela prijať inú pomoc ( z Moskvy). Pamätáme sa na „bratskú dočasnú pomoc vojsk Varšavskej zmluvy“ a im podobné.
PJ hovorí o takom dávaní, či „almužne“, kde „pravá ruka nevie, čo robí ľavá“ a naopak. Motiváciou kresťanskej služby má byť láska Božia, ktoré je dávajúca a slúžiaca (agape) a nie sebecká, egoistická láska (eros). Neraz sme svedkami určitého „korupčného „ správania sa aj priamo v rodinách. Napr. keď sa manželia rozviedli a stali sa súpermi, bojujúcimi o priazeň detí spôsobom: kto dá viac, kto si ich viac a lepšie kúpi a zaviaže…
Kresťanská dobročinnosť má byť aj zmysluplná. Cirkev nemá robiť zberky pre zbierky. Vyberať milodary pre milodary, ani „zhromažďovať“ majetok, peniaze alebo čokoľvek preto, aby si “zaistila“ budúcnoť, existenciu a obdiv sveta. Bol by to znak, že neverí v svoju životaschopnosť a v Božiu pomoc. Na druhej strane- zmysluplnosť zbierky je v tom, že nie je ani formálna, ani ničotná, ako to často vidíme pri oferách na rôzne najmä mimozborové ciele…
Neraz by sme sa mali riadiť pri poskytovaní pomoci skúsenosťou a radou kresťanských misionárov:“ Lepšie, ako dať jednu rybu chudobnému je naučiť ho chytať ryby“. U nás by sa malo na to pamätať najmä pri misii medzi Rómami…
Pokiaľ ide o „strašidlo“, koré vypochoduje do ulíc s každými blížiacimi sa voľbami, totiž „hrozba“ odluky cirkvi od štátu (alebo štátu od cirkvi ?), osobne si myslím, že sa tak malo stať hneď po premene spoločenského poriadku a to spôsobom : 1/ spravodlivým a 2/ dôstojným. Iba heslovite naznačím, že spravodlivé by bolo, aby Cirkev dostala to, čo jej bolo odbraté cez skutočné reštitúcie s dohodnutou náhradou škôd. Dôstojne – to znamená bez škandalizovania a ponižovania jej služby napr. vo výchove, v školstve, v diakonickej službe, kde má mať cirkev právo na rovnoprávne postavenie medzi ostatnými podobnými inštitúciami a atp. Terajší stav (z dielne p.A.M. Húsku) s rôznymi „doplnkami“, zákon o reštitúcii cirkevného majetku a v podstate starý model financovnia nemožno označiť inak ako „mačkopes“. Tu musím však otvorene povedať, že prípadná „odluka“ by iste rýchlo odhalila „suché ratolesti „na vínnom kmeni PJK, ale neznamenala by nijaký „koniec“ Cirkvi. Nastal by čas na skutočnú a pravú „reštruktualizáciu“, o ktorej sa dnes hovorí veľa, ale bez akejkoľvek „objednávky“ z cirkevných zborov a teda zbytočne. Podmienkou však by muselo byť aj to, že dôjde k odluke od štátneho rozpočtu aj iných „rezortov“ , ktoré dnes žijú z daní aj kresťanov , a že štát umožní aj cirkvi konať slobodne a využívať tie štátne služby, na fungovanie ktorých prispievajú aj veriaci!! (V EU je viacero známych funkčných modelov…)
Dobročinnosť v Cirkvi, v CZ by mala niesť aj tretí znak kresťanskej lásky: ktorým je sloboda, dobrovoľnosť, ochota…(Viďme napr.2 K 8, 12,“ochota vítaná“, 2 K 8,19: podľa svojej ochoty, podobne 2 K 9, 7 b:“Každý nech dá, ako si umienil v srdci, nie z neochoty, alebo z prinútenia, lebo ochotného darcu miluje Boh“). Ak ap.Pavel hovorí :
„Rozhojňujte sa v dobročinnosti“, dokladá, že to nevraví ako „rozkaz“- ale doplňuje: ..“len radu vám dávam“(2 K 8,1O).
