Otec nám klope na srdce a ak mu otvoríme, podáva nám pergamen. Je na ňom písaná Nová zmluva milosti. On už na nej otlačil pečať smrti a zmŕtvychvstania svojho Syna. Ale na našej strane je ešte prázdna. Dáva nám ju čítať. Budeme si ju čítať? Alebo ju dáme čítať iným a veriť im, že nám ju dobre prečítajú? Ak podpisujeme zmluvy, nie je dobré si ich aj prečítať? V živote sa v jednoduchších veciach nevieme spoľahnúť a nedôverujeme a v otázke večného života a večného zatratenia si sami nechceme prečítať zmluvu, ktorú nám podáva Boh. To nie je o tom, že by nás Boh chcel oklamať. To je o tom, že...