Ak dnes máme v ECAV aj predpíané „cirkevné príspevky“, je to znak našej určitej duchovnej slabosti, a to aj v prípade, že sa tak deje po vzájomnej dohode a po otvorenom hlasovaní na konventoch. Najpožehnanejšie sú určite dobrovoľné milodary. Ak budeme rásť vo viere, budeme sa rozhojňovať aj v dobročinnosti!
V duchu prečítaných slov ap.Pavla sa pozrime na život nášho CZ v minulom roku. Ako sme sa rozhojňovali vo všetkom: vo viere, v známosti a všetkom snažení v láske – a v jej prejave, ktorou je dobročinnosť.
I. Bohoslužobný život
1. Služby Božie budujú a vzdelávajú Cirkev.( 1 K 14 , v.4, v.12, v.17 v.22 “to všetko nech vzdeláva“. ) Boží príkaz je:“ Pamätaj, že máš sviatočný deň svätiť!“ Čo to znamená? S M.Lutherom odpovedáme: “Máme sa P.B. báť a máme Ho milovať, aby sme nepotupovali a nezanedbávali slovo Božie a jeho kázanie, ale aby sme ho pokladali za sväté, radi ho počúvali a jemu sa učili“. Zvestovať slovo Božie je prvá a pravá služba Cirkvi. Dôležité je, ako hovorí aj ap.Pavel o svojej službe, že“nefalšujeme slovo Božie, ale zjavujeme pravdu…( 2 K 4,2) , „veď nie seba kážeme, ale Krista Ježiša, Pána“ ( v.5), aby svietila známosť slávy Božej v tvári Kristovej (v.6). To platí napriek tomu, že „tento poklad máme, pravda, v hlinených nádobách, aby sa ukázalo, že tá prenesmierna moc je z Boha a nie z nás“(v.7) Evanjelium samotné je „mocou Božou na spasenie každému veriacemu“ ( R 1,16).
Nepochybne platí aj medzi nami slovo apoštola: „Ale nie všetci uposlúchli evanjelium. Lebo Izaiáš hovorí: Pane, kto uveril nášmu kázaniu? Teda viera je z počúvania a počúvanie skrze slovo Kristovo“( R 1O, 16-17).
Pri pohľade na hodnotu SLB máme vidieť hodnotu Božieho slova a viery pre náš život terajší i budúci, veľkosť Božieho zasľúbenia pre tých, ktorí uverili v Ježiša a nasledujú Ho ako svojho Pána. Prajeme čím viacerým bratom a sestrám, aby si spolu s betánskou Máriou vyvolili vždy ten dobrý podiel pri nohách Pánových. Podiel pri počúvaní Jeho slova a evanjelia, ktorý im nebude odňatý.
Ponuka zvesti Božieho slova bola v r. 2OO9 nasledovná: v matkocirkvi SLB spolu: 96x. V Rovensku: 39x, na Podbranči:14x, spolu SLB:139 krát.
Je to o niečo nižší počet , vzhľadom na to, že sa konalo menej nešporných SLB, pretože ich návšteva klesla na minimum a neraz neboli k dispozícii ani cirkevní spoluslužobníci(zamestnanci). Hoci neradi, budeme sa zrejme musieť s týmto stavom zmieriť. Súčasne sa však otvára priestor na iný spôsob spoločenstva- na rodinné SLB či už domáce, alebo spoločné v chráme, v zborovej sieni, ale aj napr.s vychádzkou do prírody.
1.Nedeľné a sviatočné SLB sa konali pravideľne v chráme Božom o pol 11 hod, v niekotrých prípadoch skôr, t.j. 9.OO hod. Konali sa tiež na všetky cirkevné sviatky podľa Štatútu CZ. V Sobotišti 64 x .
V Rovensku 39 x, tzn. častejšie ako každú druhú nedeľu. Návštevnosť oproti roku predchádzajúcemu o niečo poklesla. V Rovesnku bola priemerne: 26,1( t.j -O,5) ( celkom 1151 duší). V nedele so sviatkami priemer až 29,5, na sviatky : 37 duší(-8). Naj- vyššie návštevy boli v Rovensku na Štedrý večer: 45, na Pamiatku posv.chrámu 145d.
V Sobotišti bol pokles o niečo výraznejší. Priemerne v nedeľu cca 92 d, na 3 výročité sviatky priemer 165 d, na Štedrý večer:537duší.
Priemerná návšteva , mimo výročitých slávostí bola cca 121 duší, t.j. 8,6%. (-2 %). Je to menej ako v roku predchádzajúcom , čo nie je potešujúce. Dôvody vidím tri:
1/ „Zbožní ľudia odchádzajú“-povedal už pror. Izaiáš a trvalý trend poklesu duší v CZ znamená aj pokles návštevnosti, pretože odchádzajú tí starší, ktorí súčasne viac chodili aj na SLB.
2. Veľmi nízka je návštevnosť chrámu B . zo strany bratov a sestier z Podbranča, čo veľmi skresľuje návštevnsť v matkocirkevnom chráme. Zarážajúce je však aj to, že tu veľmi poklesla aj návšteva na napr. aj na tradičných „hodoch“-Pam.posvätenia cirkevných budov a iných. príležitostiach.
Tak, ako ľahkomyselne opustili mnohí aj svoje hmotné dedičtsvo v prospech cudzích „žralokov“, tak opúšťajú aj dedičstvo duchovné, čo je veľmi zlá prognóza pre budúcnosť.
3.Tretí dôvod je pokles počtu konfirmandov, ktorých síce zaväzujem návštevou SLB pred konfirmáciou spolu s rodičmi, ale záväzok Krstu sv. a dohody o zodpovednosti za ich duchovný rast rodičia neplnia. PJK hovorí jasne:“ Dovoľte dietkam prichádzať ku mne a nebráňte im – preto Jemu budú vydávať počet.
Kázal som na texty určené ECAV v Službe Slova, výnimočne na texty slobodne volené.
2.Služby Božie večerné v pôste
Konali sa v Sobotišti spolu 11x, s priemernou účasťou: 25 d.
Na Podbranči boli tiež 6x, s priemernou účsťou cca 8d. Spolu: 17x, priem.návšteva: 33d.
3.Služby Božie večerné v advente
Tieto sa konali v Sobotišti 7x, priem.návšteva: 21d. Na Podbranči 4x, priemerná návšteva:12d- čo je mierne, ale potešujúce zlepšenie.
Spolu teda boli: 11x, návšteva: 33 d.
4.Iné SLB boli už spomenuté nešporné, alebo slávnostné večierne na výročité sviatky, (resp.slávnostný nešpor) s liturgiou.
5.Mimoriadne príležitosti bohoslužobné boli nasledovné:
1./ 24.5. slávnosť konfirmácie – N.po Vstúpení.
2./ 7.6. – Zlatá konfirmácia – N.Sv.Trojice
3./ 5.7. SLB na Branči- sv.Cyrila a Metoda za účasti br. generálneho biskupa M.Klátika, dištr.biskupov i biskupa Reformovaej ev.cirkvi. Kázala s.seniorka Považského seniorátu , za účastí viacerých hostí z CZ ZD. Návšteva cca 2 OOO duší.
4. v 17.ned po sv.Trojici- slávnostné SLB pri posviacke novej sakristie v Rovenku a pri 4O.výročí postavenia tamojšej modlitebnice. Slávnostným kazateľom bol br.dištr. biskup Milan Krivda, posviacku vykonal br.senior MYS Juraj Ševčík zo Senice, lituroval br.Pavel Štefek častkovský a domáci kňaz, Branislav Kolény – pozdrav. Spieval spevokol zo Senice.
5./ 8.nov.- 22.n.po sv.Trojici boli v Sobotišti SLB z príležitosti storočnice obnovenej veže a 15O.výročia nových zvonov, ale aj smutného výročia 3OO rokov odobratia pôvodného kostola. Kazateľkou bola rodáčka ses.farárka Hanka Peničková– Ševečková zo Šiah.
6./ 23.12.- bola tradičná Detská vianočná slávnosť s programom detí a vian.balíčkami (12O ks á 3 Eu)
V CZ vykonala SLB s VP v 2.sláv.veľkonočnú ses.farárka z Kostolného Ľubica Kopincová , ja zase v Kostolnom. V poslednú nedeľu cirk. roku s.farárka Z.Ťuláková z Prietrže, ktorá ma zastupovala počas dovolenky.
Výzva ap.Pavla – rozhojňovať sa vo viere a známosti je aktuálna aj pre náš CZ.
2. Večera Pánova
„O Večeri Pánovej učíme, že pravé telo a pravá krv Kristova
sú skutočne prítomné v podobe chleba a vína pri VP a tam sa prisluhujú a prijímajú“.- Sviatosťami sa má vzbudiť a posilňovať naša viera. Preto aj vyžadujú vieru a vtedy sa správne používajú, keď ich s vierou prijímame a keď sa nimi viera posilňuje“. ( X. a XIII.čl.AV.)
Viacero kázní ( aj na pôstnych večieňach) bolo venovaných poučeniu o významne VP. Azda aj preto, spolu s dostatočnou ponukou P.stola účasť pri VP stúpla.
V Sobotišti bola VP prisluhovaná vždy v rámci SLB, buď so spoveďou, alebo konfiteorom č. 2 na začiatku SLB.Spolu 13x.K VP tu pristúpilo: 224 mužo a 5O7 žien, spolu: 731d.
V Rovensku, podobne iba v rámci SLB- 7x. Pristúpilo: 55mužov a 132 žien, spolu: 187d(+ 91d). Na Podzámu( 1 x): 1 m a 4 ž=5.
Spolu teda :28O mužov a 643 žien, spolu:918komunikantov.(+118!) = 65,94% .
„Hoden je Baránok zabitý vziať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu aj dobrorečenie! -Amen!(Zj 5, 12).Je to doteraz najvyší počet za posledné dve desaťročia. Verme, že tento trend bude trvalý.
Vnútorno misijná činosť
Vnímam ju ako úlohu nielen zb.farára, ale celého presbyterstva a možno povedať, všetkého všeobecného kňaztva v CZ, t.j. všetkých pokrstených. Iba zriedka je takto chápaná i konaná , hoci iná cesta sotva bude úspešná.Veď pri tom nejde iba o organizovanie nejakých podujatí, či stretnutí (často sú to v cirkvi akcie pre akcie!), ale o osobné svedectvá životom a ak treba aj slovom- povzbudením, napomenutím, pozvaním do spoločentstva. Viacerí s tým majú už určité skúsenosti pri návštevách v rodinách. Ďakujem za aktivity najmä našim sestrám, ktoré si berú na starosť konkrétne úlohy a snažia sa ich plniť, tak aby „svietili iným v dome“.
Náboženská výchova a výučba v škole
V dávnejšej minulosti tento pevný pilier duchovného vzdelávania, štepnica cirkvi, prežíva vážnu krízu. Problémy má síce celé školstvo,
ale najmä otázka výchovy dospela do určiého kritického bodu. Dôkazom je to, že v minulom roku sa musel prijať v parlamente zákon na ochranu učiteľov a pedagógov, pôvodne navrhovaný ako zákon o statuse učiteľa ako verejného činiteľa.
Samozrejme -základom poklesu morálky a neraz aj nepochopenia významu vzdelania náboženského i všeobecného treba vidieť a hľadať v samotných rodinách a v rodičoch, v kríze manželstva a rodiny… (aký otec, taký syn, aké drevo, taký klin, aká matka, taká Katka…) Opakovanie niektorých vecí mi pripomína povestné hádzanie hrachu na stenu. Pritom náprava musí začať práve v rodine…(čo sa Janko nenaučí, to sa Jano nedoučí, Ohýbaj ma mamko, dokiaľ som ja Janko…) Ďakujem všetkým otcom a matkám ktorým záleží nielen na prospechu ich detí, ale aj na spáse ich duší!
Malý počet detí má za následok spájanie ročníkov a tým sa ešte prehlbujú ťažkosti: -zaradenie náboženstva vždy na posledné hodiny, ktoré znamená jednak únavu žiakov, niekedy zrušenie hodín pre aktivity
žiakov mimo školu , neklasifikovanie predmetu a pod. Napriek všetkému sme sa vlani zúčastnili 4 žiaci v dvoch kategóriach tzv. biblickej olympiády a obstáli veľmi dobre – napr. v kat.st.žiakov, obsadila Janka Kadlečíková 2.miesto.
V šk.roku 2OO9/2O10 vyučujem v 5.oddeleniach 65 žiakov.
Pastorálna činnosť kňaza
Najväčší dôraz kladiem na rozhovory s mladými rodinami, snúbencami pred sobášom , rodičmi a krstnýi rodičmi pred Krstom detí. Krstné sľuby sú však často skôr formálne, ako skutočné a o ďalšie rozhovory často nie je záujem. Okrem toho sú to mnohé rozhovory pred a po pohreboch, i náhodné rozhovory , ktoré sa týkajú každodenných problémov.
Neraz je ťažké nájsť styčný bod, čo súvisí aj s tým ,že úloha cirkvi nie je chápaná správne a mnohí sa necítia byť súčasťou spoločenstva svätých. Pomohlo by, ak by si najmä mladí bratia a sestry lepšie všímali aj tlačené slovo , prostredníctvom časopisov: EPST, Cirkevných listov, alebo internetových stránok s duchovným posolstvom.
Štatistické údaje
V uplynulom roku bolo v našom CZ pokrstených: 7 detí( -9) 4 chl a 3 d.
Cirkevné sobáše boli :3 (O) 2 čisto ev.,1 pár zmiešané man.
Konfirmovaných bolo: 12 detí ( 6 chl. a 6 d) (-2)
Pochovaných cirkevným spôsobom bolo: 3O údov CZ (+8 necirkevným spôsobom medzi nimi i M.Bučák, niekdajší kurátor.
Zo Sobotišťa: 6 m a 13 ž (19), z Rov.1m , Podbranč 5 m a 5 ž =10.
Vystúpili: 3, pristúpil: 1.
Počet duší:-23 duší(prirodzený úbytok ) + (-2) + (-8)= -33.
Zostáva: 1392 – 33 = 1359 duší.
Presbyterstvo
malo 4 riadne zasadnutia a riešilo všetky dôležité otázky duchovej i hospodárskej povahy. Ďakujem v mene predsedníctva za ich službu, rovnako aj členom Hospodárskeho výboru, ktorý zasadal 2 x.
Pre budúcnosť sa ukazuje potreba doplniť stav presbyterstva, najmä na Podbranči.
II.časť- Hospodárenie
Finančné hospodárenie prebiehalo podľa schváleného rozpočtu.Účtovanie prebiehalo v novej mene. tj. v eurách. Boli sme čiastočne v napätí, ako sa budú javiť otázky milodarov a ofier. Výsledky sú vcelku uspokujúce. Otázka cirkevného príspevku bola riešená na minuloročnom konvente a výber cirk.príspevku prebehol bez väčších ťažkostí.
Príjem : z majetku……………………….864,77 Eura
milodary………………………3.583,7O
ofery………………………… 5.O8O,27
cirk.príspevok……………….7.557,-
dotácia:……………………….1.3OO.-
ostatné príjmi………………….13O, 25
zost.z min.roku…………………..94,O4
Príjmy celkom:…………….18.61O,O3 Eu
Výdavky:
opravy:……….. . 4.315,3O
obstaranie majetku: …. 2.887,87
cestovné: …………….. 2O9,31
iné náklady:………………1.672,O2
telefón:………………………..855,25
poistky……………….…..….228,49
ostatné…………………………668,O5
Služby spolu:………….1O.836,29
časopisy………………………224,77
kancelárske potreby:……..185,47
čistiace prostr………………….25,41
poh.hm.-kos…………………..14,99
ostatné…………………………194,1O
vodné………………………………0,93
elektrina……………………….1685,56
plyn………………………………6552,25
daň z neh.-…………………………81,16
daň z úrokov…………………………0,46
poplatky pošt,banka……………..95,23
dištr,+sen.prísp. -……………..1O16,16
iné………………………………………13,87
celocirk.of.-………………………22O.-
Výdavky celkom………21.146,65 Eu(-2.536,61)
Celkové obraty:Pokladnica príjem:………….. 16.241,28 Eu
Pokladnica výdavok:…………14.392.92 Eu
____________________________________________________________ pokladnica zostatok:………………………………… 1.848.36 Eura
zostatok z min.roku:…….…………..………………………22O,O4 Eura
Celkom zostatok v pokladni: ……………………..2.O68,4O Eura
Bežný účet: Zostatok: k 31.dec.2009: = 5.263,65 Eura.
Stav na základine rodiny Serátorovej (2.432,17 Eu) sa nemenil, pribudol len úrok, ktorý nebol predbežne prerozdelený. CZ ďakuje ses.Marte Serátovej za túto základinu.
V minulom roku bola dostavaná a posvätená sakristia v Rovensku. Veľkú zásluha na tom má aj p.starosta Rovenska Ing.Ján Ňukovič, ktorý značnú časť hrubej stavby vykonal zdarma cez vlastnú firmu a potom horlivoť ses.kurátorky Emílie Filkovej. V nie poslednom rade to boli i zbierky cirkevníkov z Rovenska. Matkocirkev poskytla na dokončenie 5OO Eur. Celkový náklad činil cca 3.1OO Eura .(Cez 93.OOO.-Sk)
V matkocirkvi sme previedli viacero drobných opráv. napr opravu poškodenej strechy kostola a opravu zvonov, ktoré sa často začínajú kaziť. V novom roku presbyterstvo navrhuje nový pohon a zavesenie zvonov, keďže na tento čas nemá kto vykonávať zvonársku službu, lebo br. Milan Miča sa vzdal ku koncu roka služby. Rovnako hľadáme aj novú kostolníčku- (ky), vzhľadom na to, že službu ukončila aj s.Zuzana Mičová. Obom menovaným osobne i v mene celého CZ za ich dlhoročnú službu ďakujem a prajem veľa zdravia a Božieho požehnania.
K pamiatke posvätenia chrámu a k 1OO-ročnici veže ( 15O výročie zakúpenia nových zvonov) sme zabezpečili náter kupoly veže kvalitnou farbou. Horolezci opálili aj guľu pod krížom a odkryla sa pôvodná zlatá farba. Vyhotovený bol aj náter hornej časti veže kvalitnou fasádnou farbou. Viac sa vzhľadom na jesené počasie a prostriedky nestihlo vykonať. Na opravu náterov nám prispela obec Sobotište sumou 1 3OO Eur, za čo jej úprimne ďakujem. Celkový náklad činil cca: 3.1OO Eur (93.OOO.-Sk ).
CZ odviedol všetky predpísané ofery (22O Eur) a nemá nijakú dlžobu. Balvan, ktorý už mnoho rokov tačíme pred sebou je stav bývalého cirkevného domu. V minulom roku bol vypálený (vyhorel). Rozsudok Najvyššieho súdu SR: „vypratanie“ pre CZ nebol realizovaný a pretrváva neschopnosť justície a príslušných orgánov vyriešiť tento problém podľa práva.
Na záver ďakujem v mene predsednícva CZ našim cirkevným služobníkom: ses. kantorke Anna Halabrínovej, ktorej blahoželáme k narodeniu dcérenky a prajeme jej veľa B.požehnania, trpezlivosti a lásky v náročnej skúške . Tiež ďakujem aj všetkým zastupujúcim kantorom: br.Braňovi Rybnikárovi, ses.Elenke Zelenákovej a Marekovi Batkovi, br. kurátorom Pavlovi Kadlečíkovi a Martinovi Kutálkovi, ešte raz br.zvonárovi a ses.Zuzane Mičovej , ako aj vypomáhajúcim sestrám kostolníčkam. Ďalej všetkým filiálnym zvonárom: Jánovi Kadlečíkovi z Podbranča, Ľuboslavovi Jankovýchovi z Rovenska a br.Jánovi Slezákovi z Podzámku. Ďakujem všetkým presbyterom i všetkým bratom a sestrám za ich dobročinnnosť v podobe milodarov, ofier, cirk. príspevku, brigád pri skrášľovaní kostola, za živé kvety ,alebo príspevky na kvety.Tiež mnohým bratom a sestrám i celým rodinám pri príprave peknej slávnosti na Branči. Ses.Anne Hurbánkovej ako koordinátorke žien v CZ, ses.pokladníčke Anne Kutálkovej a ses. účtovníčke Emílii Slezákovej, ďakujem dlhoročnému spolupracovníkovi: br. nám.dozorcovi Pavlovi Šarabokovi za jeho trvalú a obetavú službu i ses. dozorkyni Alžbete Černekovej.
Nech Vám všetkým žehná Trojjediný Boh, Otec, Syn i Duch Svätý, na veky požehnaný! Amen.
Mgr.Ľubomír Batka, zborový farár